Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/509/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109218428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109218428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
Simig group, s.r.o., IČO: 34 134 654, so sídlom Trstice č. 281, 925 42 Trstice, zastúpený: KRAUS &
Partners, s.r.o., so sídlom Jasovská 23, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júna 2013, č. k. 22C
162/2009-202, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáhal náhrady škody vo výške 38.394,74 Eur a trov konania titulom jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v
trestnom konaní. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2,
3, § 6 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď

na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.9.2004 bola uzatvorená zmluva o finančnom
leasingu vozidla medzi spoločnosťou Konstrukt, s.r.o. a spoločnosťou Volkswagen Finančné služby,
s.r.o., ktorej predmetom bolo motorové vozidlo E. E. E. X.:H. XXX F., s tým, že následne na základe
Dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 2.5.2005 sa leasingovým nájomcom predmetného vozidla
stal Y. S.. Navrhovateľ sa leasingovým nájomcom stal na základe Dohody o postúpení práv a povinnosti
uzatvorenej s Y.W. S. dňa 17.8.2005, keď jeho prenajímateľom bola spoločnosť Volkswagen Finančné
služby, s.r.o. Zistil, že následne dňa 16.9.2005 navrhovateľ uzatvoril s Poisťovňou TATRA, a.s. zmluvu o

poistení majetku a zodpovednosti za škodu právnických a podnikajúcich fyzických osôb, pričom poistné
plnenie bolo vinkulované v prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby, s.r.o. Dňa 16.3.2006
konateľspoločnostinavrhovateľapodaltrestnéoznámenienaneznámehopáchateľavoveciodcudzenia
predmetnéhomotorovéhovozidla,uznesenímOkresnéhoriaditeľstvaPZBratislavaIIbolozačatétrestné
stíhanie pre zločin krádeže motorového vozidla a vecí v ňom sa nachádzajúcich. Vyšetrovateľ OR PZ
Bratislava II dňa 5.2.2007 uznesením č. ČVS:ORP-415/1-OVK-B2-2006 rozhodol o vrátení motorového
vozidla spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s., ktoré rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené rozhodnutím

prokurátorky Okresnej prokuratúry pre Bratislavu II č. 1 Pv 404/06-20 zo dňa 4.9.2007. Z úradného
záznamu vyšetrovacieho spisu zo dňa 8.2.2008 mal za preukázané, že keďže vozidlo bolo odovzdané
spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s., ktorá ho odpredala tretej osobe a zároveň ani po zrušení uznesenia
o vrátení vozidla nebola žiadna pochybnosť o jej práve na vec, nevznikla zákonná oprávnenosť vozidlotretej osobe odňať a nemohlo dôjsť k opätovnému prevzatiu vozidla spoločnosťou Poisťovňa TATRA,
a.s. Ďalej zistil, že dňa 20.5.2005 bola medzi navrhovateľom a spoločnosťou DŠ METALL, s.r.o. uzavretá
zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa navrhovateľ ako budúci prenajímateľ vozidla zaviazal

previesť užívacie právo k vozidlu na spoločnosť DŠ METALL, s.r.o. ako budúceho nájomcu a uzavrieť
s ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku na dobu určitú v trvaní troch rokov s dohodnutým
mesačným nájomným vo výške 27.000,- Sk.

Súd prvého stupňa konštatoval, že predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Dospel k záveru, že na strane odporcu došlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Bratislava II č. ČVS: ORP-415/1-OVK-
B2-2006 zo dňa 5.2.2005 o vrátení veci spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s., keď vychádzal z uznesenia
prokurátorky Okresnej prokuratúry pre Bratislavu II, č. 1 Pv 404/06-20 zo dňa 4.9.2007, kde bolo
konštatované, že došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa ako nezákonného, ktorým rozhodnutím

je viazaný a bola naplnená i podmienka riadneho využitia opravného prostriedku, ktorý navrhovateľ
ako poškodený objektívne nemohol podať, nakoľko rozhodnutie vyšetrovateľa mu nebolo doručované.
Okrem uvedenej vady prokurátorka vytkla vyšetrovateľovi aj pochybnosti o vlastníctve vozidla vzhľadom
k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, k vyhotoveniu finančného vyrovnania a prechodu práv
a povinností k vozidlu z leasingovej zmluvy na leasingového nájomcu. Z tohto dôvodu nariadila, aby

bolo predmetné vozidlo spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s. odobraté, aby bolo od uvedenej spoločnosti
zabezpečené vyjadrenie a následne aby bolo vo veci opäť rozhodnuté. Z listinných dôkazov a z
výsluchov svedkov zistil, že pôvodný vlastník vozidla spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o. po
odcudzené vozidla a po prijatí poistného plnenia z dôvodu poistnej udalosti (krádeže vozidla) pristúpila
k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a voči navrhovateľovi vykonala finančné vyrovnanie.

