Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/173/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5799899983
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Šmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5799899983.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci

navrhovateľky: Y. R., B.. XX.XX.XXXX, bytom Spišská Nová P., D..T. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr.
Jánom Rehánekom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 47, proti odporcovi: Univerzitná
nemocnica Martin, IČO: 365327, so sídlom v Martine, ul. Kollárova 2, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
titulom náhrady škody a to bolestné 39.000,-Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia 540.000,-Sk s 13,6

% úrokom z omeškania, od štvrtého dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti rozhodnutia do zaplatenia,
titulom straty na zárobku od 27.4.1998 do 30.4.2004 250.384,-Sk s 15,6% úrokom z omeškania od
27.4.2001 do zaplatenia a od 1.5.2004 do budúcna mesačne vo výške 2.660,-Sk, titulom opatery
22.100,-Sk s 22 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi. Svoj návrh
odôvodnila tým, že 21.7.1997 bola operovaná na ortopedickom oddelení T. P. T., T.. L.. Išlo o plastiku
vnútorného puzdra, vnútorného ramenného kĺbu. Operácia bola urobená vadne, pretože pri šití jej bol
do stehu prišitý nerv a cieva. Dňa 1.6.1998 sa podrobila ďalšiemu operačnému zákroku vo Fakultnej

nemocnicinaW.P.X.naneurochirurgii,kdejejbolimplantovanýdopravejhornejkončatinynerv,nakoľko
po prvom zákroku zostala pravá horná končatina nefunkčná. Napriek tomu sa jej stav nezmenil. Zostali
jej trvalé ťažké následky. Dôsledkom operačného výkonu v T. došlo k úplnému prerušeniu vretenného
nervu a následne k jeho obrne. Formou sťažnosti sa obrátila na Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré
po prešetrení sťažnosti konštatovalo, že včasné chirurgická revízia bol vhodnejšia, ako realizovaný
konzervatívny postup. Má za to, že zo strany odporcu jej bola spôsobená škoda, preto si uplatňovala
škodu, ktorú špecifikovala v petite.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov R.Ž. B., MUDr. T., T.. Š.,
T.. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to so znaleckým posudkom LFPJŠ Košice, s doplnením
znaleckého posudku, bodovými ohodnoteniami, chorobopisom navrhovateľky, so správou z Ministerstva
zdravotníctva, so stanoviskom Ortopedicko-traumatologickej W. T., lekárskymi správami,s operačno-
chirurgickouvložkou,sprepúšťacousprávou,sosprávouneurochirurgickejklinikyarozhodolrozsudkom

zo dňa 4.11.2004, ktorý bol na základe odvolania navrhovateľky uznesením Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 23Co/75/2005 zo dňa 3.1.2006 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie dokazovanie.Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline a rozhodol opakovane
rozsudkom zo dňa 4.8.2010. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9Co/334/2010 zo dňa 28.2.2011
bol rozsudok Okresného súdu Martin opakovane zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd vo

veci doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline a to : doplnením znaleckého
posudku vypracovaného znalcom T.. Y. V., opakovaným výsluchom T.. Š. L., výsluchom svedka T.. Y.
J., T.. G. C., T.. Y. Š., P. U. J. R. H. Z.:

Podľa správy pre ošetrujúceho lekára bola navrhovateľka prijatá do T. K. B. B. C. - O. W. dňa 21.7.1997.

Dňa 22.7. sa podrobila operácii a to artroskopii pravého ramena a následne stabilizácii a plastike
predného puzdra pravého ramena. Navrhovateľka bola prepustená dňa 15.8.1997.

Podľa výpovede navrhovateľky jej bola doporučená operácia ramenného kĺbu, nakoľko mala uvoľnené
puzdro ramenného kĺbu. 21.7.1997 bola operovaná v MFN na ortopedickom oddelení. Operácia sa
pôvodne mala vykonať laserom, neskôr však z rozhovoru T.. T. U. T.. L.Š. zistila, že jej boli vykonané

dve operácie a to laserom aj klasickým spôsobom a to údajne preto, lebo mala odštiepené puzdro
ramenného kĺbu. Po vykonanej operácii mala neustále problém s rukou, ktorá ju bolela a to aj po
prepustení do domáceho liečenia. V mesiaci októbri 1997 kvôli bolestiam a ťažkostiam ju T.. L. objednal
na hospitalizáciu. Poslali ju na neurochirurgiu za T.. Y., ktorý mal ruku operovať a na základe EMG
vyšetreniazistil,ženervjeodumretýajepotrebnéhozoperovať.Objednanábolanamesiacjanuár1998,

neskôr preobjednaná na mesiac február 1998. Ani 2.3.1998 a 18.3.1998 sa operácia nezrealizovala,
nakoľko MUDr. Ježík uviedol, že túto operáciu bez T.. L. neuskutoční. Bolo jej doporučené vyšetrenie na
neurochirurgii v Dérerovej nemocnici v Bratislave, kde absolvovala operáciu dňa 1.6.1998,ktorú vykonal
T.. T. za prítomnosti T.. Š.. Jednalo sa o operáciu, pri ktorej jej boli vložené vštepy do ramenného
kĺbu. Podľa navrhovateľky bolo zistené, že pri operácii ramena bol prišitý nerv a tepna. Nerv bol v

dĺžke 3,5 cm odumretý a cieva bola priškrtená. Po reoperácii sa čiastočne stav upravil, bolesti ruky
a taktiež aj opuch. Ostatné problémy však jej zostali. Nakoľko je praváčka a poškodená ruka je pravá,
nemôže rukou nič uchopiť, nič neunesie , nemôže vykonávať ani bežné domáce práce, ako varenie,
žehlenie. Má problémy aj s obliekaním. Pred týmto poškodením lyžovala, plávala. Taktiež nemôže
chodiť ani na bicykli, nakoľko sa bojí, že spadne. Nemôže ísť do spoločnosti, nedokáže si napr. ani

pokrájať mäso na tanieri a taktiež bežné podávanie rúk ju psychicky zaťažuje, lebo pravú ruku si pri
podávaní rúk musí podvihnúť ľavou. Plný invalidný dôchodok jej bol priznaný 26.2.1998. Pred operáciou
bola práceneschopná v súvislosti s pravou rukou a to asi dva mesiace a následne až do priznania
trvalého invalidného dôchodku. Predmetnej operácii predchádzala aj tá skutočnosť, že v máji 1997 sa
pošmykla, spadla, došlo k úrazu a to vykĺbením pravého ramenného kĺbu, v dôsledku čoho bola na PN.

