Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Eva Vargová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/130/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912207194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912207194.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45535108, zast. advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14,Bratislava, IČO: 36862711 proti žalovanému: A. S., nar.XX.X.XXXX, trvale
bytom K.Á. Z., Č. C. Č..XX, t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníkom: A.. A. K., N.Š. K. Ú. R. K. ,
za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice
zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Stará Baštova 2, Košice o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
248,95 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 88,40Eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd nevyhovuje návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 248,95 Eur s prísl. na základe splatnej faktúry
č.7905172562, vyhotovenej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. z toho dôvodu, že táto predmetná
pohľadávka bola postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011.
Žalovaný písomne oznámil súdu, že súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka, žiada žalobu o
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň uviedol, že vedľajší účastník s ním konzultoval žalobný
návrh. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreberal písomnosti a podľa správ o šetrení po jeho
pobyte sa odporca zdržiava na neznámom mieste, súd mu v konaní ustanovil opatrovníka.
Vedľajší účastník žiadal návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť, vzhľadom na neprijateľnosť
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute. Poukázal na to, že základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Poukázal na ustanovenie §53 ods.1 OZ, ktoré
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa.
Dojednanie, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, nebolo individuálne
dojednané. Za individuálnu zmluvnú podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou /čl.3 ods.2 smernice Rady 93/13 EHS, ďalej len „smernica“/. Je
nanajvýš nepravdepodobné až nemožné, aby si právny predchodca žalobcu individuálne dojednal s
niekoľko stotisíc zákazníkmi rovnaké /totožné/ znenie ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalobca vôbec
nepreukázal, že by medzi právnym predchodcom žalobcu a spotrebiteľom bolo znenie zmluvnej pokuty
individuálne dojednané. Dôkazné bremeno o individuálnosti dojednania tejto zmluvnej podmienky
pritom zaťažuje žalobcu. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzidodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané /ust.§53 ods.3 OZ/. Žalovaný
ako spotrebiteľ uzatvoril zmluvu o pripojení ,v rámci ktorej sa s predchodcom žalobcu dohodli o
povinnosti žalovaného zaplatiť v prípade, ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť, zmluvnú pokutu vo
výške 248,95 Eur. Dohodnutá zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zaväzuje žalovaného
k jej zaplateniu počas celej doby viazanosti, teda počas 24 mesiacov. V danej veci zmluvnú pokutu
treba považovať ako neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, pretože dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. 1 mesiac pred uplynutím
doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na
jeho začiatku. Nárok na zmluvnú pokutu mal právny predchodca žalobcu aj v prípade, ak by žalovaný
porušil zmluvu v posledný deň lehoty, a to v plnej výške, napriek tomu, že dovtedy neporušil žiadne
ustanovenie zmluvy. Podmienky, za akých žalobca uzatvára zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom
keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu
zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Neprijateľná zmluvná podmienka je s
poukazom na §53 ods.5 OZ neplatná ako celok. Preto v danom prípade nemožno moderovať, znížiť
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu na výšku pultovej ceny mobilného telefónu. Pre absencie platného
písomného dojednania o zmluvnej pokute podľa ust. §544 ods. 1,2 OZ sa žalobca nemôže voči
žalovanému domáhať zaplatenia žiadnej, teda ani zníženej zmluvnej pokuty. Súd neprijateľnú zmluvnú
podmienku nemôže moderovať, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.6.2012 vo veci
C 618/10.
Súd vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu, žalovaného, vedľajšieho účastníka, listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní bolo zistené, že dňa 6.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 35763469 , zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I odd. Sa, vl.č.2081/
B, ako postupca na strane jednej a žalobca BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 45535108 zapísaný v Obchodnom registri OS Bratislava I. odd. Sro vl.č. 64971/B ako
postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému pod
referenčným č.1.91559404. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, z prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I .
Ďalej v konaní bolo zistené, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako
poskytovateľom v zmysle §43 zák.č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvu o pripojení dňa 5.4.2007 s dodatkom k zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal
riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku v súlade
so zmluvou a všeobecnými podmienkami.
Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č.79051725620 splatnou dňa 27.6.2009
zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení. Celková neuhradená
suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 248,95 Eur a k úhrade nedošlo ani ku dňu
podania návrhu.
Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o pripojení a z dodatku k zmluve, ako aj z faktúry.
