Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111234672
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111234672.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov
senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľov: 1.
Ing. K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. V., L. XXX, 2. H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., P. XX,
obidvaja zastúpení JUDr. Petrom Dráčom, advokátom, so sídlom Bratislava, Pri Starej prachárni 14, proti
odporcovi: Ekonomické stavby, s. r. o., so sídlom Štitáre, Pohranická 391, IČO: 36 544 493, zastúpený

JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, o zaplatenie 5.643 eura
a protinávrhu odporcu, o odvolaní odporcu a navrhovateľov v 1. a 2. rade a proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 8. decembra 2014 č. k. 10C/50/2012-299, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne sumu 1.313,56 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej
časti žalobu zamietol. Ďalším výrokom protinávrh odporcu na zaplatenie sumy 3.023,80 eura zamietol. O

trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 50a ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho
zákonníka, § 1 OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 29. 10. 2010 bola podpísaná
zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 10/909 medzi navrhovateľmi ako budúcimi objednávateľmi a
odporcom ako budúcim zhotoviteľom. Zmluvou sa strany zaviazali, že do 6 mesiacov po podpise zmluvy
uzatvoria zmluvu o dielo, predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícii

a špecifikácií určenej budúcim objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca 109.880 eur na pozemku
p. č. 1130/4 kat. územie L.. V zmysle bodu 1.2 zmluvy, pred vlastným uzatvorením zmluvy
o dielo, si budúci objednávateľ objednal prípravné práce: a/ spracovanie štúdie rodinného domu, ktorý
bude podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie, b/ spracovanie projektovej dokumentácie
k stavbe a dokumentácie k stavebnému povoleniu, c/ zabezpečenie stavebného povolenia, vrátane
všetkých úkonov s tým spojených, ktoré predchádza vlastnému uzavretiu zmluvy o dielo, d/ spracovanie
výkazu výmer, e/ spracovanie harmonogramu prác na stavbe vrátane splátkového kalendára, f/

spracovanie špecifikácie objednaných prác a materiálov, ktorá bude predlohou pre určenie ceny diela,
g/ spracovanie modelu financovania zabezpečenie koordinácie vo finančných ústavoch. Podľa čl. III,
3.3 sa účastníci dohodli, že do 14 dní po podpise zmluvy uhradí budúci objednávateľ zálohu vo výške
5.643 eur na krytie prvých prípravných prác. Podľa bodu 3.5 zmluvy v prípade, že nebude uzatvorená
zmluva o dielo z dôvodov vzniknutých na strane budúceho zhotoviteľa diela, dohodli sa zmluvné
strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k

vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka
a do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa zmluvy, budú ohodnotené ako jednorazová odmena
príkazníka podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka. Odmena príkazníka bola pre účely tejtodohody dojednaná vo výške 1.660 eur + DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí na rozsahu
doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán. Podľa bodu 3.6 zmluvy, ak
nebude uzavretá zmluva o dielo, zaväzuje sa budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi

okrem odmeny podľa čl. 3.5 hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej
dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované a to podľa aktuálneho sadzobníka pre
navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA), ktorý
je platný ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Podľa dodatku č. 2 k zmluve sa strany
dohodli na zmene čl. 1.1 - kde je uvedený dátum uzavretia zmluva o dielo 6 mesiacov po podpise zmluvy

a termín bol zmenený na 01. 10. 2011. Odporca vystavil faktúru č. 201000114 splatnú 03. 11. 2010 na
sumu 5.643 eur za prípravné práce. Navrhovatelia zaplatili dňa 02. 11. 2010 na účet odporcu sumu
5.643 eur. Listom zo dňa 03. 10. 2011 navrhovatelia oznámili odporcovi, že návrh na uzavretie
zmluvy o dielo č. 10/909 neprijímajú z dôvodov - nemožnosti uzavrieť zmluvu pre nesplnenie prípravných
prác podľa čl. 1, bod 1.2 a to chýbajúce spracovanie projektovej dokumentácie k stavbe, chýbajúce
zabezpečenie stavebného povolenia, chýbajúce spracovanie výkazu výmer a neúmerné zvýšenie ceny

za zhotovenie stavby. Odvolali plnú moc odporcovi na zastupovanie v konaní o získanie stavebného
povolenia. Zároveň vyzvali odporcu na ukončenie akýchkoľvek prác vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej
zmluve o dielo.

