Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214464
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714214464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podanou žalobou žalobca žiadal priznať náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tým,

že škoda mu vznikla nečinnosťou Okresného súdu Zvolen v exekučných konaniach a poverenie na
vykonanie exekúcie nebolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote. Pôvodné konanie bolo vedené pod sp.
zn. 15C XXX/XXXX a uznesením zo dňa 22.2.2013 bolo spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 15C
XXX/XXXX. Pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci 15C XXX/XXXX bolo zistené, že v pôvodne vedenej
veci 15C XXX/XXXX nie je pripojený exekučný spis, s ktorým sa potreboval tunajší súd oboznámiť, preto
rozhodol uznesením zo dňa 1.7.2014 tak, že žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. 15C XXX/XXXX vylúčiť
na samostatné konanie a spisu bola pridelená sp. zn. 14C XXX/XXXX. Návrh navrhovateľ odôvodňoval

tým,žepodalsúdnemuexekútorovinávrhnavykonanieexekúcieprotipovinnémubližšiešpecifikovaným
v exekučnom titule na uspokojenie svojej pohľadávky. Súdny exekútor požiadal príslušný Okresný súd
Zvolenoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Tým,žeexekučnýsúdžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
a to v zákonom stanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by

mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu
o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto
postup hodnotil žalobca v rozpore so zákonom § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu sa
domáhali náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, ako aj
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, kde márny plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktieždošlo k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a exekučným súdom k insolventnosti povinného. Do obsahu základného práva

na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovali a boli vyhlásené spôsobom, ktorý
predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa

Ústavy SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy. Súdna ochrana v sebe zahrňuje predpoklad poskytnutia práva na súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované Ústavou SR. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
V tejto súvislosti poukazovali na nálezy Ústavného súdu, kde boli priznané zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy v konaniach v rámci súdov SR. Pri jednotlivých nárokoch uplatňovaných pred tunajším súdom
náhrada nemajetkovej ujmy bola vypočítaná alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný zaslal k žalobe vyjadrenie dňa 12.7.2013 pôvodne k sp. zn. 15C XXX/XXXX, ktorým sa
vyjadril k žalobe a považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z.. V prvom rade poukazoval na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na tunajšom

súde vo všetkých veciach v rámci spojeného konania vzhľadom k tomu, že si neuplatnil žalobca
nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukazoval na to, že nie sú splnené podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o procesné námietky poukazoval žalovaný

na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale odkazuje vo všeobecnosti na exekučný spis čím prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Žalobca
si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov na strane jednej a na
strane druhej aj z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov v konaní v
prvom rade zdôraznili, že žalobca neuvádza kroky, ktoré by podnikol na odstránenie neželaného stavu.

Neuviedol ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,
resp. ústavnej sťažnosti. V druhom rade žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto právomoc má predseda súdu alebo
Ústavný súd. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k nesprávnemu úradnému postupu namietaného zo strany

žalobcu. Prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. Povinnosťou vnútroštátneho súdu je ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní podľa § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri

výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
sťažnosti na prieťahy vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti
ažebyexistovaloprávoplatnérozhodnutievydanébuďvdisciplinárnomkonaní,právoplatnérozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolokonštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov
má žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Ďalej namietli premlčanie a to hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom v prípade vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. K materiálnej
škode a k paušálnej sume poukazovali na znenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšky, pričom vyčíslenie škody zo
strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v

tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup považovali za účelový, kde požadoval žalobca len paušálne sumy
za spomínané činnosti. Okrem toho žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu s tým, že opätovne žalovaný
poukazoval na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003. Aj v tejto časti považovali nárok
za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Žalovaný zdôraznil, že v tejto
súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo

žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúce neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových

osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Na základe týchto skutočností bol žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje

ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol
o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žalovaný má za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania
podnikateľskejčinnosti,pasivitoupriobhajovanísvojichprávnajmäjeužvsúčasnostizrejmé,žežalobca
si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo

nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd si pripojil a oboznámil sa s exekučným spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXEr XXXX/XX, z
ktoréhobolozistené,ženazákladežiadostisúdnehoexekútorasp.zn.EXXXXXX/XXvočipovinnémuB.
D., nar. X.X.XXXX podal tunajšiemu súdu súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia dňa 9.12.2010.

O žiadosti na udelenie poverenia bolo rozhodnuté tunajším súdom dňa 15.12.2010 tak, že súd vydal
poverenie vo veci exekúcie vedenej pod sp. zn. XXEr XXXX/XX, č. súdneho exekútora EX XXXXX/XX.

Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Doručenie mali riadne a na čas vykázané.
Žalovaný dňa 3.7.2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím

vo veci bez ich prítomnosti. Žalobca doručil súdu 6.7.2015 žiadosť o prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúceho konania na Súdnom dvore EÚ v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 7C 6/2010. O tomto návrhu rozhodol súd na pojednávaní dňa 9.7.2015 s tým, že návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v konaní vedenom na OS
Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010 zamieta. Zároveň žalobca doručil súdu dňa 6.7.2015 žiadosť o zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a
prejudiciálnej otázky, v ktorom odkazuje na návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ o prejudiciálnych otázkach, o ktorom súd rozhodol. Zároveň konštatuje, že im nebolo doručené
rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Zvolen. Súd v tejto
súvislosti konštatuje, že je v spise založená doručenka o prevzatí rozhodnutia krajského súdu, ktorým