V súvislosti s týmto úrazom chodila na ortopédiu a lekár jej doporučil, aby si dala rameno do poriadku,
nakoľko pri každom prudšom pohybe sa jej rameno môže vykĺbiť z jamky. Toto vykĺbenie ramena sa
totiž u nej opakovalo už viackrát predtým. Navrhovateľka uviedla, že pred operáciou bola poučená o
možných rizikách a súvislostiach s vykonaním operácie. Podľa nej operácia týkajúca sa ortopedickej
časti bola vykonaná perfektne. Došlo však k prišitiu nervu a tepny do jedného stehu a v tej súvislosti k

jej poškodeniu. Podľa názoru navrhovateľky v dôsledku päť alebo desať násobnej luxácie ramena, ktorú
predtým navrhovateľka mala, nemohlo dôjsť k takému stavu, ktorý by predisponoval možné komplikácie
pri operáciu v roku 1997.Predtým navrhovateľka nebola podrobená operáciám. Pokiaľ znalec uvádzal,
že navrhovateľka bola poučená o možných následkoch poučenia a toto vlastnoručne podpísala , bola
uzrozumená s tým, že jej bude vykonaná operácia laparoskopiou a nie klasická operácia. Navrhovateľka

uviedla, že má za to, že ku škode došlo zo strany odporcu tak, ako je to konštatované aj v prepúšťacej
správe. Tepna musela byť zachytená do stehu.

Podľa výpovede zástupcu odporcu, odporca súhlasí so závermi znaleckého posudku. Podstatným
dokladom je operačný nález, ktorý popisujú všetci operatéri a je v ňom zachytený celý priebeh operácie ,

prípadné komplikácie. Prepúšťaciu správu vyhotovuje ošetrujúci lekár. Pri vypracovaní tejto prepúšťacej
správy by mal lekár vychádzať z operačných záznamov a z iných záznamov o hospitalizácii pacienta.
Podľa odporcu pri každej operácii môže dôjsť ku komplikáciám, o možnosti komplikácii, ktorá môže
vzniknúť pri operácii bola navrhovateľka poučená, čo potvrdila svojím podpisom. Náhrada škody
predpokladá proti právne konanie, v danom prípade podľa odporcu nedošlo zo strany odporcu k

protiprávnemu konaniu , teda odporca nemôže ani zodpovedať za vzniknutú škodu. Operácia vykonaná
22.7.1997 bola vykonaná riadne, bola vykonávaná artroskopia, v dôsledku porušenia štruktúr, následne
bola vykonaná plastika predného puzdra. Indikácia u pacientky bola správna, vhodnosť postupu bola
posúdená vzhľadom k veku a operácia u navrhovateľky bola dôležitá, pretože v opačnom prípade,pri opakovaní vykĺbenia ramena by navrhovateľka nemohla pravú ruku používať, ani pri bežných
činnostiach. Navrhovateľka bola riadne poučená o spôsobe operácie , vrátane možných komplikácii a
toto vzala na vedomie. S vykonávanou operáciou sú spojené aj určité komplikácie, ktoré súd popisované

v odbornej literatúre . Pri opakovaných luxáciach dochádza ku komplikáciám. Aj v znaleckom posudku
je konštatované, že zachytiť nerv a cievu je skoro nemožné a že táto skutočnosť mohla byť spôsobená aj
pooperačným jazvením. Odporca poukázal na to, že existujú dva operačné nálezy, ktoré nie sú totožné
pretože v jednom operačnom náleze chýba zavzatie nervu do stehu, teda tento dôkaz považuje za
nevierohodný. Opravenom operačnom náleze MUDr. T.Í., je už v diagnóze konštatované lézia lexus

brachialis, ale nie je uvádzané poškodenie ciev. Odporca má za to, že nedošlo k poškodeniu zákonných
povinností zo strany odporcu, preto návrh navrhovateľky žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Svedok MUDr. Š. L. uviedol, že navrhovateľka bola odoslaná ošetrujúcim lekárom zo U. B. P. J. T.,
pre dlhotrvajúce ťažkosti a to opakované vykĺbovanie prvého ramenného kĺbu. Po vyšetrení oboznámil
navrhovateľku s potrebou operácie ramenného kĺbu a pooperačnou starostlivosťou. Pri artroskopickej

operácii pravého ramena bola zistená značná devastácia vnútrokĺbných štruktúr, preto sa ako operatér
rozhodol ukončiť artroskopickú operáciu a urobiť stabilizačnú operáciu prvého ramena otvoreným
spôsobom. Počas tejto operácie neevidoval žiadne kompilácie peroperačné v priebehu operácie a
operácia prebiehala štandartným spôsobom. Po skončení operácie nič nenasvedčovalo k tomu, že by
u menovanej navrhovateľky cez otvorenú operáciu vznikli nejaké komplikácie. Pri operačnom zákroku,

ktorý vykonal nie sú uvedené štruktúry, ktoré mali byť poškodené, dosiahnuteľné. Vylúčil, že by mohlo
dôjsť k zošitiu nervu a cievy. Na druhý deň bolo zistené poškodenie vretenného nervu pravej hornej
končatiny a bola započatá konzervatívna liečba, vzhľadom k rozsahu poškodenia, ktorý v tom momente
nevyžadoval operačnú revíziu. O niekoľko dní bol daný stav neurologického poškodenia konziliárne
potvrdený odborníkom neurológom ,ktorý konštatoval ľahké poškodenie vretenného nervu. Vretenný

nerv sa nachádza 7 až 10 cm od miesta, kde bola vykonaná operácia a postupuje ďalej na hornú
končatinu. Poškodenie vretenného nervu je možné ľahko zistiť a to pokiaľ pacient nedá palec od
ostatných prstov , jedná sa o takéto poškodenie. U navrhovateľky bolo zistené poškodenie vretenného
nervu na druhý deň po operácii pri vizite, keď sa sťažovala, že nemôže oddeliť palec od ostatných prstov.
Bola zahájená konzervatívna liečba a následne na to bola vyšetrená neurológom, ktorý poškodenie

vretenného nervu ľahkého stupňa stanovil. Keďže si bol istý, že operáciu vykonal rutine bez kompilácii
a štandartným spôsobom na základe dostupnej literatúry, konštatoval, že vretenný nerv by mohol
byť poškodený pri polohovaní hornej končatiny a manipulácie s hornou končatinou pri a po operácii
pacientky. Preto bola ja liečená konzervatívnym spôsobom, ako aj z tohto dôvodu, že aj neurológ stanovil
poškodenie vretenného nervu ľahkého stupňa. Reoperácia v tej dobe nebola indikovaná. Navrhovateľka