Odporcapredložilzáznamyzobhliadkypozemku,kdeprejednaliosadenierodinnéhodomunapozemku,

predložili spracované návrhy dispozície rodinného domu, reakcie na pripomienky navrhovateľovi k
štúdiám. Dňa 17. 04. 2011 zaslali navrhovatelia pripomienky a uviedli, že sa vracajú k pôvodnému
pôdorysu prízemia a uviedli zmeny projektu, následne im bol zaslaný zo strany odporcu upravený návrh
štúdie dňa 18. 04. 2011 podľa ich požiadaviek. Dňa 05. 05. 2011 podpísali strany protokol o prejednaní
a odsúhlasení projektovej dokumentácie v stupni „zadania stavby", kde okrem iného bola prejednaná

aj cena cca 132.000 eur. Investor riešenie schválil s výhradami, ktoré sú v protokole citované. Dňa 16.
09. 2011 zaslal odporca navrhovateľovi v 1. rade spracovaný rozpočet na dom, rozpočet napojenia na
vonkajšie prípojky a vzor zmluvy o dielo k vyjadreniu. V nej oznámil aj položkovite, čo navýšilo cenu dielu.
Dňa 05. 10. 2011 vydala Obec L. rozhodnutie, ktorým povolila stavbu rodinného domu s prípojkami na
inžinierske siete v L. stavebníkovi - navrhovateľom. Stavebné povolenie stráca platnosť, ak do 2 rokov

odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, nebola stavba začatá. Odporca predložil súdu výpočet ceny
zrealizovaných prác pri celkovej cene 12.092 eur, zrealizované boli 46% a to cena zrealizovaných prác
5.562,32 eura, odmena príkazníka 1.660 eur, spolu 7.222,32 eura, DPH 1.444,46 eura, zaplatená záloha
5.643 eur, k vyúčtovaniu 3.023,78 eura. Uvedenú sumu žiadal odporca priznať protinávrhom. Znalkyňa
Ing. Viera Katonová podala znalecký posudok č. 46/2013. Znalkyňa zistila rozsah zrealizovaných prác

nasledovne: boli spracované viaceré štúdie, bol spracovaný projekt pre zlúčené územné a stavebné
povolenie v rozšírenom rozsahu, zabezpečil právoplatné stavebné povolenie s právoplatnosťou 05. 10.
2011, spracoval harmonogram prác na stavbe vrátane splátkového kalendára. Nebol spracovaný výkaz
výmer, špecifikácia objednaných prác a materiálov a spracovanie modelu financovania. Zistila súčet
zrealizovaných prác objednaných navrhovateľmi na 35,5%, oproti súčtu uvedeného odporcom 46%.

Ďalej v znaleckom posudku uviedla, že vyúčtovanie zrealizovaných prípravných prác, vrátane odmeny
príkazníka nie je správne. Znalkyňa určila cenu zrealizovaných prác na 3.607,87 eura + DPH 721,57
eura, spolu 4.329,44 eura, zaplatená záloha bola 5.643 eur, rozdiel predstavuje 1.313,56 eura. Znalkyňa
zistila, že nie je správne určená východzia cena stavby k výpočtu ceny projekčných a inžinierskych
činností podľa sadzobníka UNIKA, bol nesprávne určený rozsah zrealizovaných práce vyčíslených

v percentách. Odmena príkazníka je neopodstatnená, odmena príkazníka je duplicitne započítaná v
prípravných prácach.

V danej veci z prejavov oboch zmluvných strán, ale aj z následného správania sa navrhovateľov, tak i
odporcu bola prejavená vôľa zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť zmluvu o dielo, predmetom ktorej

malo byť zhotovenie stavby rodinného domu. Vôľa zmluvných strán bola nepochybná. V danom prípade
medzi účastníkmi nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, ani ust. § 50a Obč.
zákonníka neupravuje odstúpenie od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo a zmluva o budúcej
zmluve o dielo je platná. Pokiaľ by jedna zo strán, v tomto prípade odporca, trval na uzavretí zmluvy
o dielo v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve o dielo, mohol by sa domáhať súdnou

cestou nahradenia prejavu vôle budúcich objednávateľov podľa dispozícií uvedených v zmluve o
budúcej zmluve o dielo. Zmluva o budúcej zmluve o dielo zo dňa 29. 10. 2010 v znení jej dodatku č.
2 je s poukazom na ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka platná. Súd na základe vykonaného
dokazovania mal za to, že predmetná zmluva obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, apreto súd prvého stupňa uzavrel, že predmetná zmluva o budúcej zmluve bola dostatočne
precizovaná tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, aký majú zmluvné strany záujem. Súd sa
nestotožnil s tvrdením navrhovateľov, že zmluva o budúcej zmluve o dielo zanikla. V konaní nebolo