rozhodol o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z prejednávania a rozhodnutia vo veci podpísaná
právnym zástupcom žalobcu a založená na čl. 14 spisu. Súčasne súd konštatoval, že už v minulosti
rozhodol o žiadosti na prerušenie konania, ktorá bola opätovne podaná z dôvodov rozhodovania
Ústavného súdu o sťažnosti z dôvodu porušenia nestrannosti súdu. Návrh navrhovateľa z tohto dôvodu
na prerušenie zamietol uznesením zo dňa 4.10.2013 a následne konanie pre opätovný návrh na

prerušenie 1.7.2014 zastavil. Súčasne súd konštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 119 O.s.p.
oznámilprávnemuzástupcovižalobcu,žežiadosťoodročeniepojednávanianeakceptuje,nakoľkoniesú
splnené zákonné podmienky. S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86

písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.Žalobca sa v podanej veci domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Dôvodom, pre
ktorý podal žalobca vo všetkých veciach vedených pred tunajším súdom žalobu na plnenie náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bola tá skutočnosť, že súd ako exekučný súd nerozhodol o

žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. To znamená, že sa
jednalo o uplatnenie nároku z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Je zrejmé,
že si žalobca v danej veci uplatňoval nárok v súlade s ustanoveniami zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V súlade s výkladom v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušeniepovinnostíorgánovverejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
ods. 2 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti

na prieťahy, v žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný

súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Len z týchto
dôvodov možno v konaní vychádzať pri nesprávnom úradnom postupe. Tak ako už vyššie je uvedené v
jednotlivýchexekučnýchkonaniachbolipoverenianavykonanieexekúcievydanévzákonomstanovenej
lehote.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Aj napriek tomu, že vo väčšine exekučných vecí vedených pred tunajším súdom boli poverenia vydané v
lehote 15 dní je potrebné konštatovať, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia

je zo strany súdu považovaná za krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený
rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na
zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného
titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie. Poverenie na

vykonanie exekúcie individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho
exekútora. Ide tu o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe
ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje
oprávnenie exekúciu vykonávať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože

vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o
vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť pred udelením poverenia
súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,
musí byť zrejmé, že nárok ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný,
neodporuje zákon, neobchádza ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nemôže vychádzať len z

obsahupredloženéhorozhodcovskéhorozsudkuajeoprávnenývyžiadaťsiodúčastníkovkonaniaalebo
odtretíchosôbpredloženielistín,prípadneajceléhospisovéhomateriálu,ktorésúpodľaposúdeniasúdu
relevantnéanevyhnutnézhľadiskajehorozhodovacejčinnosti.Takbolovprípadezvyšnýchexekučných
konaní vedených pred tunajším súdom.

Vo všetkých exekúciách bolo exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie a preto bolo nevyhnutné zo
strany exekučného súdu vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.Podľa § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému
exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný.
Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov,

prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a
presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov,
ktorých sa oprávnený dovoláva. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia
opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje

na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 až 4 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok
sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu
treba uviesť. Rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie rozhodcovského súdu; b) mená a
priezviská rozhodcov; c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a

priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom; d) miesto rozhodcovského konania (§ 23); e)
dátum vydania rozhodcovského rozsudku; f) výrokovú časť; g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa
účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide
o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39); h) poučenie o možnosti podať žalobu na
súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike

a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom
konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol
podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený. Výroková
časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom,
ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi

účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa
v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd skúmal procesné podmienky exekučného konania, t.j.
prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate totožné s

podmienkami sporového konania ak v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súd nekonštatuje rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa názoru
súdu 15-dňová lehota určená v citovanom ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou,
ktorá má poriadkový charakter, nakoľko exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie.
Vyjadruje ideálnu predstavuje zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Je

potrebné k danej veci uviesť, že na exekučný súd v danom období prišlo naraz niekoľko stoviek žiadostí
o udelenie poverenia, kde boli exekučným titulom práve rozhodnutia rozhodcovského súdu a bolo
povinnosťou exekučného súdu všetky exekučné tituly s poukazom na vyššie konštatované preskúmať a
rozhodnúť, či sú splnené podmienky pre vydanie poverenia. Súd preto konštatoval, že v danom okamihu
nebol dostatočný časový priestor a veľakrát ani dostatok informácií na preskúmanie exekučných titulov z

hľadiska ich formálnej a materiálnej vykonateľnosti ak chceli vyhovieť zákonnej požiadavke. Do obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy patrí aj súdna ochrana v exekučnom
konaní, ktorá zabezpečuje nielen pre oprávneného, ale aj pre povinného uplatnenie rovnakých práv a
plnenie len zákonom vyžadovaných povinností. V týchto intenciách uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu význam konania pre oprávneného a povinného, časovú

náročnosť posúdenia formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekučného konania preskúmal
exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a
návrh na vykonanie exekúcie. V čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
súd nekonštatoval rozpor so zákonom a vo všetkých exekučných veciach boli vydané poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vydanie poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v
danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom
k tomu mal za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov
v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navyše ohľadne žalobcu tvrdeného prieťahu sa neviedlo tak ako to je poukázané

v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci disciplinárne, či iné
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani ústavný súd alebo európsky súd
pre ľudské práva. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.V závere žaloby žalobca žiadal najprv o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s
ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že neboli splnené dôvody pre postup v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie

medzitýmnymrozsudkomozodpovednostižalovanéhozaškodu,ktorámalavzniknúťžalobcovi,nakoľko
súd po prehodnotení a oboznámení sa so žalobami a exekučnými spismi dospel k záveru, že nie sú
dané dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom na vyššie konštatované. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že bolo rozhodnuté rozsudkom a preto nie je potrebné rozhodovať zvlášť o návrhu
žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania,
nakoľko si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).