Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219647
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Martiny Balegovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorého koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 10C/372/2012-52 zo dňa 09. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/372/2012-52 zo dňa 09. 01. 2015 p

o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1.737,05 eura z

titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX
11151/2009. Súdny exekútor mal predložiť návrh žalobcu (oprávneného) na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorým bol Okresný súd Komárno,
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd prijal túto žiadosť
na ďalšie konanie a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal o nej rozhodnúť do 15 dní odo dňa

jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nemala vykazovať prvky nadmernej
právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30. 05. 2012, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, a to rozhodnutím o poverení, pričom omeškanie trvalo viac ako 942 dní. Nečinnosť exekučného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej

veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške125 eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to vo výške 70 eur (správa

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40
eur (udržiavanie a správa informačného systému) a 15 eur (administratívne spracovanie textov, urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu na exekučnom súde). Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 1.737,05 eura, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za

následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik
povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných

nárokov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu
a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca uskutočnil výpočet tohto
nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe
aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur
za mesiac. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca písomne požiadal žalovaného o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý však do podania žaloby na súd na žiadosť
pozitívne nereagoval.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobnémunávrhupoukázalnazmätočnosťpodaniažalobcu,vktorom
nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia

podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
keď nie je zrejmé, či si ju uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,

žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody boli žalovanému doručené dňa 23. 04. 2012 a vzhľadom na to, že dňa 28.
09. 2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí

6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný adresoval žalobcovi
po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek
tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok

žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej upozornil na príslušné ustanovenia zákona č.
514/2003 Z. z., ktoré upravujú všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K

nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii
a zbytočného vzniku trov exekučného konania. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR, sp.

zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnychvzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V otázke existencie prieťahov v konaní
poukázal na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01. 01. 2013, pričom konštatoval,
že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného
súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo
skutkovýchokolnostíuvádzanýchžalobcom,žalobcasavniektorýchprípadochoškodemuseldozvedieť
v období pred dňom 23. 04. 2009 a ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným

postupomspočívajúcomvovydanípoverenianavykonanieexekúciepouplynutí15-dňovejlehoty,lehota
na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a uplynula po 3 rokoch od uvedeného dňa. V tejto súvislosti preto vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V časti materiálnej škody vo výške 125 eur

poukázalnaustanovenie§17ods. 1zák.č. 514/2003Z.z.,vzmyslektoréhosauhrádzaskutočnáškoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je
okrem iného nevyhnuté preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu

na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a
správu informačného systému, administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje a
poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má žalovaný za to, že žalobca
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo

ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v
sume 1.737,05 eura, čo predstavuje pomernú výšku k sume 663,88 eura za rok prieťahov (suma, ktorú v
niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR), podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, poukázal

na skutočnosť, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedu súdu
viedla k náprave. Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada

nemajetkovej ujmy. Vznik nemajetkovej ujmy je odlišný u právnických a fyzických osôb. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom
konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje právnická osoba. Zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov žalobca bližšie nekonkretizoval a neupresnil,
v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s fotokópiou
exekučného spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 6Er/1061/2009 a fotokópiami znaleckých
posudkov č. 1/2013 a 1/2014, pričom z exekučného spisu zistil, že dňa 23. 11. 2009 bola Okresnému
súdu Komárno doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v

Bratislave, Záhradnícka 62, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: I. G., pre vymoženie istiny vo výške
757,14 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14. 07. 2009 pod sp. zn. SR 07646/09. Uznesením
exekučného súdu č. k. 6Er/1061/2009-8 zo dňa 07. 01. 2010 bol odložený výkon exekúcie do

právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.
k. 15CoE/124/2010-19 zo dňa 16. 06. 2010 bolo odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu
6Er/1061/2009-8 zo dňa 07. 01. 2010 zrušené a vec bola vrátená exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Ďalším uznesením exekučného súdu č. k. 6Er/1061/2009-26 zo dňa 22. 05. 2012, právoplatným dňa 12.
06. 2012, bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutá.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný.
Žalobca požaduje od žalovaného náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodunesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z