bola prepustená 15.8.1997 v stabilizovanom stave, čo sa týka operácie ramena, s diagnózou
poškodenia vretenného nervu ľahkého stupňa a bola doporučená konzervatívna liečba neurológom. Po
troch mesiacoch prišla na kontrolu s ťažkosťami trvalého charakteru, zo strany poškodenia vretenného
nervu, preto ju objednal na hospitalizáciu v rámci ktorej bolo opakované neurologické vyšetrenie a
EMG vyšetrenie v mesiaci november. Neurológ v tej dobe už kvantifikoval poškodenie vretenného

nervu, ako ťažké poškodenie. Bolo urobené konziliárne neurologické vyšetrenie s indikáciou operačnej
revízie. Navrhovateľka bola doporučená do starostlivosti neurochirurga, ktorý mal zabezpečiť jej ďalšiu
liečbu a ktorý navrhol reoperáciu aj vzhľadom na to, že stav, na operovanom ramennom kĺbe bol
hodnotený ako stabilný ortopedickou liečbou. Poškodenie vretenného nervu u navrhovateľky vzniklo
v priebehu operácie, nebolo však v priamej súvislosti s operáciou na ramennom kĺbe. Navrhovateľka

bola opakovane operovaná na pravý lakeť, kadiaľ tiež tento vretenný nerv prechádza a taktiež sa
poškodenie vretenného nervu v tejto oblasti mohlo devastovať počas operácie polohovaním, alebo
manipuláciou, počas operácie na pravom ramene. Zo strany operatéra neboli tak porušené žiadne
povinnosti. Postupoval štandartným spôsobom. Pri tomto druhu operácie sa vyskytuje určité percento
komplikácii a takáto komplikácia sa vyskytla aj u navrhovateľky. Ohľadom všitia nervu a cievy do stehu

svedok uviedol, že artéria axilary (pazuchová tepna) je v danej lokalite jedinou cievou, ktorá vyživuje
celú hornú končatinu. Ak by došlo k prerušeniu jej prietoku, pravá končatina odumrie do niekoľkých
hodín, ak by došlo k jej prepichnutiu, krvácanie by bolo tak značné, že by sa nedalo prehliadnuť
cez operáciu. Štandartným postupom v prípade zistenia všitia nervu a cievy by bolo uskutočnenie
histologického vyšetrenia tkaniva. Ak je pravdivé tvrdenie všitia nervu a cievy, bolo by to zrejmé aj z

histologického vyšetrenia. Ak táto skutočnosť nebude preukázaná histologickým vyšetrením výpoveď
operatéra pri reoperácii je značne spochybnená a môže vyjadrovať len subjektívne hodnotenie, či sa
jednalo o jazvovité tkanivo, ktoré bežne vzniká pri danom type operácie alebo, či sa jednalo o všitie nervu
a cievy. Počas prvej operácie ani počas hospitalizácie nedošlo k odumretiu vretenného nervu. Druháoperácia, ktorá bola vykonaná v X., nebola reoperáciou, ale jednalo sa o neurochirurgickú operáciu
vretenného nervu. Na otázky účastníkov konania svedok uviedol, že navrhovateľka pri vyšetrení ešte
pred operačným zákrokom uvádzala, že bola viac krát operovaná na lakeť. Pri zistení poškodenia

nervu ťažkého stupňa dňa 25.11. indikoval operačnú revíziu neurochirurg a jej vykonanie spadalo
do kompetencie neurochirurga a nejednalo sa o reoperáciu ramena z ortopedického hľadiska. U
navrhovateľky s určitosťou nedošlo k odumretiu hornej končatiny pretože toto by sa prejavilo sčernením
končatiny, úplnou nehybnosťou a stratou citlivosti. Indikácia u pacientky bola určená správne. Prišla s
opakovaným vykĺbovaním pravého ramena s tým, že má vážne ťažkosti až existenčného charakteru .

Podľa názoru svedka bolo trošku chybou aj ošetrujúceho lekára, ktorý ju na túto operáciu poslal až po
desiatich reluxáciach - vykĺbeniach ramena. Vzhľadom k opakovaným vykĺbeniam ramenného kĺbu bola
operácia u navrhovateľky dôležitá. Pri ďalšom opakovaní by sa mohlo stať, že by pravú ruku nemala
použiteľnú pri bežných činnostiach vôbec. Na otázku navrhovateľky prečo bola vykonávaná operácia
klasická, napriek tomu, že podpisovala poučenie, že zákrok bude laparoskopický, svedok uviedol, že
pacientka nebola objednaná na laparoskopický zákrok, ale na artroskopickú operáciu. Nebolo by z

jeho strany ako operatéra seriózne, keby artroskopickú operáciu ukončil bez toho, aby stabilizoval
rameno. Artroskopickú operáciu musel vylúčiť pre devastáciu vnútrokĺbových štruktúr, preto pokračoval
otvorenou klasickou operáciou.

V súvislosti s ťažkosťami navrhovateľky neurologického charakteru mu z pohľadu ortopéda

neprináležalo indikovať navrhovateľke, ako pacientke neurochirurgickú operáciu. V prípade, že lekár
indikuje nejakú liečbu je v jeho povinnosti takúto liečbu aj zabezpečovať a liečbu kontrolovať.
Neurochirurgickú operáciu, ako ortopéd nemohol navrhovateľke u MUDr. Y. P.ybavovať a nebolo v
jeho kompetencii určovať termín neurochirurgických operácií. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že
MUDr. Y. odmietol operovať navrhovateľku bez prítomnosti svedka MUDr. L., svedok poprel. Nemal

žiadny dôvod, aby prípadnú účasť na operácii odmietol. Nemohol však byť operáterom pri tejto operácii.

Svedkyňa MUDr. R. B. uviedla, že vzhľadom k odstupu času piatich rokov, si podrobne nepamätá tento
prípad . Bola ošetrujúcou lekárkou navrhovateľky a pravdepodobne ju prepúšťala do domáceho liečenia.

Po prvej operácii chodila na kontroly k operatérovi, ktorým bol T.. L.. Kvôli komplikácii bola prijatá na
reoperáciu. Jej zdravotný stav, resp. tieto komplikácie boli konzultované s neurochirurgami. Svedkyňa
pripustila, že na toto vyšetrenie ju poslala ona.

Svedok T.. P. T. S.. bol vypočutý pred dožiadaným súdom a uviedol, že sa zúčastnil operácie

navrhovateľky v zmysle operačného nálezu z 1.6.1998. Pôvodne napísal operačný nález do záznamu
zdravia zo dňa 1.6.1998, neskôr na podnet návrhu navrhovateľky Ministerstvo zdravotníctva žiadalo
operačný nález, ktorý vypracoval a pri prepisovaní došlo k vypadnutiu časti, kde konštatoval, že art.
axiláris a n. radiális, boli asi zavzaté do stehu.