Zároveň mu listom zo dňa 28.6.2007 oznámila, že všetky práva a povinnosti k vozidlu z leasingovej
zmluvy prešli dňom prijatia poistného plnenia (8.8.2006) na nájomcu. Z vykonaného dokazovania
nepovažoval za zrejmé, prečo spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o. uvedené oznámenie
zaslala navrhovateľovi a zároveň vyšetrovateľovi oznámila, že vlastníkom vozidla sa vyplatením
poistného plnenia stala spoločnosť Poisťovňa TATRA, a.s., keď z výpovedí svedkov mal za preukázané,

že v obdobných prípadoch štandardne postupovala leasingová spoločnosť tak, že dohodou (v tomto
prípadezrejmeústnou)previedlavlastníckeprávokvozidlunapoisťovňu.Leasingováspoločnosťsivšak
zároveň vo finančnom vyrovnaní s navrhovateľom započítala aj kúpnu cenu vozidla a oznámila mu, že
práva a povinnosti k vozidlu prechádzajú na neho. Uviedol, že dokazovaním nebolo možné zistiť okamih
dohody o prevode vlastníctva k vozidlu na poisťovňu, preto nebolo možné ani s určitosťou zistiť, kto

bol vlastníkom vozidla v čase jeho odovzdania policajným orgánom, keď vychádzajúc z kúpnej zmluvy
(uzatvorenej ústne medzi leasingovou spoločnosťou a poisťovňou) a následne fyzickým prevzatím
vozidla poisťovňou ustálil, že vlastníkom vozidla bola Poisťovňa TATRA, a.s., a to aj s poukazom na
všeobecné leasingové podmienky, z ktorých mal za zrejmé, že pri ukončení leasingovej zmluvy (aj
predčasnom) vzniká nájomcovi právo na odkúpenie predmetu leasingu, keď v konaní však nemal za

preukázané, že takéto právo bolo navrhovateľom voči leasingovej spoločnosti uplatnené.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že aj v prípade, ak by dospel k záveru, že vlastníkom vozidla v
čase jeho vrátenia policajným orgánom bol navrhovateľ, návrhu by nebolo možné vyhovieť pre absenciu
jednej z podmienok pre priznanie nároku, a to príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

a vznikom škody. Nárok spočíval v ušlom nájomnom v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o budúcej
zmluve, ktorý nárok vyhodnotil ako hypotetický, nakoľko k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k predmetnému
vozidlu nedošlo a nie je isté, či by k uzatvoreniu zmluvy došlo bez ohľadu na krádež automobilu.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve došlo dňa 20.5.2005,
kedy navrhovateľ ešte nebol leasingovým prenajímateľom vozidla, keď týmto sa stal až po uzatvorení

Dohody o postúpení práv a povinností uzatvorenej s Y. S. dňa 17.8.2005. Tvrdenia navrhovateľa,
že v tom čase vedel, že práva a záväzky k vozidlu budú v rámci vyporiadania majetku spoločnosti
Konstrukt, s.r.o. (pôvodný leasingový nájomca) prevedené na spoločnosť Simig Group, s.r.o., vyhodnotil
za nepresvedčivé a v danej situácii za irelevantné, nakoľko zmluva o budúcej zmluve nemohla byť
uzatvorená platne (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má). O trovách konania rozhodol

súd prvého stupňa v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak v konaní
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na náhradu škody vyhovieť a priznať
mu náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, majúc za

to, že v konaní preukázal všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Mal za nepochybné,
že v súvislosti s konaním vo veci krádeže predmetného motorového vozidla bolo vydané nezákonné
rozhodnutie a toto bolo následne zrušené rozhodnutím Okresnej prokuratúry Bratislava II. Preukázanú
mal aj škodu spočívajúcu v ušlom zisku za prenájom vozidla. Rovnako mal za preukázaný i vzťah
príčinyanásledkumedzidanýmnezákonnýmrozhodnutímaškodou,pretoževzmyslezmluvyobudúcej

