Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/311/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224039
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114224039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne M. W., A..

X.XX.XXXX, W. F. XXXX/X, XXX XX F., občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.11.2013,
č. zmluvy XXXXXXXXX, v časti administratívny poplatok, ktorá zahŕňa administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 290,15 eura (trovy právneho
zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalobkyni JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 2.9.2014 sa domáhala, aby súd určil, že zmluvná podmienka
v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.11.2013, č. zmluvy XXXXXXXXX, v časti
administratívny poplatok, ktorá zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

Svojužalobuodôvodnilatým,žesožalovanýmuzavreladňa21.11.2013Zmluvuospotrebiteľskomúvere
č. XXXXXXXXX vo výške 350,- eur za poplatok 346,- eur (úrok: 39,15% t.j. 137,03 eura + administratívny
poplatok 208,97 eura) s tým, že celkovú čiastku vo výške 696,- eur uhradí do 28.11.2014. K predmetnej
zmluve bola uzavretá aj Dohoda o plnení v splátkach s tým, že predmetný úver uhradí v 12 splátkach po
58,- eur. Spolu mala vrátiť žalovanému 346,- eur, úrok a poplatok z predmetného úveru tak predstavoval

sumu 98,85 % ročne. Za predmetný úver doposiaľ uhradila 20,- eur.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že už na prvý pohľad ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi predovšetkým pre jeho neprimeranosť. Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR
sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Takýto poplatok predstavuje 65,90 %. Žalovaný neposkytol reálne
plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Naviac je nedostatočne

transparentný predmet administratívnych nákladov. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN 98.86 %, na tlačive - Štandardné
Európske Informácie o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN: 98,86 % - v bode 3. (Náklady spojené
so spotrebiteľským úverom), avšak v Dohode o plnení v splátkach k zmluve č. 803601386 zo dňa21.11.2013 je uvedená výška RPMN: 314,02%, teda jednoznačne ide zo strany žalovaného o klamanie
a zavádzanie spotrebiteľa v tak dôležitej veci pre úver ako je výška RPMN.

Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht
Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010.

Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 OZ. Žalobkyňa trvá
na neplatnosti v časti úžerných úrokov a neprijateľného administratívneho poplatku. Oproti bankám sú

úroky a poplatok niekoľkonásobne vyššie.

Naliehavý právny záujem má z dôvodu, že chce vedieť skutočnú výšku dlhu (1MCdo 1/09) a na základe
úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok, si chce uplatniť primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z..

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa § 9 ods. 2/ písm. k/ cit. zákona v znení
účinnomkudňupodpisuzmluvy,zmluvaospotrebiteľskomúveremusíobsahovaťvýšku,početatermíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade, že takáto náležitosť v zmluve chýba, považuje sa

podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok
ako napr. bod 7. zmluvná pokuta pri neuhradení celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve;
bod 10. rozhodcovská doložka.

Žalovaný k žalobe uviedol, že v článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa uvádza: Hodnotenie nekalej povahy podmienok
sanevzťahujeanikdefiníciihlavnéhopredmetuzmluvyaninaprimeranúcenuaúhradunajednejstrane,
ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú

zrozumiteľné. Z toho teda vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia
cien. Ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. Spotrebiteľovi nie je a ani nemôže byť
odňatá možnosť slobodnej voľby, či určité služby za určitú cenu prijme, alebo službu nevyužije. Žalovaný
odkázal na stanovisko generálnej advokátky Veriaci Trstenjak v konaní pred Súdnym dvorom EU vo veci
C-484/08, ktorá sa podrobne zaoberá podstatou výnimky uvedenej v článku 4 odsek 2 Smernice: článok

4 ods.2 smernice ako kľúčová oblasť autonómie vôle:

61. Z historického vývoja smernice 93/13 vyplýva, že pôvodný návrh Komisie (25 ) neobsahoval
porovnateľné ustanovenie. Bolo teda zavedené pri výkone úprav, ktoré Rada uskutočnila v rámci
legislatívneho procesu. (26 )

