Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715208476.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľky: J. U.,
P.. XX.XX.XXXX, Y. G.. U. XXXX/XX, D., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom,
so sídlom Holubyho 51, Martin, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že, zmluva o zriadení záložného práva č. 7/2011-PTR uzavretá medzi navrhovateľkou

ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom zo dňa 28.10.2011, ktorou došlo k zriadeniu
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamvovýlučnomvlastníctvenavrhovateľkyvedenýchOkresnýmúradom
Turčianske Teplice, katastrálny odbor pre k.ú. N. P. O. Č.. XXX, N. X. E. Č.. W. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1198 m2 a ktorej vklad bol povolený Správou katastra Turčianske Teplice pod J.
XXX/XXXX je n e p l a t n á .

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 291,68 Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jaroslava Čierneho, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12.06.2015, doručeným Okresnému súdu Martin dňa 12.06.2015, sa navrhovateľka
domáhala,abysúdvydalrozsudok,ktorýmbyurčil,žezmluvaozriadenízáložnéhoprávač.7/2011-PTR,

uzavretá medzi navrhovateľkou ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom, zo dňa 28.10.2011,
ktorou došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky,
vedených Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom pre U.. Ú.. N. P. O. Č.. XXX,
N. X. E..Č.. W. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 1198m2, a ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Turčianske Teplice pod J. XXX/XXXX, je neplatná a súčasne, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 13.10.2015 výsluchom navrhovateľa a listinnými
dôkazmi: návrhom navrhovateľa zo dňa 12.06.2015, zmluvou o úvere č. 609000624 zo dňa 05.04.2011,
všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o splnomocnení zo dňa 15.04.2011, zmluvou o
zriadení záložného práva č. 7/2011-PTR zo dňa 28.10.2011, výpisom z listu vlastníctva Č.. XXX,
vyjadrením odporcu k návrhu a vyjadrením navrhovateľa k vyjadreniu odporcu.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že dňa 15.04.2011 uzavrela s odporcom zmluvu o úvere č.
60900624 a v rovnaký deň spolu s rôznymi listinami u sprostredkovateľa úveru v nevedomosti podpísala
aj plnú moc pre Združenie ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, na základe ktorej jej toto
združenie poskytlo bezplatnú právnu pomoc a podpísalo za ňu ako záložcu zmluvu o zriadení záložného
práva č. 7/2011-PTR z 28.10.2011 k nehnuteľnosti vedenej pre U..Ú.. N. P. O. Č.. XXX, a to E..Č.. W.

XXX/X,zastavenéplochyanádvoriaovýmere1198m2,zaúčelomzabezpečeniapohľadávkyzáložného
veriteľa zo zmluvy o úvere č. 609000624 z 15.04.2011. Vklad záložného práva bol v zmysle tejto zmluvyvtedajšou Správou katastra Turčianske Teplice povolený pod J. XXX/XXXX. Navrhovateľka namietala
absolútnu neplatnosť tak dohody o splnomocnení ako aj zmluvy o zriadení záložného práva č. 7/2011-
PTR z 28.10.2011. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tu navrhovateľka poukázala na judikatúru

Najvyššieho súdu SR ( 1M Cdo 1/2009 z 31.07.2009) v ktorom Najvyšší súd uvádza, že vzhľadom
na aktuálnu právnu úpravu § 34 ods. 2 zákona č. 1962/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckeho a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), v zmysle ktorého ak súd rozhodol o
neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo

dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka, má spotrebiteľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva.

K návrhu navrhovateľky sa dňa 14.09.2015 vyjadril odporca, ktorý namietal spotrebiteľský charakter
úverovej zmluvy, nakoľko zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako

nepomenovaná zmluva, pričom takáto nepomenovaná zmluva sa má svojimi náležitosťami právnou
úpravou prejednať v rovnakom zmysle ako zmluva, ktorá je jej charakterom najbližšia, t.j. zmluva o
úvere v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka, preto na ňu ustanovenia o spotrebiteľovi nie je
možnéaplikovať.Odporcapoukázalajnaúčelposkytnutéhoúveruatopoužitieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov na úhradu poplatkov spojených s výkonom povolania. Pokiaľ ide o dojednanie Dohody o

splnomocnení Združenia ProHelp, odporca uviedol, že táto dohoda je notársky overená a jej podpisom
sa klient (navrhovateľka) zaviazala, že celému obsahu plne rozumie a nemá výhrady voči obsahovej
stránke dohody. Splnomocniteľ podpisom tejto dohody udelil združeniu plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátane právneho
posúdeniatýmitoúkonmizáložnýchprávapovinnosti.Odporcasanapojednávanienedostavila uviedol,