Ďalej v konaní bolo zistené, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dodatok k zmluve o
pripojení dňa 5.4.2007, v rámci ktorého bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 7.500,-Sk, teda 248,95
Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikla
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade teda žalovaný je sankcionovaný za to,
že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení a zo všeobecných
podmienok. Keby žalovaný splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,
tak by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok,
ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný
telefón/koncové zariadenie prípadne program služieb podľa vlastného výberu za žalovanú cenu. Z
dodatku k zmluve o pripojení, ktorý bol uzavretý dňa 5.4.2007 vyplýva doba viazanosti 24 mesiacov,
teda zmluva obmedzovala dobu viazanosti a právo dodávateľa na zmluvnú pokutu iba na 24 mesiacov.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách / § 43 ods. 1 /, v zmysle ktorej navrhovateľ ako podnik sa zaviazal účastníkovi - odporcovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby a účastník - odporca sa zaviazalplatiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách. V dodatku k zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad uvedený
v bode 1 psím.c/ pre prípad, že žalovaný riadne a včas nezaplatí cenu za poskytnuté služby počas doby
viazanosti.
Podľa ust. § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len
neprijateľná podmienka/. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 544 ods. 1,2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú, potom čo zistil, že žalobca ničím nepreukázal
odôvodnenosťnárokunazaplateniezmluvnejpokutynazákladezmluvyopripojenístanovenejvdodatku
k zmluve vo výške 248,95 Eur, ničím nepreukázal v akej výške žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za
poskytnuté služby a na základe akých faktúr, teda nepreukázal kedy došlo k nesplneniu záväzku a v akej
výške a takisto ničím neodôvodnil aké skutočnosti viedli práv. predchodcu žalobcu k určeniu takej výšky
zmluvnej pokuty ako ju do dodatku k zmluve zapracoval. Podľa názoru súdu v tomto prípade dohodnutú
zmluvnú pokutu v dodatku k zmluve treba považovať za neprimeranú sankciu najmä z hľadiska času,
pretože dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu
zmluvy iba krátko pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v
prvom mesiaci viazanosti, teda na začiatku. Nárok na zmluvnú pokutu by teda mal práv. predchodca
žalobu aj v prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu v posledný deň, a to v plnej výške napriek tomu,
že dovtedy neporušil žiadne ustanovenia zmluvy, teda neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v
spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ žalovaný je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty
bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti.
Podľa ust. §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca v konaní mal neúspech a žalovaný mal úspech v plnom rozsahu. Vedľajší účastník oznámením
o vstupe do tohto konania vstúpil do konania na strane vedľajšieho účastníka a pri rozhodovaní o trovách
konania platia aj pre vedľajšieho účastníka tie isté právne predpisy ako pri rozhodnutí o trovách konania
hlavného účastníka, teda žalovaného, na strane ktorého vystupuje. Teda tak ako žalovaný, aj vedľajší
účastník mal plný úspech, preto súd rozhodol o trovách konania podľa §142 ods.1 O.s.p.
Vedľajší účastník trovy konania vyčíslil za 3 úkony právnej služby /prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu,
podanie na výzvu súdu k námietke účasti vedľajšieho účastníka/, odmena za úkon po 21,58Eur+2x
režijný paušál po 7,81Eur a 1x8,04Eur, spolu 88,40Eur.
Súd preskúmal vyčíslené trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia a zistil, že trovy
právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhl.č.655/2004 Z.z. a boli vyčíslené za úkony, ktoré boli v
konaní vykonané účelné. Pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka súd vychádzal z ust.
§93 ods.4 O.s.p., ktoré výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, preto možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník
právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo /čl.47 ods.2 Ústavy SR/, ktoré sa
v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na
náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže
byť priznaná len v prípade , ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v
konaní vystupoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi vo výške 88,40 Eur, na základe zásady úspešnosti v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže
vyčíslené trovy sú v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a úkony vykonané v konaní boli účelné.
Žalobca je povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O.s.p. tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.V danom prípade súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by prichádzalo použitie
ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Súd o trovách konania žalovaného nerozhodoval vzhľadom k tomu, že žalovaný trovy konania nežiadal
a preukázateľné trovy konania mu ani nevznikli /§151 ods.1 O.sp./.
Podľa ust. §93 ods.1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či to manželstvo je alebo nie je.
Podľa ust. §93 ods.2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.
Podľa ust. §93 ods.3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého s
účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.
Žalobca navrhol súdu rozhodnúť o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa §93
ods.3 O.s.p.
Súd nevyhovel tomuto návrhu žalobcu z dôvodu, že podľa názoru súdu pre vstup spotrebiteľského
združenia ako vedľajšieho účastníka do tohto konania boli a sú splnené zákonné podmienky, nakoľko
predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa, ktorý vyjadril súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.