Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200024
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky:

K. A. Q., nar.XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčky Sýrskej arabskej republiky, aktuálne s miestom pobytu
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov proti odporcovi: Prezídium policajného zboru,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-188-053/2015-AV zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-188-053/2015-AV zo dňa 15.
decembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v

r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e , aby bola navrhovateľka K. A. Q., nar. XX.XX.XXXX,
štátna príslušníčka Sýrskej arabskej republiky, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov v Medveďove bezodkladne prepustená zo zaistenia.
Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.
Trovy predvedenia navrhovateľky na pojednávanie znáša Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 11.01.2016 navrhovateľkou podaný opravný
prostriedok zo dňa 29.12.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA9-188-053/2015-AV vydanom

dňa 15.12.2015, ktorým na základe vykonateľného a právoplatného rozhodnutia o administratívnom
vyhostení vydaného dňa 19.10.2015 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Trnava pod
číslom PPZ-HCP-BA9-188-017/2015-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bola
navrhovateľka zaistená v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to
dňom 15.12.2015 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 19.4.2016 a navrhovateľka bola
umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením odvolania
odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľky je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľky dňom 15.12.2015 podľa § 88 ods.
4 zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 19.4.2016.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľka bola dňa 19.10.2015 v čase o 10:00 hod.
odovzdaná príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Juhomoravského kraja, Odboru cudzineckej
polície Brno na bývalom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Hodonín - Holíč

na základe žiadosti zo dňa 18.9.2015 a následným potvrdením prevzatia orgánmi Slovenskej republiky
dňa 7.10.2015 príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľky späť na územie Slovenskej
republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky aČeskej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu
navrhovateľky.

Na základe odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee zo dňa 19.10.2015
odporca zistil, že navrhovateľka bola preverená v azylovom informačnom systéme resp. v centrálnom
registri cudzincov Rakúskej republiky s negatívnym výsledkom. Dňa 19.11.2015 odporca zaslal rakúskej
strane žiadosť o readmisiu. Navrhovateľke bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a
určení zákazu vstupu na dobu 2 roky a bola zaistená do ÚPZC Medveďov. Dňa 9.11.2015 rakúska

strana zaslal odporcovi odpoveď pod č. p. PPZ-MPS-JAR-6952/2015-IHN/25698, z ktorej bolo zistené,
že navrhovateľku príslušný orgán Rakúska odmieta prevziať z dôvodu nepreukázania, že navrhovateľka
prekročila hranicu z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky.

Odporca dňa 15.12.2015 vydal príkaz na prepustenie navrhovateľky z útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov z dôvodov uvedených v § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č.

404/2011 Z.z. nakoľko zanikol účel zaistenia na vrátenie navrhovateľa v rámci Dohody medzi vládou
Slovenskej republiky a Rakúskej republiky. Následne bol navrhovateľka dňa 15.12.2015 kontrolovaná
hliadkousprávnehoorgánuapredvedenávovecineoprávnenéhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky.
Odporca uviedol, že dňa 19.10.2015 začal správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia

navrhovateľky v zmysle § 82 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. a vydal rozhodnutie o administratívnom
vyhostení a určení zákazu vstupu pod č. p. : PPZ-HCP-BA9-188-017/2015-AV zo dňa 19.10.2015.
Navrhovateľke bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na dobu
2 rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2015.

Odporca v rozhodnutí ďalej uviedol, že navrhovateľka je držiteľom platného cestovného pasu Sýrie
č. N 008651354 platného od 16.10.2013 do 15.10.2019, v súčasnosti je bez finančných prostriedkov
potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie resp. vycestovanie. Konštatoval, že len
zaistenímnavrhovateľkyjemožnézabezpečiťriadnyvýkonadministratívnehovyhostenia,nakoľkopodľa
názoru odporcu by sa opätovne skrývala (bez zabezpečeného ubytovania, financií, rodinného zázemia),

mohla by pokračovať v nelegálnom pobyte na území Slovenskej republiky.

Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľky je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom
žiadala, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jej
prepustenie zo zaistenia.

Opravný prostriedok odôvodnila tým, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a pre nedostatok dôvodov, a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu odporcom je nedostačujúce pre
posúdenie veci.

Namietala, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedená a ani nijakým spôsobom
spomenutá iná krajina ako Rakúska republika, do ktorej by malo byť uskutočnené jej vyhostenie. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.11.25015. Na základe tohto rozhodnutia jej bolo v ten istý deň
19.10. 2015 vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, teda
na účel vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy. Rakúska republika dňa 11.12.2015 opakovane odmietla
žiadosť Slovenskej republiky o jej readmisiu z dôvodu, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané,
že pricestovala na územie Slovenskej republiky z Rakúskej republiky. Následne dňa 15.12.2015 bola

prepustená zo zaistenia, pretože pominul účel zaistenia za účelom vrátenia podľa medzinárodnej
zmluvy a bola pre zaistená na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Rozhodnutie o
administratívnom vyhostení, ktoré bolo podkladom pre obe jej zaistenia, zostalo nezmenené. Poukázala
na to, že odporca sa jej vyhostiteľnosťou do inej krajiny ako Rakúskej republiky nezaoberal a ani ju
nijakým spôsobom nepreukázal. Uviedla, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu spočíva v tom,