tej skutočnosti, že exekúcia bola začatá dňa 31. 10. 2009, žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23. 11. 2009, pričom o tejto
žiadosti súdneho exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté dňa 22. 05. 2012. Trojročná subjektívna
premlčacia doba tak nemohla začať plynúť skôr ako dňa 22. 05. 2012, kedy bolo citované uznesenie
vydané, pretože až dňom doručenia tohto uznesenia právnemu zástupcovi oprávneného oprávnený

nadobudol vedomosť o vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán štátu ju spôsobil a aký
je jej orientačný rozsah. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil
u odporcu dňa 23. 04. 2012, odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula a návrh
na začatie konania podal na súde dňa 27. 09. 2012, v dôsledku čoho nedošlo k márnemu uplynutiu
premlčacej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.
K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody

príslušným orgánom súd poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia žalovaného mu boli prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené dňa 23. 04. 2012 a aj keď bol návrh vo veci
samej doručený súdu už dňa 27. 09. 2012, teda ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, je nepochybné,
že ku dňu rozhodovania súdu rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 23. 01. 2015, uvedená lehota
už uplynula.

Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že dňa 23. 11. 2009

bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 6Er/1061/2009-26 zo dňa 22.
05. 2012. Súd posudzoval predmetnú žiadosť podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v
čase začatia exekúcie. Hoci uvedené ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o ktorej žalobca tvrdí,
že nebola dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu, ktorým udelí poverenie súdnemu

exekútorovi na vykonanie exekúcie. Súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom stanovené lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej
veci.Porušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovvzmyslecitovanéhočlánkuústavy
preto nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom

ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem "zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu,
alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok
a podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd aj bez návrhu zastaví

exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Lehota
15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 05. 2011 je extrémne krátka na to,
aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a

materiálnych predpokladov vedenia exekúcie, ako aj spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
NS SR sp. zn. Cdo 143/2011 z 18.01.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012). Súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn.
6Er/1061/2009 je aj zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným (žalobcom) a povinnou, pričom
exekučný súd bol oprávnený skúmať exekučný titul aj vo vzťahu k tejto zmluve a zároveň brať do úvahy

ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014. S prihliadnutím na osobitný charakter exekučného konania preto nemožno považovať postup
exekučného súdu za nesprávny úradný postup. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným
titulom, nemohol sa v rámci exekúcie domôcť nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy na podkladerozhodcovského rozsudku ako nulitného aktu a spájať s ním vznik akejkoľvek škody pre samotnú
nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada, podľa ktorej „na nepráve nemožno stavať
právo“. Nie je preto splnený ani ďalší predpoklad, ktorým je existencia škody a ani príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a škoda zistené
neboli. K znaleckým posudkom č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať
žalobca a ktoré majú charakter listinného dôkazu prvostupňový súd uviedol, že sú pre súdenú vec bez
väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských
sporoch v práve Európskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného toho názoru,

že uznesenie exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, je vecne nesprávne, nič mu nebránilo napadnúť ho odvolaním. Žalobca však
takýmto spôsobom nepostupoval, v dôsledku čoho predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
následne bola exekúcia zastavená. Znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody
žalobcu. Tento znalecký posudok nie je pre súdenú vec dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože
v konaní nebol zistený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť.

Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19
ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2010, podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2011 a podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s

použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že
prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č.

1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 15. 12. 2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu

trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K procesnej lehote 15 dní upravenej v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku odvolací súd
poznamenáva, že táto je v predmetnom ustanovení upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota
mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2013 pod sp. zn. II. ÚS
248/2013). V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej
veci konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote. Žalobca v konaní nepreukázal, že
by za obdobie od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až do rozhodnutia o nej
vynaložil osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho informačného systému,

na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa
žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú. Vzhľadom na primeranosť
lehoty, v ktorej súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol, preto nemohlo dôjsť ani k nemajetkovej

ujme tvrdenej žalobcom. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok,
a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z
ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.