62. V odbornej literatúre je jeho neskoršie zaradenie do návrhu smernice kvalifikované ako kodifikačné
rozhodnutie zákonodarcu Spoločenstva, ktorého cieľom je ochrana autonómie vôle. (21) Autori sa
zhodujú v tom, že legislatívnym cieľom tohto ustanovenia je obmedziť súdnu kontrolu nekalej povahy
podmienok zakotvených v zmluvách, ktoré boli uzatvorené so spotrebiteľmi, aby sa uprednostnila

sloboda strán nezávisle upraviť svoje vzťahy v záujme fungujúceho trhu založeného na konkurencii cien
a plnení. (28)

63. V právnej náuke sa zastáva názor, že z dôvodu úvah súvisiacich s trhovým hospodárstvom
článok 4 ods. 2 smernice 93/13 obmedzuje rozsah kontroly zmluvných podmienok. V súlade so

základnými zásadami liberálneho hospodárskeho poriadku zmluvné strany samostatne definovali
plnenie a protiplnenie, na ktorých výmenu uzatvárajú zmluvu. Táto sloboda je v súlade so zákonmi trhu a
hospodárskej súťaže, ktoré by boli čiastočne ochromené, ak by bolo treba preskúmať primeranosť alebo
ekvivalenciu plnenia a protiplnenia, čo by predajcom alebo dodávateľom bránilo, aby na trhu uplatnili
plánované správanie, ktoré by bolo upravené v súlade s vyššie uvedenými zákonmi. (29 J

64. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že zákonodarca Spoločenstva chcel, aby povinnosti súvisiace
s hlavným plnením, ako aj primeranosť vzťahu cena - plnenie zásadne upravovala dohoda strán a
ponuka na trhu. (30 ) Toto ustanovenie určitým spôsobom odráža napätý vzťah medzi autonómiou vôle apotrebou právneho zásahu v prospech ochrany spotrebiteľa. Právna náuka zakladá svoj výklad článku 4
ods.2naskutočnosti,žetotoustanoveniesvojímnormatívnymobsahomvpodstatezodpovedáprávnym
pravidlám, ktoré boli platné v právnych poriadkoch niektorých členských štátov už pred prijatím smernice

93/13 a ktoré by mohli slúžiť ako vzor. (31)

66. Základné pravidlo, ktoré možno z tohto ustanovenia vyvodiť' je, že nekalá povaha jasných a
zrozumiteľných podmienok, ktoré stanovujú cenu alebo rozsah povinností súvisiacich s hlavným
plnením, nepodlieha kontrole podľa článku 3 smernice 93/13. Toto ustanovenie teda v zásade vyníma

z kontroly nekalej povahy najmä špecifikáciu plnenia a vzťah primeranosti, ktorý si strany zmluvne
stanovili. (33) ...

Citované závery generálnej advokátky Trstenjak týkajúce sa výkladu článku 4 ods. 2 Smernice, pritom
tiež vyplývajú zo základných cieľov EU stanovených v článku 3 odsek 3 Zmluvy o Európskej únii,
podľa ktorého Európska únia sa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený okrem iného na

sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou. Pri dojednaní Protokolu (č. 27)
o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, pripojenému k Zmluve o fungovaní Európskej únie, vzali
Vysoké zmluvné strany tiež do úvahy, že podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii vnútorný trh zahŕňa
systém zabezpečujúci, že hospodárska súťaž nebude narušená. Z uvedených ustanovení európskeho
primárneho práva tak celkom jednoznačne vyplýva, že efektívny trh založený na voľnej súťaži cien a

súťaži služieb, rovnako ako trhové hospodárstvo založené na autonómii vôle zmluvných strán, patrí
medzi základné princípy európskeho práva. Aj z tohto dôvodu potom nemožno pripustiť, aby rozširujúca
aplikácia práva na ochranu spotrebiteľa vylúčila princíp autonómie vôle pri dojednávaní základných
prvkov zmluvného vzťahu, akými sú predmet plnenia a jeho cena.