sporné, že účastníci neuzavreli zmluvu o dielo a to pre jej odmietnutie zo strany navrhovateľov. Súd
sa zaoberal vzájomnými záväzkami, ktoré vznikli zmluvným stranám podľa zmluvy o budúcej zmluvy o
dielo. Vkonanínebolosporné,ženavrhovateliasivzmluveobudúcejzmluveobjednaliprípravné
práce v nej taxatívne vymenované a zaplatili zálohu vo výške 5.643 eur na krytie prvých prípravných
prác.Podľabodu3.5zmluvyvprípade,ženebudeuzatvorenázmluvaodielo zdôvodovvzniknutých

na strane budúceho zhotoviteľa diela, dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa
zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu
modelu financovania sú činnosťami príkazníka a do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa zmluvy,
budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške 1.660 eur + DPH. Výška
takto dohodnutej odmeny nezávisí na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou

dohodou strán. Táto situácia však nenastala, lebo k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo zo strany budúceho
zhotoviteľa. Následne bola v zmluve riešená všeobecne situácia, ak nepríde k uzavretiu zmluvy o dielo
a v takom prípade mal budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi okrem odmeny podľa čl.
3.5 (1.660 eur) hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie
a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie

ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA), ktorý je platný ku
dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Zo zmluvy vyplynulo, že zo zloženej zálohy mali byť kryté
prípravné práce vykonané odporcom v prospech navrhovateľov. Pretože v konaní bol sporný rozsah
vykonaných prípravných prác zo strany odporcu, ako aj cena týchto prác, pribral súd do konania znalca,
ktorý jednoznačne uviedol v znaleckom posudku, ktoré práce boli zo strany odporcu vykonané a ktoré

neboli vykonané a na základe týchto zistení aj stanovil percentom vykonanie prípravných prác. Znalec
pritom vychádzal z listinných dôkazov predložených samotným odporcom. Súd mal za to, že znalec
správne vychádzal z ceny diela, ktorá bola dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve o dielo,
ktorú akceptovali obidve strany tým, že túto zmluvu podpísali. Následne došlo k navýšeniu ceny diela,
čo bol jeden z dôvodov, pre ktoré navrhovatelia zmluvu o dielo nepodpísali, a preto by ani nebolo

správne, aby znalec vychádzal z ceny navrhnutej odporcom v zmluve o dielo, ktorá nebola akceptovaná
navrhovateľmi. Súd mal za to, že zmluva o budúcej zmluve o dielo má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
lebo odporca vystupuje ako dodávateľ služby - prác a navrhovatelia ako spotrebitelia. Súd sa nestotožnil
s názorom právneho zástupcu odporcu, že takýto charakter môže mať len samotná zmluva o dielo,
pretože aj zmluva o budúcej zmluve obsahuje podstatné náležitosti riadnej zmluvy a má svoju záväznosť

pre zmluvné strany. Súd skúmal, či medzi právami a povinnosťami zo zmluvy existuje rovnováha a
dospel k záveru, že odporca v znení čl. 3.5 použil nekalú obchodnú praktiku, ak si vymienil v zmluve,
že ak odstúpi od zmluvy, že činnosť budúceho zhotoviteľa bude hodnotená ako jednorazová odmena
príkazníka a jej výška nezávisí na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a to vo výške 1.660 eur + DPH,
teda v zmluve si ošetril prípad, ak z jeho strany nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, bez ohľadu na rozsah

a hodnotu prípravných prác, bude mať nárok na odmenu vo výške 1.660 eur + DPH, čo nepochybne
spôsobuje nerovnováhu medzi stranami. Z uvedeného článku zmluvy vyplynulo, že odporcovi by vznikol
nárok na odmenu aj v prípade, ak by neuzavrel zmluvu o dielo a nevykonal žiadne prípravné
práce. V ustanovení článku 3.5 je uvedené, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, má budúci
zhotoviteľ nárok okrem odmeny (vo výške 1.660 eur + DPH) aj hotové výdaje a odmenu za činnosti

spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti. I keď zmluva o budúcej zmluve
nemá vyslovene charakter formulárovej zmluvy, neušlo pozornosti súdu, že jej znenie je vyhotovené
tak, aby znevýhodňovalo spotrebiteľa a to v každej situácii, či už nebude uzavretá zmluva o dielo z
dôvodov na strane budúceho zhotoviteľa, alebo zo strany budúceho objednávateľa. Zložitá formulácia
v zmluve potom vedie k nepochopeniu následkov neuzavretia zmluvy zo strany bežného spotrebiteľa.

