Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/470/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513238124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513238124.2

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecinavrhovateľa:M..I.N.,bytomU.XXX,U.,zastúpenýAdvokátskou
kanceláriouJUDr.MarcelBORIS,s.r.o.,Vajnorská8/A,Bratislava,IČO:36863319protiodporcom:1/O..
O. S., bytom N. XXX/XXX, N., 2/ L. S., bytom N. XXX/XXX, N., o zaplatenie 1.300,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. marca 2014, č. k.
49C/23/2014 - 45 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. júna 2014, č. k. 49C/23/2014 - 66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa na návrh odporcov 1/ a
2/ prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 14C/93/2013.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 103 O. s. p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Uviedol,
že z obsahu súdneho spisu sp. zn. 14C/93/2013 zistil, že predmetom konania v tejto veci je určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o vlastníctvo ktorých opiera svoj nárok navrhovateľ v konaní sp.
zn. 49C/23/2014 a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13. 2. 2013 medzi odporkyňou 1/
ako predávajúcou a navrhovateľom ako kupujúcim, ktorú v mene odporkyne 1/ uzavrel M.. O. N. ako
záložný veriteľ, a ktorou v rámci výkonu záložného práva previedol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam

na navrhovateľa. Z uvedeného vyvodil, že v konaní sp. zn. 14C/93/2013 sa rieši otázka, ktorá môže mať
zásadný význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 49C/23/2014.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým pre nesprávne právne
posúdenie veci, odňatie možnosti konať pred súdom a existenciu ďalších skutočností a iných dôkazov,
ktoré doteraz neboli uplatnené, a pre ktoré doteraz zistený skutkový stav neobstojí, navrhol napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že
súd návrh odporcov na prerušenie konania zamietne. Navrhovateľ poukázal na to, že súd prvého
stupňa mu nezaslal na vyjadrenie odpor proti platobnému rozkazu s návrhom odporcov na prerušenie
konania, na ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolával. V dôsledku nedoručenia návrhu
na prerušenie konania mal za to, že mu bola zo strany súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať
pred súdom, keďže nemal možnosť sa vyjadriť k návrhu na prerušenie konania a uviesť dôležité

skutočnosti, ktoré uvádza až v odvolaní. Navrhovateľ v odvolaní podrobne opísal skutkový stav, v
zmysle ktorého mal za to, že výkon záložného práva k nehnuteľnosti realizoval v súlade s platnými
právnymi predpismi a ustanoveniami záložnej zmluvy, a ktorý preukazuje, že právne úkony, ktorých
neplatnosť odporcovia spochybňujú v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
14C/93/2013, boli uzatvorené platne. Tvrdenia odporcov 1/ a 2/ spochybňujúce jeho vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti preto označil za účelové; odporcovia sa niekoľkonásobne zadlžili a namiesto

toho, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo záväzkovo - právnych vzťahov, či právnych
predpisov, neoprávnene zasahujú do jeho práv a oprávnených záujmov a znemožňujú mu výkon jehovlastníckeho práva. Konanie o určenie vlastníckeho práva preto podľa navrhovateľa nebráni tomu, aby
konajúci prvostupňový súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa stavu, ktorý tu je v
čase rozhodovania o právnom nároku navrhovateľa a v prípade, ak by neskôr súd návrhu odporkyne

1/ vyhovel a určil, že je oprávnenou vlastníčkou nehnuteľností, bola by táto oprávnená požadovať od
navrhovateľa vyplatenie uhradeného nájomného späť. Prerušenie konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 14C/93/2013 podľa
navrhovateľa spôsobuje, že nemá možnosť svoje nehnuteľnosti užívať, brať akékoľvek úžitky spojené s
vlastníctvomnehnuteľnostíamusítolerovaťstav,žeodporcovianeoprávnenejehonehnuteľnostiužívajú

bez akéhokoľvek postihu, či hrozby postihu v blízkej budúcnosti, keďže odporcov nemožno právne
donútiť vzniknutý stav v čo najkratšej dobe vyriešiť. S poukazom na uvedené bol navrhovateľ toho
názoru, že vo veci neboli splnené podmienky pre prerušenie konania a súd prvého stupňa mohol konať
aj inak (nariadiť pojednávanie vo veci a pripojiť spisy Okresného súdu Bratislava V vedené na návrh
odporcov, či vedené voči iným osobám a posúdiť správanie odporcov, či nedochádza len k zneužívaniu
právnaichstrane).Napadnutérozhodnutietakporušujeajjednuzozákladnýchzásadsúdnehokonania,

a to zásadu hospodárnosti konania. Ďalej mal za to, že nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o
fakultatívnomprerušeníkonaniapodľa§109ods.2písm.c/O.s.p.svojimiúčinkamivýznamnezasahuje
do základného práva účastníkov konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Na druhej
strane rozhodnutie, ktorým súd konanie nepreruší, resp. návrh účastníka na fakultatívne prerušenie
prebiehajúceho konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. zamietne, svojimi právnymi

