Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/527/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203606
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314203606.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09
Bratislava, IČO: 35944471, zastúpeného: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej
prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: H. V., bytom K. č. XX, o zaplatenie sumy 1,99 eura,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Ro/182/2014-11 zo dňa 18.09.2014
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré vydal poverený vyšší súdny úradník, zastavil konanie
a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Výrok o zastavení konania odôvodnil s

odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1,2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). V odôvodnení
súd uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 1,99 eura s príslušenstvom, a preto
ho súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh za začatie konania v sume 16,50 eura v lehote
10 dní pod hrozbou zastavenia konania; žalobca výzvu prevzal dňa 29.05.2014, no súdny poplatok
nezaplatil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom a to v dôsledku postupu súdu, lebo v čase výzvy za na zaplatenie súdneho
poplatku už nebolo možno s poukazom na § 13 Zákona o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb.)
ho vyrubiť pre uplynutie zákonnej trojročnej lehoty. Súdny poplatok sa stal splatným 31.3. 2006 a

lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. 12. 2009. Trval na tom, že žalobou na vydanie platobného
rozkazu podanou na súd prvého stupňa dňa 31.3. 2006 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny
s príslušenstvom. Podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisom. Žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 31.03.2006 sa domáhal zaplatenia
istiny s príslušenstvom a podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom urobil v zmysle
osobitnéhozákonaelektronickýmiprostriedkami,pričomtotopodanieurobenénaDVDnosičisúdprvého

stupňa odmietol prijať a vrátil ho späť. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že vo veci rozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp. zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil
jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania
z 31.03.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom,
zároveň okresnému súdu prikázal konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Právne účinky podania majú zostať zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Preto žalobca súdu
prvého stupňa opätovne doručil v roku 2013 tie isté podania, aké doručil súdu v roku 2006, no súdnesprávne vychádzal z predpokladu, že ide o nové návrhy (aj keď skutkovo totožné návrhy, aké boli
podávané v roku 2006), doručené prvýkrát až teraz, a preto im pripísal účinky doručenia rokom 2013.
Takýto postup súdu nebol podľa žalobcu správny, a teda nebol správny ani postup súvisiaci s výzvou na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Trval na tom, že žalobe doručenej v roku 2013 sa musia pripísať
účinky podania ku dňu 31.03.2006, a to nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno v súčasnosti už
vyrubiť, ale aj z dôvodu premlčania jeho pohľadávky.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že odvolaniu nemieni
vyhovieť, lebo rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom je vecne správne a spis predložila na

rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca doručil dňa 17.02.2014 žalobu na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie sumy 60,- Sk, t. j. 1,99 eura, a trov konania z dôvodu, že žalovaný

nezaplatil svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi, Slovenskému rozhlasu so sídlom Mýtna 1, 817 55
Bratislava, z titulu koncesionárskych poplatkov podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom tento dlh pôvodný veriteľ rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi BSP Lawyer Partners, a.s., Benediktiho 5, 811 05 Bratislava -
v súčasnosti podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, 821

09 Bratislava. Žaloba bola datovaná dňom 23.03.2006 s označeným zástupcom - JUDr. Miroslavom
Pavelkom, advokátom so sídlom Vajnorská 48, 831 04 Bratislava. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa
28.04.2014 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura v lehote 10 dní s
odkazomnapoložkuč.1písm.a)Sadzobníkasúdnychpoplatkovpodhrozbouzastaveniakonaniapodľa
§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Túto výzvu súd doručil Advokátskej kancelárii Chabadová,

s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, a po márnom uplynutí 10-dňovej lehoty
napadnutým uznesením konanie zastavil. Odvolanie proti uzneseniu podal žalobca prostredníctvom
Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., na základe plnomocenstva zo dňa 09.02.2010, evidovaného
na Okresnom súde Levice pod Spr 225/2010, podľa obsahu ktorého ide o všeobecné plnomocenstvo
udelenéžalobcomnazastupovanievovšetkýchveciach,týkajúcichsavymáhaniapohľadávokpatriacich

spoločnosti Lawyer Partners, a.s., voči dlžníkom koncesionárskych poplatkov bez špecifikácie, že by
malo ísť len o zastupovanie v konaniach na základe žalôb z roku 2006, ako to uvádzala právna
zástupkyňa v podanom odvolaní.
Podľa úradného záznamu súdu prvého stupňa návrhy doručené žalobcom dňa 17.02.2014 sú novými
návrhmi. Žalobca síce k doručeným DVD nosičom s elektronickými podaniami pripojil sprievodný list

s oznámením, že ide o rovnopisy podaní z roku 2006, avšak DVD nosiče doručené v roku 2006 súd
vtedyžalobcovivrátilsohľadomnavtedajšiestanoviskoMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepubliky,
keďže súdy nemali k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda takéto podania nemohli prijímať. Súd
prvého stupňa návrhy doručené v r. 2014 považuje za nové návrhy.
Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II.ÚS 138/07