Okremtohobolozistenéznaleckýmdokazovaním,žesiodporcavlastneodmenuzačinnostiprípravných
prác účtoval duplicitne a to jednak paušálne stanovenou odmenou, a jednak odmenou za činnosti
spojené s prípravou projektovej dokumentácie. Preto súd považoval za opodstatnenú odmenu, ktorá
prináleží odporcovi za vykonané prípravné práce vo výške 4.329,44 eura a rozdiel medzi zálohou
zloženou navrhovateľmi vo výške 5.643 eur a uvedenou odmenou, t.j. 1.313,56 eura zaviazal vrátiť

navrhovateľom. Súd považoval výšku odmeny odporcu, ktorá nie je ničím konkretizovaná a duplicitne
je zahrnutá v cene za prípravné práce za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho
súd poukázal aj na to, že podľa znenia čl. 3.3 sa zaviazali budúci objednávatelia zložiť zálohu vo výške
5.643 eur na krytie prvých prípravných prác, a nie aj na paušálnu odmenu budúceho zhotoviteľa.Vzájomný návrh odporcu na zaviazanie navrhovateľov na zaplatenie 3.023,80 eura súd zamietol, lebo
odporca nepreukázal, že mu na uvedenú sumu vznikol nárok a to z rovnakých dôvodov,

ako je vyššie uvedené. Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na
úctu k právam iných osôb. Týmto spôsobom dôjde k spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi
účastníkmi konania, ak navrhovatelia zaplatia odporcovi hodnotu ním vykonaných prípravných prác,

ktoré preukázateľne vykonal a na ktoré sa zaviazali v zmluve, v ktorých je subsumovaná aj odmena
za tieto práce. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľov, že si prípravné práce neobjednali a že
tieto sa nevzťahovali ku katalógovému domu František. Z mailovej komunikácie medzi účastníkmi je
zrejmé, že navrhovatelia navrhovali rôzne variácie rodinného domu, výsledkom ktorých boli štúdie
prepracované podľa ich dispozícií. Zo znenia zmluvy, čl. 1.2 je nepochybné, ktoré prípravné práce si
budúci objednávatelia objednali, pričom znalec vyhodnotil, ktoré práce v súlade s touto objednávkou

boli odporcom vykonané, v akom rozsahu a aká bola hodnota týchto prác. Hodnotu prác určil podľa
aktuálneho sadzobníka UNIKA tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve. Súd sa ďalej nezaoberal výhradami
navrhovateľov súvisiacimi s navýšenou cenou diela uvedenej v návrhu odporcu v zmluve o
dielo, lebo táto nebola platne uzavretá, a teda dokazovanie by bolo nehospodárne, lebo nemalo vplyv na
rozhodnutie súdu, ak predmetom konania bol návrh navrhovateľov o vrátenie zaplatenej zálohy.

Na povinnosť navrhovateľov zaplatiť za vykonané práce nemá podľa názoru súdu vplyv ani tá
skutočnosť, že sa dodatkom č. 2 zaviazali podpísať zmluvu o dielo do 01. 10. 2011, pričom stavebné
povolenie bolo vydané až 05. 10. 2011. Zo zmluvy o dielo v štádiu jej návrhu je zrejmé, že táto bola
vyhotovená 16. 09. 2011, navrhovateľ v 1. rade uviedol, že v polovici septembra mu bol doručený

návrh zmluvy o dielo a listom zo dňa 03. 10. 2011 navrhovatelia oznámili odporcovi jej neprijatie. Súd
sa v tomto konaní nezaoberal tým, či záväzok uzavrieť zmluvu o dielo zo strany navrhovateľov zanikol
pre zmenu okolností do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, ako
to má na mysli ustanovenie § 50a ods. 3 Obč. zákonníka, lebo táto skutočnosť nebola relevantná
pre rozhodnutie súdu a to vzhľadom na znenie čl. 3.6 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, kde bez

ohľadu na to, z akých dôvodov nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, sa navrhovatelia zaviazali zaplatiť
odporcovi odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti podľa čl.
1.2 zmluvy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, odôvodniac ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu 1. stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom k povahe predmetu sporu, pre správne

posúdenie nároku, ktorého sa navrhovatelia podaním svojho návrhu voči odporcovi domáhali, ako aj
pre správne posúdenie vzájomného návrhu podaného zo strany odporcu bol rozhodujúci rozsah a
hodnota prípravných prác vykonaných odporcom pre navrhovateľov podľa zmluvy o budúcej zmluve.
Za účelom zistenia rozsahu, ako aj hodnoty týchto prác súd ustanovil súdneho znalca za účelom, aby
ten znaleckým dokazovaním objektívne určil rozsah a hodnotu prác, ktoré odporca pre navrhovateľov