Svedok T.. Y. Š. pred dožiadaným súdom uviedol, že navrhovateľka bola prijatá na neurochirurgickú
kliniku z dôvodu klinických príznakov poškodenia nervov. Podľa chorobopisu navrhovateľky, s ktorým sa
pred výsluchom oboznámil, do stehu bola zavzatá tepna a nerv. Svedok si nepamätal obsah správy pre
Ministerstvo zdravotníctva , z dôvodu veľkého množstva prípadov a z dôvodu veľkého odstupu času.

Svedok T.. Y. J. bol v čase, keď navrhovateľka bola hospitalizovaná v T. K. B. primárom
neurochirurgického oddelenia. Bol informovaný o tom, že je hospitalizovaná pacientka, ktorá má léziu
nervového tkaniva. Táto pacientka bola v sledovaní neurochirurga T.. Y.. Bol od neho informovaný,
že plánuje revíziu. Zabezpečenie operácie je úplne v réžii operátera. V tomto prípade u T.. Y.. Po

nahliadnutí do záznamov z vyšetrenia zo dňa 5.12.1997 je zrejme, že navrhovateľka mala byť pripravená
k operačnému zákroku. Termín zákroku sa mal osobne dojednať. Teda navrhovateľka si mala v
tomto prípade vybaviť predoperačné vyšetrenia a následne mala byť operovaná. Podľa predloženého
záznamu navrhovateľka bola na vyšetrení 6. 2.1998 s tým, že bola objednaná k operačnej revízii
na 2.3.1998 s tým, že mala prísť s výsledkami z interného predoperačného vyšetrenia. S najväčšou

pravdepodobnosťou teda mala byť operovaná 3.3.1998. Pokiaľ neexistuje žiadny záznam o tom, že
navrhovateľka bola, či už 2 alebo 3.3. hospitalizovaná a ani žiadny záznam v ambulantnej knihe,
navrhovateľka na tento termín operácie neprišla. Svedok z neurochirurgického hľadiska pripustil, že
poškodenie, ktoré nastalo u navrhovateľky je možné teoreticky predpokladať aj pri častejšom vykĺbeníramena, či už samotným vykĺbením, prípadne napravením vykĺbeného ramena. Závisí to od intenzity
vykĺbenia a od ďalších iných faktorov. Pokiaľ bola indikovaná liečba neurochirurgom, tento lekár si v
plnom rozsahu zodpovedá za liečbu, teda v žiadnom prípade sa nezbaví zodpovednosti tým, že by

vyžadoval prítomnosť iného lekára. Teda iní lekári sa bežne neurochirurgických operácii nezúčastňujú.

Svedkovia Y. Š. H. T.. G. C. boli v čase hospitalizácie navrhovateľky v T. K. B. zamestnancami T. K.
nemocnici, neurochirurgickej kliniky. V tomto čase ani jeden z lekárov nemohol vykonávať ambulantnú

prax a nemohol samostatne operovať. Operátermi boli v tom čase iba T.. J., T.. Y. H. T.. T., L. T.. Y. H. T..
T. už zomreli. Navrhovateľku, ako pacientku si vzhľadom k odstupu času nepamätali.

Lekárskou fakultou Univerzity L. Y. Š. P. W. bol vypracovaný ústavný znalecký posudok , za účelom
zistenia, či pri operačnom výkone dňa 21.7.1997 v T. K. nemocnici došlo k spoločnému všitiu nervu
a tepny na pravej hornej končatine navrhovateľky. Podľa tohto znaleckého posudku v zázname o

operácii z 1.6.1998 na neurochirurgickej klinike v Bratislave , operatér T.. T. uviedol, že pod veľkým
prsným svalom v oblasti pravého ramena našiel malé n. radialis (vretenný nerv), n.medianus(stredový
nerv) a axilarnu artériu( pazuchovú tepnu) zavzaté do mohutnej jazvy. Taká jazva vzniká vo väčšine
prípadov po takejto operácii - otvorenej plastiky prednej časti kĺbneho púzdra ramenného kĺbu. O
tom, že tieto anatomické štruktúry boli zavzaté do stehu, však v operačnom náleze sa nevyjadril, na

rozdiel od jeho popisu takéhoto nálezu v prepúšťacej správe z B. W. P. X., ktorú ako jediný lekár aj
podpísal. V tejto prepúšťacej správe je okrem popisu časti operačného výkonu napísané aj to, čo
nie je v samostatnom operačnom náleze. V doplnku k znaleckému posudku k tejto otázke, ktorý bol
vypracovaný po oboznámení sa znalcov s výsluchmi T.. T., T.. Š. H. T.. L. , znalci uviedli,
že zachytiť do jedného stehu obidve anatomické štruktúry (nerv a pod pazuchovú artériu) je skoro

nemožné. Oveľa pravdepodobnejšie je, že ich zachytilo pooperačné jazvenie a výrazné neurologické i
cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne. Čo sa týka poškodenia nervu je isté,
že vzniklo v perioperačnom období, pri prvej operácii v T.. Potom pokračujúce jazvenie v operovanej
anatomickej lokalite, malo za následok zhoršovanie klinického obrazu poškodenia vretenného nervu,
prechod od ľahšej formy jeho lézie k ťažkým klinickým príznakom jeho poškodenia. K poškodeniu

vretenného nervu mohlo dôjsť aj jeho pohmoždením operačnými hákmi, ale aj polohou a upevnením
pacienta na operačnom stole a v pooperačnom období. Teda mechanizmus akým poranenie vretenného
nervu vzniklo sa podľa názoru znalcov nedá presne identifikovať. To, že bol nerv zavzatý do nejakého
stehu spolu s pod pazuchovou artériou je menej pravdepodobné, pretože sa v zdravotnej dokumentácii
nepopisovali klinické príznaky jej poškodenia hneď po operácii a ktoré by pri poškodení tak veľkej

a dôležitej tepny mali byť prítomné a zistiteľné takisto ako poškodenie vretenného nervu, hneď po
prvej operácii. Podľa znalcov je pri operáciách opakovaného vykĺbenia ramenného kĺbu najčastejšie
poranený musculocutánny nerv, oveľa zriedkavejšie, iné nervové a cievne štruktúry. V poopravenom
operačnom náleze - operačnej vložke operatéra T.. T. je už v diagnóze konštatovaná iatrogénna lézia
plexus brachialis 1.dx. neurinoma n. radialis- neurotmesis, ale nie je uvádzané poškodenie ciev. Nie