že v rozhodnutí sa vôbec nezaoberal otázkou účelnosti a efektívnosti jej zaistenia a vyhostiteľnosťou. Z
dôvodu, že sa policajné orgány nezaoberali pri zaistení cudzinca jeho vyhostiteľnosťou sa už viac krát
vo svojich rozsudkoch zaoberal aj Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR.Poukázala na to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k jej štátnej príslušnosti a vo
vzťahukprekážkamjejvyhosteniadokrajinyinejakojeRakúskarepublika,anezaoberalsavopätovnom

konaní o zaistení jej zraniteľnosťou. Uviedla, že s poukazom na jej zhoršený zdravotný stav, ako aj na
skutočnosť, že bola v krajine pôvodu vystavená vážnym formám psychického a fyzického násilia, mal
odporca ju vyhodnotiť ako zraniteľnú osobu.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.1.2016 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Zotrval na jeho správnosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 20.1.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané

rozhodnutie odporcu nie je súladné so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy.
Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie

rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na

čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu

zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci
administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť
povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas

zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych
účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí s neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom
prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty
môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom

pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:
a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,
a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnuté odporcu a dospel k názoru, že existujú dôvody pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že po predvedení navrhovateľky bola s ňou dňa 15.12.2015
spísaná zápisnica o jej vyjadrení č.p. PPZ-HCP-BA9-188-050/2015-AV, v ktorej navrhovateľka
odpovedala na otázky odporcu. Po ukončení výpovede bola s navrhovateľkou spísaná zápisnica o
podaní vysvetlenia, v ktorej jej odporca oznámil, že realizuje konanie vo veci jej zaistenia a súčasne

jej dal možnosť vyjadriť sa ku konaniu. Z tohto postupu je zrejmé, že odporca najprv navrhovateľku
vypočul a následne jej oznámil, že voči nej je vedené konanie o jej zaistení: „Oddelenie cudzineckej
polície PZ Trnava realizuje voči Vám konanie vo veci zaistenia v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o
pobyte cudzincov“.

K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. je
potrebné uviesť, že z obsahu administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že odporca neoznámil
navrhovateľke začatie konania o jej zaistení, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 3
správneho poriadku (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Oznámenie správneho orgánu o začatíkonania, v danom prípade konania o zaistení navrhovateľky začatého z podnetu odporcu, je jednou
z podstatných náležitostí samotného konania, nakoľko sa ním zaručuje vedomosť účastníka konania
(navrhovateľky) o samotnom konaní (jeho druhu a do úvahy prichádzajúceho rozhodnutia), ako aj

možnosť aktívneho uplatnenia práv navrhovateľky ako účastníčky konania, ktoré jej prináležia (§ 33 ods.
1 správneho poriadku). Vzhľadom na to, že odporca neoznámil začatie konania (o jej zaistení), došlo
v predmetnom konaní k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože
odporca navrhovateľke de facto odňal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov prípadne svedčiacich v
jej prospech, brániť sa, vyjadriť sa k samotnému konaniu, teda realizovať súčinnosť v zmysle § 3 ods.

2 správneho poriadku.

K dôvodu zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s .p. je potrebné uviesť, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca v ňom poukázal iba na neexistenciu oprávnenia
navrhovateľky k pobytu na Slovensku, na obsah podaného vyjadrenia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
o zaistení navrhovateľky súd vyhodnotil ako nedostatočné, znemožňujúce jeho preskúmanie. V danom

prípade odporca vydal nové rozhodnutie o zaistení, pričom poukázal na už existujúce právoplatné
rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 19.10.2015, ktoré bolo vydané za účelom odovzdania
navrhovateľky podľa readmisnej dohody do Rakúskej republiky. Odporca v novom konaní o zaistení dňa
15.12.2015 neuviedol, akým smerom sa bude ďalej uberať pri výkone
rozhodnutia o administratívnom vyhostení, za situácie kedy odovzdanie navrhovateľky do Rakúskej

republiky na základe dohody o readmisii nie je možné. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
spočíva aj v tom, že sa v rozhodnutí odporca nezaoberal otázkou účelnosti a efektívnosti zaistenia
navrhovateľkyajejvyhostiteľnosti.Odporcovi podľa§77ods.1zákonaopobytecudzincovjeumožnené
v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neuviesť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený, ale len
za predpokladu, že ju nie je možné určiť. Pokiaľ odporca mal v úmysle opätovne zaistil navrhovateľku,

bolo potrebné, aby sa v konaní zaoberal otázkou jej vyhostiteľnosti v súvislosti s opätovným zaistením.

Okrem vyššie uvedené, odporca podľa názoru súdu by mal vyhodnotiť, či navrhovateľka nie je
zraniteľnou osobou na účely zákona o pobyte cudzincov.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2
písm. d), e) v spojení s § 250q ods. 2 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd zároveň v súlade s § 250sa ods. 7 O .s. p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľky zo
zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

V ďalšom konaní, pokiaľ by odporca dospel k záveru, že v prípade navrhovateľky sú splnené podmienky
pre jej zaistenie a že je potrebné ju zaistiť, bude úlohou odporcu zákonným spôsobom oznámiť začatie
konania, konať v ňom podľa príslušných ustanovení správneho poriadku, zákona o pobyte cudzincov, v
zmysle smerníc či nariadení, ktorými je Slovenská republika viazaná.

O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v
konaní úspešná, trovy konania si neuplatnila a preto jej ich náhradu súd nepriznal.

O trovách predvedenia navrhovateľky na súdne pojednávanie súd rozhodol tak, že tieto znáša

Slovenská republika.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.