v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zrealizoval. Znalecký posudok č. 46/2013, vypracovaný súdom
ustanovenou znalkyňou Ing. Vierou Katonovou, bol vypracovaný nesprávne, neurčito a obsahuje
viacero pochybení zo strany znalkyne. Znalkyňa pre účely znaleckého dokazovania vychádzala z
nesprávnej ceny pre určenie hodnoty odporcom zrealizovaných prác, keď tá ako východziu cenu na
účely znaleckého dokazovania určila cenu, ktorá predstavuje aritmetický priemer ceny za dielo určenej

v zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľmi a odporcom a ceny diela vypočítanej
podľa zborníkov ukazovateľov priemernej rozpočtovej ceny na mernú jednotku vydanej vydavateľstvom
Unika - Bratislava 2010. Znalkyňa pritom mala pre účely znaleckého posudku vychádzať z ceny diela,
na ktorej sa účastníci konania dohodli neskôr, teda z ceny diela uvedenej v protokole o prejednaní a
odsúhlasení projektovej dokumentácie v stupni „zadanie stavby“, ktorá bola navrhovateľmi akceptovaná

a ktorú navrhovatelia v priebehu celého konania nijakým spôsobom nerozporovali. Cena uvedená v
protokole bola výsledkom zapracovania viacerých návrhov a pripomienok zo strany navrhovateľov v
rozsahu diela a jeho materiálového zloženia oproti odhadu ceny v štandardnom rozsahu a vyhotovení
pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Cena za dielo dohodnutá v predmetnom protokoleje posledná navrhovateľmi odsúhlasená cena a z tejto odporca vychádzal aj pri svojom vyúčtovaní.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto závery obsiahnuté v znaleckom posudku nemôžu byť
správne a nemôžu zodpovedať objektívnemu stavu, nakoľko znalecký posudok vychádza z nesprávnych

podkladov. Namietal tiež, že v prípade, ak je dohoda o konkrétnej cene diela, nie
je dôvod stanovovať východiskovú cenu akýmkoľvek aritmetickým priemerom, čo tiež spochybňuje
relevanciu záverov znalkyne. Čo sa týka samotných prípravných prác zrealizovaných odporcom pre
navrhovateľov podľa zmluvy o budúcej zmluve, ich rozsahu a následného ohodnocovania, je potrebné
skonštatovať, že znalkyňa nesprávne postupovala jednak pri procese zisťovania rozsahu vykonaných

prác a rovnako aj následne pri percentuálnom ohodnocovaní týchto prác, keď vo viacerých prípadoch
došlo zo strany znalkyne preukázateľne k nesprávnej aplikácii sadzobníka Unika. V rámci procesu
zisťovanie vykonaných prípravných prác odporcom znalkyňa konštatuje, že výkaz výmer zrealizovaný
nebol a to z dôvodu, že nebol doložený v súdnom spise, napriek tomu, že právny zástupca odporcu
uviedol, že spracovanie projektovej dokumentácie, stavebného povolenia, výkazu výmer bude do
súdnehospisudoložený.Zobdobnýchdôvodovznalkyňarovnakoskonštatovala,ženebolozrealizované

ani spracovanie špecifikácii objednaných prác a materiálov. Tento postup znalkyne odporuje jednak
podstate veci samej a jednak úlohám uložených jej súdom. Je zrejmé, že ak na predmetné dielo bolo
vydané stavebné povolenie, výkaz výmer, ako aj ďalšie súčasti projektovej dokumentácie, pre stavebné
povolenie museli byť spracované a pre účely stavebného konania stavebnému úradu aj dodané.
V prípade pochybností mala znalkyňa odporcu vyzvať, aby jej uvedené dokumenty doložil, ak nimi

disponuje. Ak znalkyňa oceňovala len podklady nachádzajúce sa v súdnom spise, nesplnila tak úlohy
uložené jej súdom, nakoľko nemala oceniť práce odporcu, ku ktorým doklady sa nachádzajú v súdnom
spise, ale mala oceniť práce, ktoré odporca vykonal. Z podstaty veci pritom vyplýva a predpokladá, že
k rovnakému záveru musela pri svojej odbornosti dospieť aj znalkyňa, že v rámci vydania stavebného
povolenia museli byť stavebnému úradu predložené aj plnenia, ktorej sa nemuseli nachádzať v spise,

ktoréalebolisúčasťouprojektovejdokumentácie.Postupznalkyne,ktorýmtábezvyžiadaniasiuvedenej
súčinnosti zo strany odporcu vyvodila z obsahu spisu záver, že výkaz výmer, ako aj špecifikácia
objednaných prác a materiálov neboli odporcom zrealizované, je v hrubom rozpore so samotným
účelom znaleckého dokazovania, ktorým sa má s použitím odborných znalostí a vedomostí objasniť
objektívny stav veci, v tomto prípade objektívne zistiť všetky práce a činnosti vykonané odporcom