účinkami do hmotnoprávneho, ako ani procesnoprávneho postavenia a práv žiadneho z účastníkov
konania podstatným spôsobom nezasahuje, a to bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie súdu objektívne
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci a zároveň aj správneho posúdenia veci.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie dáva súdu možnosť, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, prerušiť konanie

(fakultatívne), ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Prerušenie konania je dôvodné najmä v situácii,
keď v inom konaní je riešená otázka rozhodujúca pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, a túto
by síce konajúci súd mohol vyriešiť v prebiehajúcom konaní ako prejudiciálnu otázku, avšak z hľadiska
hospodárnosti a účelnosti je vhodnejšie konanie prerušiť do skončenia už prebiehajúceho konania,

v ktorom je táto otázka riešená. Ide teda o prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné,apretojenaúvahekonajúcehosúdu,čitútoprocesnúmožnosťvyužijealebonie. Zohľadniť
je pritom potrebné tak požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania (§ 6 O. s. p.),
ako aj zásadu hospodárnosti konania, z hľadiska ktorých by malo prerušenie konania predstavovať skôr
výnimku ako pravidlo.

V posudzovanej veci prerušenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom neoprávneného
užívania nehnuteľnosti navrhli odporcovia 1/ a 2/ s odôvodnením, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C/93/2013 sa rieši otázka, ktorá má zásadný právny
význam pre konanie vedené pod sp. zn. 49C/23/2014, konkrétne pre určenie aktívnej vecnej legitimácie

a vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa vyhovel ich návrhu, nakoľko určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, užívanie ktorej malo založiť vznik bezdôvodného obohatenia
na strane odporcov v konaní vedenom pod sp. zn. 49C/23/2014, považoval za otázku zásadného
významu pre rozhodnutie v tejto veci, s čím sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu o
vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/93/2013 vyrieši otázku

aktívnej vecnej legitimácie pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vedené pod sp. zn.
49C/23/2014, ako základného predpokladu pre úspech navrhovateľa v spore a meritórne preskúmanie
veci samej. Navrhovateľ v odvolaní správne argumentuje tým, že súd má vždy najskôr zvážiť možnosť
iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, konanie má prerušiť. Nakoľko však v skôr začatomkonaní o určenie vlastníckeho práva vedenom pod sp. zn. 14C/93/2013 bolo už v čase vydania
napadnutého rozhodnutia vykonávané dokazovanie a odvolaciemu súdu je tiež z úradnej činnosti
známe, že predmetná vec bola v novembri 2014 predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

oodvolanívočimeritórnemurozhodnutiu,jeplnevsúladespožiadavkouprocesnejekonómiekonaniedo
právoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhopodsp.zn.14C/93/2013prerušiť.Vopačnomprípadebyza
účelom posúdenia rovnakej otázky (otázky vlastníckeho práva), ktorú je potrebné v konaní vedenom pod
sp. zn. 49C/23/2014 vyriešiť prejudiciálne, muselo byť duplicitne vykonávané dokazovanie. Prerušenie
konania sa odvolaciemu súdu javí ako opodstatnené aj z hľadiska právnej istoty účastníkov konania a to

v tom smere, že o tej istej spornej právnej otázke bude medzi tými istými účastníkmi konania rozhodnuté
v oboch súdnych konaniach rovnako. Pokiaľ čo sa týka navrhovateľom namietaného odňatia možnosti
konať pred súdom a s tým spojeného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. e/
O. s. p. odvolací súd uvádza, že konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. môže súd prerušiť aj
bez procesného návrhu účastníkov konania, ktorí majú potom možnosť svoje stanovisko k prerušeniu
konania vyjadriť v rámci podaného opravného prostriedku. Z uvedeného možno a contrario vyvodiť,

že súd nie je povinný procesný návrh na prerušenie konania doručiť druhej strane sporu ešte pred
rozhodnutím súdu o ňom a navrhovateľ mal možnosť prezentovať skutkové a právne argumenty proti
náležite odôvodenému rozhodnutiu o prerušení konania v rámci riadneho opravného prostriedku, čo aj
využil, a preto nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Rovnako neobstojí ani odvolacia
argumentácia navrhovateľa, v ktorej namietal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu prerušenia

konania, nakoľko aj odvolací súd považoval tento procesný postup za opodstatnený a v súlade s
požiadavkami kladenými ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p..

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.