že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Následne po doručení predvolania na
pojednávanie odporca súhlasil, aby sa súdne konania uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu poukázala najmä na to, že návrh sa netýka zmluvy o úvere, ale
zmluvy o zriadení záložného práva, napriek tomu pokiaľ ide o zmluvu o úvere odškrtnutím políčka,

že finančné prostriedky z úveru budú poskytnuté na výkon povolania, sa odporca len pokúšal obísť
príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov, keďže navrhovateľka v tom
časepracovalaakoupratovačkanaZŠKróneravMartineatedaevidentnenežiadalaoposkytnutieúveru
na výkon povolania. Navyše podľa § 52 ods. 2 s účinnosťou od 01.04.2015 sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva, pričom absenciou prechodných ustanovení k tejto
právnej norme zákonodarca vyjadril úmysel použitia ustanovení Občianskeho zákonníka aj na zmluvy
uzavreté pred jeho účinnosťou.

Na pojednávaní dňa 13.10.2015 navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že úver od

spoločnosti POHOTOVOSŤ si zobrala z dôvodu smrti manžela, ktorý po sebe zanechal dlhy a
ona ich potrebovala splatiť. Pokiaľ ide o dohodu o splnomocnení a následne zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam, navrhovateľka uviedla, že nedávala záložné právo k nehnuteľnosti, že
dohodu o splnomocnení pravdepodobne podpísala, keď podpisovala zmluvu o úvere, pričom dohodu o
splnomocnení si ani nevšimla pri všetkých papieroch, ktoré v súvislosti s poskytnutím úveru podpisovala.

Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľka a odporca medzi sebou uzatvorili zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 350 €. Navrhovateľka sa v
zmluve zaviazala poskytnutý úver vo výške 350 € spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške
322 € vrátiť v 12 mesačných splátkach po 56 €. Navrhovateľka v deň uzavretia zmluvy o úvere, t.j.

dňa 14.04.2011 zároveň uzavrela dohodu o splnomocnení formulovanú na predtlačenom formulári
prostredníctvom ktorej splnomocnila spoločnosť ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci na
bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov vymienených v tejto dohode. V predtlačenom
formulári dohody bolo ďalej uvedené, že podpisom dohody splnomocniteľ (navrhovateľka) udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvom súhlas na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho

zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú špecifikované v priloženom liste
vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní (ďalej len O.z.) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 O.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.4spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie

tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 22 ods. 2 O.z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere, pretože to vyvracia legálna
definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul napr. aj pôžičku, ktorá je
inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je logické považovať zmluvu
o spotrebiteľskom úvere ako subtyp zmluvy o úvere, ak poskytnutie finančných prostriedkov by malo
charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale je potrebné vychádzať
z legálnej definície tohto pojmu ako celku. Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme rozdeliť spotrebiteľský

úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch je lex
specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom type by sa mal
aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o úvere ako
osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie toho, žetáto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona o
spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona nie sú
dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov pričom osobitnými predpismi

sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a Zákon č.
186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr. Subsidiarita
Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010.

Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na zmluvy o úveroch,
ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver.

Zmluvy, ktoré účastníci uzatvorili, t.z. úverová zmluva, dohoda o splnomocnení a záložná zmluvy, sú
spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko všetky tieto zmluvy boli uzavreté v kontexte s tzv. úverovým resp.
spotrebiteľským balíkom, preto súd skúmal zmluvné podmienky v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak súd takúto skutočnosť zistí,
je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej
podmienky. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti.

Súdsastotožnil stvrdenímprávnehozástupcunavrhovateľky,ženadohoduosplnomocneníjepotrebné

nahliadať ako na predtlačenú (formulárovú) zmluvu, ktorej obsah nemôže dlžník ovplyvniť, nakoľko
mu je, resp. mu bola predložená súčasne s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom,
že v plnomocenstve bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného
výberu a tiež formulár navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľnosti, čím bola
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene navrhovateľky uzavrelo
s odporcom ním vybrané Združenie ProHelp, ktoré nemalo hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa
platne takúto zmluvu uzavrelo. Navyše splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi (navrhovateľke) vyberie
veriteľ (odporca) je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto podľa §39 O.z. absolútne

neplatné, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca sú v danom
prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Z vyššie uvedených dôvod a z dôvodov, že dohoda o splnomocnení nebola uzatvorená riadne,
obsahovala „neprijateľné podmienky“ podľa § 53 ods. 1 O.z., ktoré sú podľa § 53 ods. 5 absolútne

neplatné, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške 291,68 € za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie
žalobného návrhu, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní). Hodnota jedného úkonu podľa § 11 ods.
1 písm. b.) spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je 64,53 €. Ku každému úkonu je v

zmysle § 16 ods. 3 predmetnej vyhlášky pripočítaný paušál vo výške 8,39 a 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).