Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/347/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712200621
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712200621.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. J. I., s.r.o., N. 5, XXX XX D., IČO: XX XXX
XXX zastúpeného spoločnosťou T. J., s.r.o., N. 5, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti povinným: 1. K.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX K. a 2. J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. XX, XXX XX K.,
o vymoženie pohľadávky vo výške 845,51 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora S..
W. J., Exekútorský úrad, U. XX, XXX XX D., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

K. zo dňa 27.10.2014, č.k. XXEr/XX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 27.10.2014, č.k.
12Er/13/2012-71 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 3.3.2014 mu bola doručená zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 11.12.2003 medzi I., a.s. a povinnými v 1. a 2.
rade (ďalej len „povinní“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 1.659,70 eur. Oprávnený
uplatnil pohľadávku na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej

bankovejasociáciezodňa 27.5.2011sp.zn.II/XXXX-XXXX.Právomocpríslušnéhosúdubolaodvodená
z Rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorej
sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri
nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi .... bude prejednávať a rozhodovať
Rozhodcovskýsúd.Súdprvéhostupňaďalejuviedol,žeVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveruneboli
podpísané účastníkmi zmluvy, a teda nespĺňajú podmienku písomnej formy. Súd prvého stupňa vec

právne posúdil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“), § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
a čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovský súd vzhľadom na nedostatok
písomnej formy rozhodcovskej doložky nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok,

a preto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide
o nulitný právny akt. Na základe uvedenej skutočnosti súd exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril

Exekučný poriadok, nakoľko nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu
nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Názor, ktorý zastávajú
súdy, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať
platnosť rozhodcovskej doložky, je nesprávny. V tej súvislosti oprávnený poukázal na znenie rozhodnutia

ASTURCOM v anglickom jazyku. Oprávnený ďalej citoval § 35 ZoRK a § 159 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Vyslovil
názor, že Súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby

zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, keď takýto postup podľa domáceho práva
členského štátu nie je možný. Z uvedeného mu vyplynulo, že slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom

hmotnom práve. V tomto kontexte preto nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako
nekalú podmienku. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že nemožno zo slovenského a ani
z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si
ich. Ďalej oprávnený citoval § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 a 3 ZoRK a uviedol, že rozhodcovská doložka bola

uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzatvorenie.
Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť

zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, spis. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide
o spotrebiteľské zmluvy, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK (rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,

ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a vyhodnotenie rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej podmienky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.

2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (., a.s.) a povinní uzavreli

dňa 11.12.2003 zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
aj Všeobecné obchodné podmienky. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie vydaný rozhodcom K.. K. H.dňa 27.5.2011, sp.zn. II/XXXX-XXXX. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2011
a vykonateľnosť dňa 24.7.2011.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj

v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

V posudzovanom prípade ďalej súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 18
bod 18. 1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) za rozpornú s § 4 ods. 2 ZoRK, teda
pre nedodržanie písomnej formy. Oprávnený však namietal, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená
platne.Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 18 bod 18. 1 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom

úvere zo dňa 11.12.2003.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6
Cdo 135/2012 konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej

rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2005, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Ako správne uviedol súd prvého stupňa, rozhodcovská zmluva, ktorá má v danom prípade formu

rozhodcovskej doložky, je neplatná predovšetkým pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej
formyvzmysle§4ods.2ZoRKvzneníúčinnomdo31.12.2005.Totižakovyplynulozobsahuspisu,VOP
právneho predchodcu oprávneného, v ktorých v čl. 18 bod 18.1 je obsiahnutá rozhodcovská doložka,
neboli podpísané zmluvnými stranami. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave
formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je pritom striktná bez možnosti extenzívneho výkladu.

Preto vzhľadom na skutočnosť, že formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky v danom
prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.
zn. 2Cdo 245/2010), túto doložku nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú doložku k hlavnej

zmluve - zmluve o splátkovom úvere.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci

rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť exekučným titulom. Ide totiž o
nulitný právny akt. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní preto mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkomtrovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.