rozhodol o porušení jeho základných práv, ku ktorému došlo postupom Okresného súdu Levice, keď v
r. 2006 neprijal elektronické podania žalobcu,opakovane mu ich vrátil a o žalobách nekonal. Z obsahu
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.06.2007 uvedenej spisovej značky (v spise
na č. l. 21-22) však vyplýva, že nešlo o žiadny nález, ale o uznesenie, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky nekonštatoval žalobcom uvádzané porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale týmto uznesením odmietol sťažnosť žalobcu ako
oneskorene podanú
Žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal, že žaloba doručená elektronicky dňa 17.02.2014 je
totožná so žalobou, ktorú podľa jeho tvrdenia doručil elektronicky dňa 31.03.2006 a ktorú mu súd prvého

stupňa vtedy vrátil. Doručením novo podanej (aj keď obsahom možno tej istej) žaloby vznikla žalobcovi
poplatková povinnosť zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 5 ods. 1 písm.
a), § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. a) bodu I. Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca, ako je uvedené vyššie, si poplatkovú
povinnosť nesplnil ani podaním žaloby a ani na následnú výzvu súdu. Preto súd prvého stupňa - po

predchádzajúcom poučení o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku - konanie zastavil
v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého: „Ak nebol
zaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhunazačatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.“
Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Cdo/436/2013 z 09. 12. 2013. V ňom (v skutkovo a právne podobnej veci toho istého navrhovateľa)
najvyšší súd poukázal na to, že ústavný súd v náleze sp.zn. II. ÚS 147/08-87 konštatoval, že navrhovateľ
právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba
rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré
návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých

vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol, že bolo na
navrhovateľovi,abypreukázaltotožnosťnávrhupodanéhovroku2006velektronickejpodobesnávrhom
podaným v písomnej podobe v roku 2014. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval na to, že
už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali
prijať patrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku
2006 a 2013, je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich

podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným,
ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o
ochranuavýkonsvojichpráv,nespoliehajúsananáhodu,predvídajúajmožnostivznikukomplikovaných
situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby najmä po
„neprijatí“jehonávrhovpodanýchvroku2006velektronickejpodobe,uchovalpôvodnéDVD,neuvážene

sa ich nezbavil a nevystavil sa tým riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne
doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej
procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla doručením návrhu
17.februára 2014 a že vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú v danej
veci splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho

postup zákonu.
V podanom odvolaní žalobca uviedol aj to, že súd prvého stupňa konal s právnym zástupcom
splnomocnenýmnazákladeplnomocenstvazroku2010,vzťahujúcehosanažaloby,ktorébolipodávané
na súd v roku 2006. Na DVD nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza
plnomocenstvopreJUDr.MiroslavaPavelku.Aktedavroku2013bolipodanénovéžaloby,potomnebolo

možné doručovať poštu na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., ale na adresu právneho
zástupcu označeného v týchto „nových“ žalobách. Čo sa týka preukázania toho, že žaloba podaná v
roku 2013 je totožná so žalobou podanou v roku 2006, nie je možné spravodlivo od žalobcu požadovať,
aby preukázal totožnosť týchto dvoch podaní. Je povinnosťou súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo
o doručení podania pochýb. Keď mu súd v roku 2006 DVD nosič s podaniami vrátil, mal si pre vlastné

potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Poukázal na
ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, najmä na ustanovenie § 13, podľa ktorého poplatok alebo
doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa
stal splatným. Lehota na vyrubenie poplatku tri roky od konca kalendárneho roka, kedy sa stal splatným,
uplynula dňom 31.12.2009, a preto v čase zaslania výzvy už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť.

Vzhľadom na to nebol daný zákonný dôvod na zastavenie konania.
Pre rozhodovanie odvolacieho súdu nebola právne významná argumentácia žalobcu v podanom
odvolaní, že žaloba doručená v roku 2013 (správne v r. 2014) je totožná so žalobou doručenou súdu
prvého stupňa v roku 2006 formou elektronického podania na DVD nosiči, podpísanou zaručeným
elektronickým podpisom, a že vzhľadom na uplynutie 3-ročnej lehoty v zmysle § 13 ods. 1 zákona o

súdnych poplatkoch mu už nemožno súdny poplatok za návrh na začatie konania vyrubiť, so súčasným
odkazom na neexistujúci Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/07. Dôvody
opisované žalobcom v odvolaní odvolací súd s ohľadom na skutočnosti zrejmé zo spisu nemohol
akceptovať a považoval ich za právne bezvýznamné. Keďže sa nepreukázalo, že žaloba podaná v r.
2014 je totožná so žalobou podanou elektronicky v roku 2006, súd prvého stupňa dôvodne žalobcu

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a následne správne rozhodol, keď po márnom uplynutí 10-
dňovej lehoty konanie zastavil. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu nepovažoval za
opodstatnené, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu v tomto štádiu konania

nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.