Vyššie citované znenie smernice bolo do nášho právneho poriadku implementované prostredníctvom
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Z textu Občianskeho zákonníka vyplýva, že vyššie uvedená
argumentácia vychádzajúca zo znenia smernice, je v celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok
Slovenskej republiky. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti
ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do

trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Taká regulácia cien by bolo
v priamom rozpore s či. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky je
postavené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Žalobcom navrhovaná
aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa by nad prípustnú mieru zasiahla do základných hybných síl
nášho a európskeho hospodárstva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili dňa 21.11.2013 o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 350,- eur a žalobkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346,- eur. V zmluve bol dohodnutý úver vo výške
39,15%, t.j. 137,03 eura + administratívny poplatok 208,97 eura. Žalobkyňa sa teda zaviazala vrátiť
žalovanému sumu 696,- eur.

Z dohody o plnení v splátkach vyplýva, že žalobkyňa bola povinná uhradiť sumu 646,- eur v 12

pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,- eur. RPMN bola v tejto dohode uvedená vo výške
314,02%.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľskýchzmluvách.UvedenáprávnaúpravamázákladvsmerniciRadyč.93/13/EHSz 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba

poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorý nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná
o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

Súd v prvom rade skúmal naliehavý právneho záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
nakoľko táto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov zo

dňa 13.9.2013, sp. zn. 11C/42/2012 a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V zmysle § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka je sa žalovaný povinný vzdať uplatňovania nárokov na administratívny
poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom. Nakoľko však zo strany žalovaného nebolo oznámené
žalobkyni, že sa uplatňovania tohto nároku vzdáva a zároveň vo svojom ospravedlnení neúčasti na
pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, súd má za to, že žalobkyňa má

naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti podmienky a to z dôvodu toho, aby mala vedomosť
o výške svojho dlhu.

Súd následne skúmal, či napadnutá zmluvná podmienka je neprijateľná. Žalovaný namietal, že
administratívny poplatok je vylúčený zo súdneho prieskumu, pretože sa jedná o cenové dojednanie.

Podľa názoru súdu administratívny poplatok, ktorý je uvedený v zmluve, nie je dojednaním o hlavnom
predmete plnenie, ktorý pri zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Na základe uvedené administratívny poplatok,
podlieha prieskumu, či jeho dojednaním nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa zmluvy administratívny poplatok predstavuje
administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administráciou s tým spojenou. K tomu súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov

zo dňa 13.9.2013, sp. zn. 11C/42/2012, ktorý uviedol: „Podľa názoru súdu požadovanie úhrady
administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od
spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.
Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme“. Súd sa s týmto názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Administratívny

poplatok neposkytuje žalobkyni žiadne reálne plnenie, ale je výlučne v záujme žalovaného. Rovnako
je potrebné poukázať na to, že výška súdneho poplatku je skoro 60% z poskytnutej čiastky a teda
je nepochybné, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním a
uzatvorením zmluvy, a preto je takýto poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania.

Priznaná náhrada trov konania vo výške 290,15 eura pozostáva z trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby po 61,87 eura z neurčitej hodnoty (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, žaloba) a
1 úkonu právnej služby po 64,54 eura z neurčitej hodnoty (zastupovanie pri pojednávaní na OS Prešov
dňa 23.1.2015) + 2x rež. paušál po 8,04 eura + 1x rež. paušál po 8,39 eura + cestovné motorovým
vozidlom Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC dňa 23.1.2015 na trase Svidník - Prešov a späť vo výške 10,40
eura (účtuje 1/3) + náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny vo výške 18,64 eura (účtuje 1/3) +

20 % DPH / podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/ , c/ a d/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3,
ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobca je
preto povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vedený
vo VÚB Prešov, č.ú. SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 44714.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch

vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

V Prešove dňa 23. januára 2015