zmluve mal právo vyzvať budúceho nájomcu spoločnosť DŠ METALL, s.r.o. na uzatvorenie zmluvy a
tomutoprávuzodpovedalapovinnosťzostranyuvedenejspoločnostitútozmluvuuzatvoriťvstanovenom
termíne. V prípade porušenia tejto povinnosti mohol sa domáhať zmluvnej pokuty a náhrady škody.
Dôvodil, že nezákonné rozhodnutie bolo príčinou bezprostredného následku - ušlého zisku.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia
§ 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre právne

posúdenie veci pokiaľ ide o nedôvodnosť nároku so zreteľom na nepreukázania vzniku škody vo forme
ušlého zisku a tým aj príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom pre jeho
hypotetický charakter, rovnako pre neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve o prenájme motorového vozidla.
V tomto smere vykonal vo veci náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré v súlade s ust. § 132
OSP aj správne vyhodnotil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a

právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva,
žebysvojímkonaním(rozhodnutím)odňalúčastníkommožnosťkonaťpredsúdom,nakoľkovhodnotení
skutkových okolností v tomto smere nechýba žiadna okolnosť ohľadom posúdenia preukázanosti vzniku
škody (ušlého zisku), príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom a ohľadom

neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by
mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia
alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci.

Ako správne uviedol súd prvého stupňa, predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je nezákonné
rozhodnutiealebonesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmoci,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Skutočná škoda a rovnako aj ušlý zisk predstavujú majetkovú ujmu, ktorá postihla poškodenú osobu

v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Ušlým ziskom sa
rozumie to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, inak povedané v dôsledku spôsobenia
škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.
Navrhovateľ v konaní neprodukoval taký dôkaz, ktorým by preukázal, že pri predpokladanom chode vecí
by bol rozhodne získal určitý, ním predpokladaný, prospech. Navrhovateľa pritom v konaní zaťažovalo

dôkazné bremeno. Pre priznanie náhrady škody v podobe ušlého zisku musí navrhovateľ v konaní
bezpečne preukázať, že odporca (škodca) zasiahol do priebehu deja, ktorý by inak rozhodne viedol
k zisku. Získanie zisku nemôže byť len hypotetické, i keď podložené zmluvou o budúcej zmluve o
prenájme. V prejednávanej právnej veci skladba okolností, ktoré tvorili „chod veci“, nedospela do takého
štádia, aby bolo možné dosiahnutie ušlého zisku predpokladaného navrhovateľom vyhodnotiť ako

reálne. Bolo totiž potrebné počítať i so zákonnými možnosťami zániku záväzku napr. dohodou, pre
nemožnosť plnenia, započítaním, zánikom dlžníka alebo veriteľa a pod., v dôsledku ktorých by k plneniu
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme motorového vozidla i pre prípad jej platného uzatvorenia
nemuselo dôjsť. V prípade ušlého zisku tak podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súduprvého stupňa neboli naplnené všetky tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa
zák. č. 514/2003 Z. z., konkrétne chýbal predpoklad vzniku škody v podobe zisku.

Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 20.5.2005
týkajúcej sa budúceho prenájmu motorového vozidla, od ktorej navrhovateľ ušlý zisk odvodzoval, túto
odvolací súd opäť zhodne s názorom súdu prvého stupňa vyhodnotil za neplatnú, a to s poukazom
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Predmetná zmluva

o budúcej zmluve odporovala zákonu v tom, že k jej uzatvoreniu došlo medzi navrhovateľom a
spoločnosťou DŠ METALL, s.r.o. dňa 20.5.2005, hoci v zmysle Dohody o postúpení práv a povinností
uzatvorenej s Y. S. sa navrhovateľ mohol stať leasingovým prenajímateľom až dňa 17.8.2005. Vzhľadom
na skutočnosť, že dňa 20.5.2005 nebol navrhovateľ nositeľom týchto oprávnení vzťahujúcich sa k
predmetnému motorovému vozidlu, nemohlo dôjsť k platnému založeniu záväzkového vzťahu, ktorého
predmetom bola dispozícia s týmto vozidlom v podobe jeho prenájmu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny bez
ďalšieho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil keď ďalšie dokazovaním zistené skutočnosti a týkajúce sa
vlastníckeho práva k vozidlu v čase jeho vydania spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s. a správnosť ich
právneho posúdenia nevyhodnocoval.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1
OSP, avšak v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.