pre navrhovateľa a následne určiť hodnotu. Rovnako namietal aj nesprávny postup znalkyne ohľadom
určenia percentuálneho ohodnotenia jednotlivých výkonových fáz, najmä percentuálne ohodnotenie
projektu pre zlúčené územné a stavebné povolenie pre realizačné úlohy. Vzhľadom k účelu znaleckého
dokazovania je neprípustné, aby znalkyňa hodnotila na základe svojho subjektívneho pocitu. Znalkyňa
mala dôsledne aplikovať dohodnutý sadzobník Unika. Znalkyňa preukázateľne opakovane nesprávne

aplikovala sadzobník Unika, čo dokumentuje najmä ohodnotenie výkonovej fázy 2 a fázy 4. V prípade
ohodnotenia výkonovej fázy 2 znalkyňa uviedla hodnotenie 0 % a to napriek skutočnosti, že v prípade,
ak bola spracovaná návrhová štúdia domu, je táto podľa sadzobníka Unika ohodnotená v rozmedzí 1 %
až 5 %. Čo sa týka výkonovej fázy 4, tu znalkyňa určila dokonca také percentuálne ohodnotenie, ktoré
sadzobník Unika v tejto výkonovej fáze vôbec neuvádza. Znalkyňa tiež vôbec neohodnotila projekčnú

a inžiniersku činnosť v súvislosti s prípojkami na inžinierske siete, čo tiež odporuje úlohám, ktoré jej
súd uložil. To, že táto činnosť bola zo strany odporcu zrealizovaná, potvrdzuje aj predmetné stavebné
povolenie. Okrem nároku na uhradenie nákladov spojených s prípravnými prácami odporcovi prináleží
podľa článku III ods. 3.5 zmluvy o budúcej zmluve tiež odmena príkazníka. V súvislosti s touto odmenou
je potrebné uviesť, že znalkyňu ju hodnotila z právneho hľadiska, pričom je neprípustné,

aby znalec akokoľvek právne posudzoval nároky účastníka konania, čo v konaní prináleží výlučne
súdu. Odmena príkazníka bola účastníkmi konania zmluvou o budúcej zmluve zmluvne dohodnutá
a navrhovateľ jej ju ani v žalobe, ani v priebehu konania nijako nerozporovali. S týmto nesporným
nárokom odporcu sa pritom nijako právne nevysporiadal ani súd. S poukazom na uvedené skutočnosti
mal odporca za to, že vypracovaný znalecký posudok je nesprávny a to najmä z dôvodu, že znalkyňa

pri určení hodnoty vykonaných prác vychádzala z nesprávnej ceny diela, nesprávnym spôsobom
aplikovala pri hodnotení rozsahu týchto prác sadzobník Unika, mimo rámec svojich úloh zadaných
súdom, ale najmä mimo rámec svojho odborného zamerania posudzovala z právneho
hľadiska jednotlivé ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve o dielo, nesplnila úlohy stanovené súdom,
keď nehodnotila všetky práce a činnosti vykonané odporcom. V nadväznosti na takéto

závažné nedostatky znaleckého posudku a vzhľadom k tomu, že tieto neboli odstránené ani výsluchom
znalkyne na pojednávaní, odporca na tieto nedostatky poukázal a opakovane navrhoval súdu, aby
ten vzhľadom na nesprávnosť znaleckého posudku vykonal doplnenie znaleckého dokazovania. Súd
návrhu odporcu nevyhovel, aj keď má za to, že súd najskôr o doplnení znaleckého posudku vrozsahu namietaných nedostatkov podľa vyjadrení na pojednávaní uvažoval. V každom prípade sa súd
nedostatočne vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa nesprávností a chýb znaleckého posudku.
Znaleckýposudokje vdanejvecipresprávneposúdenieveciaobjektívnezistenieskutkovéhostavu

rozhodujúcim podkladom. Nesprávny znalecký posudok nepochybne viedol k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa nesprávne vyporiadal aj s
otázkou právneho posúdenia charakteru zmluvy o budúcej zmluve, keď skonštatoval, že sa jedná
o spotrebiteľskú sumu. Nesprávne právne posúdenie charakteru zmluvy o budúcej zmluve malo za
následok nesprávnu aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy,

ktorá viedla k nesprávnemu posúdeniu oprávnenosti nároku odporcu na odmenu príkazníka podľa
článku III ods. 3.6 zmluvy o budúcej zmluve. Podstatou a obsahom zmluvy o budúcej zmluve je záväzok
uzavrieť budúcu zmluvu o dielo, pričom všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo sa dohodnú až v tejto
zmluve. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odporca za to, že súd 1. stupňa nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne posúdenie veci, keď odmietol doplnenie
znaleckého dokazovania, pričom naopak, vzhľadom na zmätočnosť a zrejmú nesprávnosť znaleckého