je k dispozícii ani žiadny výsledok histologického vyšetrenia - či už operovaného neurinómu, alebo
z popisovaného jazvovitého tkaniva, do ktorého bol podľa jeho zistenia zavzatý vretenný nerv, pod
pazuchová artéria. Ak by išlo o zavzatie do stehu, pri použití nevstrebateľného šicieho materiálu, by
histologické vyšetrenie bolo veľmi dôležité. Podľa záverov znaleckého posudku znalci konštatovali, že
chronická instabilita pravého ramenného kĺbu , bola v T. ošetrená takým operačným výkonom, ktorý sa

aj v súčasnosti veľmi často na ortopedicko-traumatologických pracoviskách používa pri ochorení aké
správne stanovili lekári u navrhovateľky . Uvedená operácia má však, tak ako ja iné operácie, všeobecne
možné a známe komplikácie popisované v odbornej literatúre. Jedným z týchto možných komplikácii sú
aj neurovaskulárne poškodenia. Ide hlavne o poškodenie samostatne prebiehajúceho musulocutánneho
nervu, axilárneho nervu ale aj neurovaskulárnych štruktúr, ktoré sú v tejto anatomickej oblasti. Poranenia

týchto neurovaskulárnych štruktúr sú častejšie po opakovaných úrazoch - luxáciach ramenného kĺbu
a pri reoperáciach instability ramenného kĺbu po predchádzajúcej neúspešnej prednej plastike kĺbneho
puzdra ramenného kĺbu. V takýchto prípadoch sú zavzaté do jaziev mäkkých tkanív a ťažko sa
v zmenenom anatomickom teréne identifikujú, mobilizujú a chránia. Takéto nepriaznivé anatomické
pomery popisuje aj MUDr. L. pri diagnostickej artroskopii pravého ramenného kĺbu, pred otvorenou

plastikou kĺbneho puzdra v operačnom náleze operácie zo dňa 22.7.1997. Podľa názoru znalcov
nemožno jednoznačne konštatovať, že pri operácii 21.7.1997 v T. došlo k spoločnému všitiu nervu a
tepny na pravej hornej končatine. Zo zdravotnej dokumentácie však vyplýva, že poškodenie vretenného
nervu vzniklo perioperačne - v súvislosti s operáciou 21.7.1997, pretože poškodenie vretenného nervusa potvrdilo na druhý deň po spomínanej operácii. Na otázku, či záznam z operačnej chirurgickej vložky
musí obsahovať všetky zistenia pri operačnom zákroku, či je možné uviesť aj ďalšie skutočnosti pri
prepisovaní tejto operačnej zložky, znalci uviedli, že chirurgická operačná vložka - operačný nález musí

obsahovať všetky zistenia a operačný postup pri každej operácii. V danom prípade sú dve operačné
vložky . Obsah týchto operačných vložiek nie je totožný a to ani čo sa týka diagnózy. Obe operačné
vložky sú nepodpísané. Obsah druhej operačnej správy, ktorej dokončenie chýba, je tiež pre množstvo
preklepov nie najvýstižnejší, teda ide o neobvyklú skutočnosť, že u navrhovateľky existujú dva operačné
nálezy, s neúplne rovnakým operačným nálezom i diagnózou a v oboch sú formálne i gramatické chyby.

Zo znaleckého posudku T.. Y. V. súd zistil, že neovaskulárne poškodenia, ako komplikácia vzniká u

niektorýchpacientovprisamotnomúrazeavykĺbeníramena.Môžesavyskytnúťiprioperáciiramenného
kĺbu, ktorému sa navrhovateľka podrobila. Podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplýva, že
poškodenie vretenného nervy vzniklo perioperačne a diagnostikované bolo operáterom na druhý deň po
operácii, čiže 23.7.1997. Neurológom bola potvrdená diagnóza 30.7.1997. Pri konziliárnom vyšetrení
bola doporučená liečba medikamentózna a rehabilitačná. Poškodenie vretenného nervu bolo následne

verifikované EMG vyšetrením počas opakovanej hospitalizácie na ortopedicko- traumatologickej klinike
v novembri 1997. Vzhľadom k nelepšeniu klinického stavu a ťažkému poškodeniu vretenného nervu
verifikovaného EMG vyšetrením na pravej hornej končatine bola indikovaná revízia vretenného nervu,
ku ktorému bola navrhovateľka i objednaná a prijatá do nemocnice 8.12.1997, avšak operácia sa
neuskutočnila v uvedenom termíne, ani v nasledujúcich mesiacoch. Podrobila sa operácii až na

Neurochirurgickej klinike P. X. dňa 1.6.1998, ktorá nepriniesla žiadny efekt v zmysle zlepšenia hybnosti
a v inervačnej oblasti vretenného nervu na pravej hornej končatine. Znalec konštatoval, že i pri včasnej
revízii a suture (zošití vretenného nervu) možno očakávať len čiastočné zlepšenie funkcie postihnutého
nervu, avšak úspech operácie treba hodnotiť ako nejednoznačný a taktiež s vývojom možných trvalých
následkov s poruchami hybnosti v inervačnej oblasti postihnutého nervu a trvalým nálezom, aký má

navrhovateľka v súčasnom období. V súvislosti so závermi krajského súdu v zrušujúcom uznesení
znalec doplnil znalecký posudok v súvislosti s určením percentuálnej úspešnosti, resp. neúspešnosti
včas vykonanej operácie vretenného nervu pravého horného ramena navrhovateľky, vzhľadom na vývoj
jej poškodenia a uviedol, že najnápadnejším príznakom nervového poškodenia podľa jeho stupňa je
čiastočné až úplne ochrnutie svalov inervovaných daným nervom a poruchami citlivosti pre všetky kvality

v inervovanej oblasti daného nervu. Pri prerušenej kontinuite nervu je indikované jeho chirurgické zošitie.
Najvhodnejší čas podľa odbornej literatúry na jej vykonanie je 3 týždne po úraze, alebo inej príčiny
porušenej kontinuity nervu, ak je istota, že nerv bol prerušený. Ak táto istota chýba treba odhadnúť,
či pri danom poranení, alebo úkone je prerušenie pravdepodobné. Revízia a zošitie nervu sa urobia
ak sa nezjavia príznaky reinervácie (obnovenie funkcie nervu). Čím skoršie je prevedená operácia a

zošitie nervu tým je väčšia šanca obnoviť funkcie nervu, tá však väčšinou nebýva úplná. Úspešnosť,
resp. neúspešnosť včas vykonanej operácie vretenného nervu pravej hornej končatiny vzhľadom na
vývoj jej poškodenia s vyjadrením percentuálneho zlepšenia by bolo špekulatívne a nerelevantné.
Je možné konštatovať, že pri včasnejšej operácii šanca na zlepšenie funkcie inervovaných svalov
vretenných nervov je väčšia. S odstupom času sa šanca na plnú úpravu, alebo čiastočne zlepšenie

funkcie inervovaných svalov znižuje, no percentuálne to vyjadriť nie je jednoznačne možné.