posudku vykonaného pre účely tohto konania, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový
súd zároveň vec nesprávne právne posúdil. Okrem toho, napadnutý rozsudok obsahuje nedostatok
dôvodov pre zamietnutie vzájomného návrhu odporcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku súdu 1. stupňa podali odvolanie aj navrhovatelia v 1. a 2. rade z dôvodu,
že súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2013 navrhovateľ uviedol, že odporca
mu neodovzdal projekt, ktorý mal spracovať v zmysle zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Zároveň uviedol,
že stavebné povolenie, ktoré bolo vydané po odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve o dielo, zaniklo.

Odporca neodovzdanie projektu potvrdil, keď uviedol, že stavba nemala byť vykonaná svojpomocne,
a preto nebol ani dôvod odovzdávať projektovú dokumentáciu navrhovateľom. Podľa § 53 ods. 4
písm. e) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie
aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi. Navrhovatelia ako

spotrebitelia neuzavreli s odporcom zmluvu o dielo, odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve o dielo
a odporca im nevydal ním poskytnuté plnenie. Navrhovatelia zálohovo zaplatili za odporcom poskytnuté
plnenie, ktoré im nebolo odovzdané a ktoré bolo znaleckým posudkom posúdené ako plnenie, ktoré
nebolo v súlade so zmluvou o budúcej zmluve. Uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V súlade s

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal súd použiť všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré sú na prospech navrhovateľov ako spotrebiteľov. Rozsudok súdu 1. stupňa je v názore na právne
posúdenie veci zmätočný a rozporuplný. Súd 1. stupňa konštatuje, že zmluva o budúcej zmluve medzi
navrhovateľmi a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou, zároveň však na strane 8 odôvodnenia rozsudku
uvádza, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a zmluva o budúcej zmluve o dielo je platná. Pokiaľ by

jedna zo strán, v tomto prípade odporca, trval na uzavretí zmluvy o dielo, mohol by sa domáhať súdnou
cestounahradeniaprejavuvôlebudúcichobjednávateľovpodľadispozíciíuvedenýchvzmluveobudúcej
zmluve o dielo. Súd tiež konštatoval, že medzi navrhovateľmi a odporcom nebolo dohodnuté odstúpenie
od zmluvy a ani ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka neupravuje odstúpenie od zmluvy. Podľa §
53 ods. 4 písm. f) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo
zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú. Navrhovatelia ako spotrebitelia odstúpili od zmluvy
s odporcom, toto odstúpenie je platné a zmluva o budúcej zmluve o dielo zanikla. Podľa názoru súdu
1. stupňa je zmluva o budúcej zmluve o dielo platná a z toho vyplýva, že navrhovatelia by mohli mať
záväzok uzavrieť zmluvu o dielo. Tento názor súdu, že zmluva o dielo je platná, je neprípustný aj

vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, keď znalecký posudok potvrdil, že odporca nesplnil záväzky,
ktoré mal voči navrhovateľom. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak poskytne dodávateľ
spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť, ani ho
uschovať, vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania
potvrdeného aj znaleckým posudkom je zrejmé, že odporca dostal zálohovo zaplatené za navrhovateľmi

nevyžiadané plnenie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zmenil
tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľom sumu 5.643 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a priznal navrhovateľom trovy konania.Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľov
týkajúcimi sa nutnosti aplikácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na úpravu spotrebiteľských zmlúv,
ktoré tí uviedli vo svojom odvolaní, má odporca za to, že v prípade zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej

medzi účastníkmi konania nie je možné tieto právne predpisy aplikovať, nakoľko zmluvu o budúcej
zmluve nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda logicky nemôžu sa na takúto zmenu
ani vzťahovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom k uvedenému preto považuje
odporca odvolanie navrhovateľov za nedôvodné.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade, ako aj odporcu proti napadnutému rozsudku súdu
prvého stupňa nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali vydania platobného rozkazu, ktorým žiadali
uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť im sumu 5.643 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh
odôvodnili tým, že navrhovatelia a odporca uzavreli dňa 29. 10. 2010 Zmluvu o budúcej zmluve o dielo
č. 10/909. Podľa čl. I., bod 1.2 tejto zmluvy pred vlastným uzatvorením zmluvy o dielo si navrhovateľ
objednal prípravné práce. Napriek predĺženiu termínu na vykonanie prípravných prác dodatkom č. 2

k zmluve, prípravné práce neboli k termínu 01. 10. 2011 vykonané. Odporca si v priebehu konania
uplatnil voči navrhovateľom vzájomným návrhom pohľadávku v sume 8.666,80 eura. Napadnutým
rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne sumu 1.313,56 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu
zamietol.Protinávrhodporcunazaplateniesumy3.023,80eurazamietol.Vdôsledkuodvolaniazostrany

navrhovateľov, ako aj odporcu je predmetom preskúmania odvolacím súdom rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový

stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje.

Odvolací súd k námietkam navrhovateľov v 1. a 2. rade, ako aj k námietkam odporcu uvádza, že

odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v danej veci bola medzi účastníkmi
konania dňa 29. 10. 2010 platne uzatvorená zmluva o budúcej zmluve o dielo, pričom k odstúpeniu
od zmluvy, ani k jej ukončeniu z iného dôvodu doposiaľ nedošlo a táto je doposiaľ platná. V konaní
nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľov, že by z ich strany došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom
odstúpenie od zmluvy v zmluve o budúcej zmluve nebolo dohodnuté (ani pre jednu zo strán) a nie je

upravené ani v ustanoveniach upravujúcich zmluvu o budúcej zmluve, preto k odstúpeniu od zmluvy
podľa zákona (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ani nemohlo dôjsť. Odvolací súd sa stotožňuje aj so
záverom súdu, že zmluva o budúcej zmluve má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čo bolo aj v tejto veci. K argumentu odporcu, že súd vychádzal pri

rozsahu a hodnote prác zo znaleckého posudku, pričom ten vychádzal z nesprávnej ceny pre určenie
hodnotyodporcomzrealizovanýchprác,odvolacísúduvádza,žetútoargumentáciuodporcupovažujeza
neoprávnenú. Pokiaľ znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nevychádzala zo sumy 132.000 eur,
akožiadalodporca,postupovalasprávne,pretoževzmluveobudúcejzmluveodieloč.10/909zodňa29.
10. 2010 bola cena diela dohodnutá v rozsahu cca 109.880 eur, a keďže k zmene ceny diela dodatkom k

tejtozmluvenedošloaúčastnícikonaniatoaninetvrdili,skutočnosť,ženavrhovateliapodpísaliprotokolo
prejednaní a odsúhlasení projektovej dokumentácie v stupni „zadanie stavby“ dňa 05. 05. 2011 je z tohto
pohľaduirelevantné.Čosatýkatoho,žeznalkyňaurčilanesprávnerozsahvykonanýchprácanesprávne
ohodnotila tieto práce, pričom uviedla, že výkaz výmer a spracovanie špecifikácie objednaných práca materiálov nebolo odporcom vypracované, pretože nebolo doložené v súdnom spise, odvolací súd
dodáva, že ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje povinnosť účastníkom konania označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Citovanéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv

sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov

súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. V
prejednávanej veci bol odporca prostredníctvom jeho právneho zástupcu opakovane vyzývaný na
predloženie dôkazov vo veci, teda na preukázanie toho, aké činnosti pre navrhovateľov vykonal, pričom
aj z tohto dôvodu bolo pojednávanie viackrát odročené. Napriek tomu odporca nepredložil dôkazy, ktoré
by preukazovali vykonanie určitých prác pre navrhovateľov, napr. výkaz výmer a v odvolacom konaní
potom namietal, že súdna znalkyňa ho na jeho predloženie nevyzvala a potom z neho nevychádzal v

znaleckom posudku. Odvolací súd k tomu dodáva, že ak odporca v priebehu konania tvrdil, že výkaz
výmer pre navrhovateľov vypracoval, mal ho po výzve súdu predložiť súdu, a pokiaľ tak neurobil,
súd prvého stupňa a znalkyňa v znaleckom posudku správne vychádzali z toho, že odporca takúto
činnosť pre navrhovateľov nevykonal, pretože odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
jeho tvrdenia. Čo sa týka nesprávneho postupu znalkyne ohľadom určenia percentuálneho ohodnotenia

jednotlivých výkonových fáz, odvolací súd dodáva, že s námietkami odporcu sa znalkyňa vyporiadala
na pojednávaní, svoj záver ohľadne ohodnocovania jednotlivých fáz obhájila, preto je námietka odporcu
aj v tejto časti nedôvodná. Čo sa týka odmeny príkazníka, jej hodnotenie znalkyňou je bezpredmetné,
pričom so záverom súdu prvého stupňa ohľadne jej hodnotenia sa odvolací súd tiež stotožňuje, keď súd
prvéhostupňariadneavdostatočnomrozsahurozhodnutievtejtočastiodôvodnil.Zuvedenýchdôvodov

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 OSP nerozhodoval, pretože súd prvého
stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.