Znalec T.. V. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že opakované luxácie ramenného kĺbu u
navrhovateľky mohli mať vplyv aj na poškodenie nervov v oblasti ramenného kĺbu a vzhľadom k
týmto problémom v okolí ramenného kĺbu bola jazvovitá tkáň, čo bolo preukázané aj pri artroskopickej

operácii ramenného kĺbu, teda nervy v okolí ramenného kĺbu mohli byť poškodené už aj pred prvou
operáciou navrhovateľky. Nebol však dôvod zisťovať to inými metódami, pokiaľ sa navrhovateľka,
ako pacientka nesťažovala na určité problémy. Nasledujúci deň po operácii bolo konštatované ľahké
porušenie nervov, ktoré sa zvyčajne lieči medikamentózne. Na základe zdravotnej dokumentácie, ako
aj vyšetrenie navrhovateľky znalec konštatoval, že navrhovateľka pri havárii utrpela zranenie asi 12

rokov pred operáciou, pri ktorej došlo k poškodeniu lakťa. Zistil, že na lakti ma koleidnú jazvu, teda
u navrhovateľky ide o sklon k jazvovitému hojeniu rán. A aj takéto hojenie operačnej rany v súvislosti
s operáciou ramenného kĺbu mohol spôsobiť, že zjazvenie zasiahlo cievy aj nervy, čím mohlo dôjsť k
stlačeniu nervov a tým pádom k zmenšenej hybnosti pravej hornej končatiny. Aj pri polohovaní mohlodôjsť k natiahnutiu nervov a týmto spôsobom aj k poškodeniu druhého stupňa tak, ako uvádza vo svojom
znaleckom posudku. Pri opakovaní ľahkého poškodenia vretenného nervu môže dochádzať k tvorbe
granulačnej tkáne a novo tvorbe väziva, čím vzniká jazva, ktorá taktiež porušuje funkciu nervu, teda

dochádza k ťažkému poškodenia. Pri konziliárnom vyšetrení navrhovateľky , ktoré sa uskutočnilo 7
dní po operácii bola liečba navrhnutá neurológom adekvátna. Bola jej doporučená vitaminózna liečba
a rehabilitačná terapia. Obnovenie nervov a teda regenerácia prebiehala asi tým spôsobom, že nerv
rastie rýchlosťou jeden až dva milimetre za deň. Čiže 1 cm narastie za 10 dní. V prípade dĺžky nervu
50 cm, čo predpokladá asi veľkosť hornej končatiny vzhľadom k operácii ramenného kĺbu, jedná sa asi

o 100 dní obnovenia činnosti nervu. Vretenný nerv, ktorý bol poškodený u navrhovateľky zabezpečuje
hybnosť hornej končatiny a to predlaktia. Teda v prepočte môže trvať aj 100 dní, kým sa obnoví hybnosť
pravej hornej končatiny. V prípade druhej kontroly v mesiaci november bolo zistené ťažké poškodenie
nervu. Bola indikovaná revízia a operačné riešenie. Je možné konštatovať, že po zistení tohto ťažkého
poškodenia mala byť urýchlene vykonaná aj operácia, ale s určitosťou nie je možné potvrdiť, že po tejto
operácii by sa nález úplne upravil. Pri urýchlenej reoperácii bolo možné zlepšiť hybnosť tejto končatiny,

nie však úplnú hybnosť. Znalec vylúčil za vzatie nervu a cievy do stehu pri luxácii ramenného kĺbu na
99,9 % a to z toho hľadiska, že v prípade, že by došlo k zavzatiu cievy do stehu, došlo by postupne k
odumretiu končatiny. Navrhovateľka bola na kontrolnom vyšetrení 28.9. a k takejto situácii nedošlo. Pri
poškodení, aké bolo zistené u navrhovateľky nasledujúci deň po operácii nie je reoperácia indikovaná.
Na zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky sa mohli podieľať opakované luxácie ramena. Taktiež aj

samotná operácia ramenného kĺbu aj jazvenie po operácii, ktoré sa nedá ovplyvniť, jedná sa o hojivý
proces. Dosť podstatný podiel môže mať jazvenie, či už je to na základe viacnásobnej luxácie, alebo
operácie.

Podľa stanoviska C.-O. W. T. navrhovateľka utrpela pred šestnástimi rokmi autohaváriu - úraz v oblasti
pravého lakťa, ktorý bol dva krát operovaný a nezanechal následky. Bola stanovená diagnóza chronická
instabilita pravého ramena a vykonaná artroskopia pravého ramena s nálezom defektu na hlave pravého
ramena. Navrhovateľka bola prepustená 15.8.1997 do ambulantnej starostlivosti s príslušnou liečbou.
Následne počas druhej hospitalizácie jej bolo urobené kontrolné neurologické vyšetrenie a toto svedčalo

pre vysokú léziu n. radialis, najskôr v mieste operačného zákroku. Dňa 5.12.1997 bolo uskutočnené
neurochirurgické vyšetrenie s nálezom lézie n. radialis I. dx. s indikáciou pooperačnej revízii na
neurochirurgickom pracovisku. Lezius plexis brachialis nie sú svojim výskytom, či už po úraze, alebo
ako komplikácia pri operácii vzácne. Zakrvácanie v pooperačnom zákroku v oblasti ramena s následným
útlakom až ischemizácii nervových štruktúr, manipulácia končatiny pri artroskopickom vyšetrení alebo

operačnom výkone na ramene možnou trakciou, predispozičný terén po opakovaných luxaciách ramena
s dislokáciou dopredu a dolu, vytvára predpoklady pre tento typ komplikácii.

Podľa opisu operačnej vložky zo dňa 1.6.1998 súd zistil, že n. radialis a art. axilaris sú zavzaté do ...,
nie je uvedené do čoho.

Podľa operačnej chirurgickej vložky zo dňa 1.6.1998, podľa jej fotokópie (č.l. 95) je uvedený priebeh
operácie, z ktorého súd zistil, že od dolného okraja m. pektorális major je art. axiláris n. radiális a n.
menus zavzaté do mohutnej jazvy. Po vyoperovaní n. plexu radiális je makroskopicky výrazne zmenený,
má vzhľad svalu. Ostatné nervy nie sú výraznejšie makroskopicky zmenené.

Podľa správy z B. W. K. H. J. (čl. 158) histologické vyšetrenie nebolo navrhovateľke urobené.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou
osobou keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodu takto spôsobnú podľa tohto zákona nezodpovedajú.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.Príčinnásúvislosť,

ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Nemožno ju však ani vylúčiť iba z tohto dôvodu,
že protiprávne konanie dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný stav poškodeného. Pokiaľ niektorú
zo skutočnosti, ktoré prichádzajú do úvahy, ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok

nebol nastal, je potrebné posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, potom
dôkaznú povinnosť ohľadne protiprávneho konania, ako aj príčinnej súvislosti má navrhovateľ.

Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami súd vo veci rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Navrhovateľka sa dňa 22.7.1997 na ortopedicko-
traumatolickej klinike Univerzitnej nemocnice P. T. podrobila operácii - artroskopii pravého ramena a

následnej stabilizácii a plastiky predného púzdra pravého ramena. Z výpovede odporcu, listinných
dôkazov a to operačnej vložky, ako aj znaleckého posudku a výpovede T.. L. súd zistil, že operácia
bola vykonaná v dvoch častiach. Najskôr bola vykonávaná artroskopia pravého ramena a vzhľadom
k tomu, že predné štruktúry kĺbového púzdra mali veľmi zlú kvalitu, nedali sa presnejšie identifikovať
s výraznou laxatúrou, bola urobená (indikovaná) plastika predného púzdra podľa Neera. Indikácia k

operácii bola správna, vhodnosť a správnosť operačnej metódy bola potvrdená ústavným znaleckým
posudkom I. K. L. Y. Š. P. W.. V znaleckom posudku znalci uviedli, že chronická instabilita pravého
ramenného kĺbu bola v T. ošetrená takým operačným výkonom, ktorý sa aj v súčasnosti veľmi často
na ortopedicko-traumatologických pracoviskách používa pri takýchto ochoreniach. Jednou z komplikácii
takýchto operácii je aj neurovaskulárne poškodenie. Ide o poškodenie samostatne prebiehajúceho

musulocutanného nervu, akxilárneho nervu, ale aj ostatných neurovaskulárnych štruktúr, ktoré sú v
tejto anatomickej oblasti. Poranenia týchto neurovaskulárnych štruktúr sú častejšie pri opakovaných
úrazoch - luxácia ramenného kĺbu a pri reoperáciach instability ramenného kĺbu po predchádzajúcej
neúspešnej prednej plastike kĺbneho puzdra ramenného kĺbu. V týchto prípadoch sú zavzaté do jaziev
mäkkých tkanív a ťažko sa v zmenenom anatomickom teréne identifikujú, mobilizujú a chránia. Znalci

vo svojom znaleckom posudku vychádzali aj z operačnej chirurgickej vložky operatéra T.. L.,
ktorý v priebehu operácie konštatoval veľmi zlú kvalitu kapsulárnych štruktúr bez možnosti identifikovať
jednotlivé štruktúry a po zvážení tohto nálezu sa rozhodol pre plastiku predného puzdra s tým, že
ukončil artroskopiu a vykonal klasickú operáciu. Tieto neurovaskulárne komplikácie sú oveľa častejšie
pri zmenách anatomickej pozície a mobility po predchádzajúcich úrazoch a operáciách. Zároveň znalci

uviedli, že zachytiť do jedného stehu obidve anatomické štruktúry a to nerv a pod pazuchové štruktúry
je skoro nemožné a taktiež v poopravenom operačnom náleze T.. T. nie je uvedené poškodenie
ciev. Oveľa pravdepodobnejšie je, že ju zachytilo práve pooperačné jazvenie a výrazné neurologické a
cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne. Podľa znalcov pokračujúce jazvenie
v operovanej anatomickej lokalite malo za následok zhoršenie klinického obrazu poškodenia vretenného

nervu, prechod od ľahšej formy lézie k ťažkým klinickým príznakom jeho poškodenia. Táto skutočnosť
je potvrdená aj tým, že po prvej operácii bolo u navrhovateľky zistené poškodenie vretenného nervu a to
jeho ľahká forma, ktorá bola zistená už nasledujúci deň po operácii, keď sa navrhovateľka sťažovala, že
nemôže oddeliť palec od ostatných prstov. Čo sa týka zavzatia nervu a tepny do stehu podľa znalcov je
toto skoro nemožné, pravdepodobnejšie je, že ich zachytilo pooperačné jazvenie a výrazné neurologické

a cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne. Zavzatie nervu a cievy do stehu
nie je konštatované ani v operačnom náleze z operácie zo dňa 1.6.1998. Lekárska správa však už
túto skutočnosť obsahuje, pričom chýba histologické vyšetrenie, ktoré by túto skutočnosť potvrdilo.
Histologické vyšetrenie podľa správy z Neurochirurgickej kliniky I., K. H. J. X., nebolo navrhovateľke
pri neurologickej operácii urobené a dôvod zo strany fakultnej nemocnice s poliklinikou akademika

J. nebol uvedený. Teda operácie pravého ramenného kĺbu na ortopedicko - traumatologickej klinike
bola vykonaná lege artis ako konštatoval aj znalec T.. V.. Neurovaskulárne poškodenie mohlo byť
spôsobené jednak opakovanými luxáciami ramena, ktoré potvrdila aj navrhovateľka a dosť podstatný
podiel môže mať aj jazvenie po operácii. Aj v priebehu operácie na ortopedicko - traumatologickej klinike
T.. L. zistil veľmi zlú kvalitu kapsulárnych štruktúr, teda zjazvené tkanivá v operačnom poli. Operáter

pred artroskopiou nemohol vedieť, či väzivo v okolí ramenného kĺbu je porušené, teda nervy v okolí
ramenného kĺbu mohli byť poškodené už aj pred prvou operáciou navrhovateľky. Nebol však dôvod však
zisťovať to inými metódami, pokiaľ sa navrhovateľka, ako pacientka nesťažovala na určité problémy.
Znalec T.. V. taktiež konštatoval, že na základe vyšetrenia navrhovateľky zistil, že má sklon k jazvovitémuhojeniu rán a to na základe tej skutočnosti, že po operácii lakťa, ku ktorej došlo niekoľko rokov pred
operáciou na ortopedicko-traumatologickej klinike mala keloidnú jazvu, z čoho je možné usudzovať,
že navrhovateľka má sklon k jazvovitému hojeniu rán. A aj takého hojenie operačnej rany v súvislosti

s operáciou ramenného kĺbu mohlo spôsobiť, že toto jazvenie zasiahlo cievy aj nervy, čím mohlo k
stlačeniu nervov a tým aj k zmenšenej hybnosti pravej hornej končatiny. Po operácii na ortopedicko-
traumatologickej klinike bolo na základe konziliárneho vyšetrenia na siedmy deň po operácii zistené :
ľahké poškodenie vretenného nervu. Liečba v súvislosti s týmto poškodením nervu bola adekvátna, čo
konštatoval aj znalec. Už opakované luxácie pravého ramenného kĺbu spôsobovalo zjazvenie tkaniva.

Táto skutočnosť bola zistená aj operáterom - ortopédom, keď uvádzal, že operačné pole je zmenené
jazvovitou tkáňou. Následne po operácii na ortopedicko-traumatologickej klinike dochádzalo k hojeniu
rany a ďalšiemu jazveniu. Krátko po operácii bolo zistené ľahké poškodenie vretenného nervu a pri
kontrole v mesiaci november už bolo zistené ťažké poškodenie vretenného nervu, teda od operácie až
do kontroly v mesiaci november dochádzalo k hojeniu rany a k ďalšiemu jazveniu, čo mohlo spôsobiť
ťažké poškodenie vretenného nervu a čo bolo aj zistené EMG vyšetrením. Toto poškodenie je bez

chirurgického zásahu ireverzibilné (nezvratné) ako konštatoval T.. V. vo svojom znaleckom posudku,
teda bolo nutné previesť chirurgický zákrok s revíziou a posúdením nálezu na poškodenom periférnom
nerve a eventuálne zošitím obnoviť kontinuitu poškodeného nervu a tým zlepšiť jeho funkciu. Týmto
zákrokom vykonaným včas mohlo dôjsť k zlepšeniu funkcie nervu a zlepšenie hybnosti v inervovanej
oblasti príslušného nervu, ale chirurgický zákrok nemusí priniesť očakávaný efekt a úpravu funkcie v

inervačnej oblasti poškodeného nervu. Pri urýchlenej reoperácii bolo možné zlepšiť tejto končatiny, nie
však jej úplnú hybnosť. Podľa záznamov z ambulancie neurochirurgickej kliniky bolo zistené, že dňa
5.12.1997 bola pacientka odporučená k operačnému zákroku a termín zákroku mal byť stanovený na
základe osobného dohovoru.

Podľa záznamu v ambulantnej knihe zo dňa 6.2.1998 bol stanovený termín reoperácie na 2.3.1998 za
predpokladu, že navrhovateľka bude mať vykonané predoperačné vyšetrenia. Na objednanú operáciu
sa navrhovateľka nedostavila, čo je preukázané aj výpisom z informačného systému hospitalizácii v D.
B. T., na základe ktorého súd zisťuje, že navrhovateľka bola hospitalizovaná v D. B. T. od 21.7.1997
do 15.8.1997 a od 26.11.1997 do 11.12.1997. Iný záznam hospitalizácie navrhovateľky v období rokoch

1994-2000 sa nenachádza. Keďže T..Y. v priebehu konania zomrel, žiadnym iným dôkazom nebolo
preukázané, z akého dôvodu nedošlo k operácii, na ktorú bola objednaná 2.3.1998, pričom príčin, pre
ktoré nemohla operácie nemohla byť vykonaná bolo viac a to prechladnutie, poruchy menštruačného
cyklu, iné osobné príčiny. V žiadnom prípade nemohlo byť relevantnou príčinou, pre ktoré by sa
neuskutočnila neurochirurgická operácia neprítomnosť T.. L. pri tejto neurochirurgickej operácii. Ani

svedok J. R. jednoznačne nepotvrdil, že navrhovateľka sa na termín presný termín operácie dostavila.
Skutočnosť, že bola prijatá na hospitalizáciu v januári, pričom už bola na oddelení a po určitom čase sa
dostavila na stanicu s tým, že ju poslali domov, nebola preukázaná, nakoľko z výpisu z informačného
systému hospitalizovaných pacientov vyplynula, že navrhovateľka bola hospitalizovaná v D. nemocnici
T. iba v období od 21.7.1997 do 15.8.1997 a od 26.11. 1997 do 11.12.1997.

Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti odporcu. Nedošlo
k spoločnému šitiu nervu a tepny na pravej hornej končatine navrhovateľky, ale tieto anatomické
štruktúryzachytilopooperačnéjazvenieavýraznejšieneurologickéacirkulačnéporuchynapravejhornej
končatinesavyvinulipostupneanavrhovateľkydošlokľahšiehopoškodeniavretennéhonervuzisteného

poortopedickejoperáciikťažkémupoškodeniuvretennéhonervutýmspôsobom,akokonštatovalznalec
T.. V.. Skutočnosť, že sa navrhovateľka na termín operácie dostavila a tiež, že sa dostavila na 18.3.1998
nepreukázala ani výpoveď svedka R. - manžela navrhovateľky.

Na operáciu do 24 hod. po vykonaní prvej operácie 22.7.1997 nebola indikácia. Tiež J.. T.. P., S.. vylúčil,

že reoperáciou do 24 hod. sa nemohlo zabrániť poškodeniu ruky navrhovateľky. Zavzatie nervu a cievy
do jedného stehu je skoro nemožné a ani v opravnom operačnom náleze nie je uvedené poškodenie
ciev, čo by naznačovalo zachytenie obidvoch anatomických štruktúr do jedného stehu.

Indikácia k operácii bola správna, operácia bola riadne vykonaná v 2 častiach: 1. artroskopia pravého

ramena a vzhľadom na to, že štruktúry predného kĺbového puzdra mali veľmi zlú kvalitu, nedali sa
presnejšie identifikovať s výraznou laxatúrou bola urobená (indikovaná) plastika predného puzdra podľa
Neera.O spôsobe vykonania operácie a možných následkoch operácie bola pacientka riadne poučená, čo
potvrdila svojim podpisom na prehlásení zo dňa 21.7.1977.

Podľa § 13 zák. č. 277/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vyšetrovacie a liečebné úkony
vykonávajú so súhlasom pacienta. Na osobitne závažné vyšetrovacie alebo liečebné úkony, alebo úkony
závažne meniace spôsob ďalšieho života si lekár vyžiada súhlas pacienta udelený v písomnej alebo
inak preukázateľnej forme (pozitívny reverz).

Vzniknuté komplikácie - mohli vyvolať jednak skryté poškodenie nervu vzniknuté v dôsledku 1. operácie.
Prípadne sa jedná o komplikáciu popisovanú v odbornej literatúre, kde sa hovorí o neurovaskulárnych
poškodeniach po opakovaných luxáciach ramenného kĺbu, nepriaznivé anatomické pomery atď.

Nemohlibyťzavzatédostehun.radialisaaxilárnaartéria-pretožesajednáojedinúcievu,ktorávyživuje
končatinu - do 5 hodín by pravdepodobne došlo k odumretiu cievy.

Súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu, napriek tomu, že zodpovednosť za škodu v rámci
občiansko - právneho konania je objektívnou zodpovednosťou. Odporca sa tejto zodpovednosti zbavil
tým, že preukázal, že škodu nezavinil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi
konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko odporca trovy konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.