Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214621
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712214621.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady

majetkovej škody vo výške 175 € a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 €. V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľ, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom:
L. P., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci č. EX 260/2007. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ na označenie exekučnej veci uviedol všetky informácie,

ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľovi neoznámil spisovú značku exekučného
konania. Navrhovateľ poukázal na ust. § 44 ods. 8 exekučného poriadku, platného od 01.02.2002 do
31.05.2010, podľa ktorého bolo povinnosťou exekučného súdu podľa navrhovateľa rozhodnúť o zmene
súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Navrhovateľ v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 €, na
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštové a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €. Celkovo teda
vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 175 €. Zároveň si navrhovateľ
uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok prieťahy v konaní. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho

exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám. Náhradu nemajetkovej ujmy
navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej
navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy,
a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa
v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné
časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou

aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať.
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú

požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 331,92 €. Navrhovateľ

uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda
663,88 € za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 € za mesiac. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal

na to, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené
v inom súdnom spise. Ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva
spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatňovanej
v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.

§ 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o zmene súdneho exekútora pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom (povinnou) L. P., nar.
XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že odporca je

povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
331,92 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.V predmetnej žalobe navrhovateľ uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Martinbyporušovaloprávonavrhovateľanaprerokovanievecinezávislýmanestrannýmsúdom,pretože
podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ v

zmysle ust. § 12 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal, aby nadriadený súd rozhodol
pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a
vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer veci a k účastníkom konania.
Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti,

navrhovateľ bol listom zo dňa 15.10.2012 vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe
námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval
vznesenú námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a O.s.p. Podaním doručeným súdu 2.11.2012
navrhovateľ uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti
podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.“. Z úradného záznamu je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci
konštatoval, že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom.
Uznesením zo dňa 04.12.2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje podanie doplnil v lehote 10 dní,
a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku na náhradu
škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie o tom, ako
bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 27.06.2013 zaslal navrhovateľ

odpoveď. Jeho súčasťou bola aj fotokópia sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, kde prílohou tohto sprievodného listu bol aj zoznam žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, súd zažurnalizoval do spisu len výňatok zo zoznamu týchto
žiadostí týkajúci sa Okresného súdu Martin.
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 20.12.2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval

na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné za účelom toho, aby súd vedel
vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený
v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti

súd poukazuje na skutočnosť, že za predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý
čo sa týka argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní
pred súdom. S ohľadom na uvedené súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv.
delenú právomoc, potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a 16 z. č. 514/2003 Z. z.. V jednotlivých
spisoch, na ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach odkazuje, sa žiadosť o predbežné prerokovanie

uplatňovaného nároku nenachádza. Navrhovateľ doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou
pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo.
Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj "Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody", ktorý pozostával zo 197 strán. Keďže ale navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej

žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa navrhovateľ voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
domáha toho istého nároku, a to čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej
výšky ako žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či bola
založená právomoc súdu na prejednanie sporu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti,

a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti,
súd poukazuje na to, že v súdenom prípade sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno
zaťažuje prioritne navrhovateľa, a to aj v smere preukázania predbežného prerokovania nároku, a teda
následného preukázania základnej procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie
a rozhodovanie v tejto veci. Túto povinnosť nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno

v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať v
každom jednotlivom prípade.

Uznesením zo dňa 10.01.2013 navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66
€ za vznesenú námietku zaujatosti. Proti rozhodnutiu dňa 18.01.2013 navrhovateľ doručil odvolanie.

Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím sp. zn. 7Co/135/2013 zo dňa 30.04.2013 uznesenie okresného
súdu zrušil.Keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc podľa § 8 O.s.p., a súd nemá za preukázanú základnú
procesnú podmienku konania, súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o nároku navrhovateľa.

S ohľadom na uvedené, keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok
konania, súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a vec postúpil orgánu príslušnému na konanie,
ktorým je podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky.

Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím sp. zn. 6Co/397/2013 zo dňa 30.09.2013 uznesenie okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd viazaný právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, pokračoval v
konaní o uplatnenom nároku a vo veci vytýčil pojednávanie na deň 05.12.2013.

Podaním doručeným súdu 21.10.2013 zaslal odporca vyjadrenie k žalobnému návrhu. Odporca uviedol,
že toto vyjadrenie je relevantné pre všetky konania vo veciach spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi v senáte 11C. Odporca vo vyjadrení uplatnil
procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Navrhovateľ síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Navrhovateľ jednak namieta nezákonné rozhodnutie, a to rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň namieta aj nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Podľa odporcu pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody musia byť splnené
tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora po 15 - dňovej lehote, tak k tomu odporca
uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 vyplýva skutočnosť, že
15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného

postupu v podobe nerozhodnutia v 15 - dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých
po 01.06.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepodanánasúdpo01.06.2011,nárokjevtentočastineopodstatnený.Pred01.06.2011samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehote neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť podľa navrhovateľa zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003

Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.
Navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nakoľko z citovaných zákonných ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri

rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste
posudzovať. Navrhovateľ ďalej uvádza, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu. V tomto smere odporca poukázal na viaceré
uznesenia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky, rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Odporca považuje za nevyhnutné v pravom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d) Exekučného poriadku), ak ho súd nepoverí, 15 - dňová lehota neplatí. Navrhovateľ nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci

v existencii prieťahov. Zároveň odporca poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v
prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku
(premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia buď 15 - dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od

doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia
žiadostioudeleniepovereniapreddňom23.04.2009,resp.priktoromdošlokuplynutiu30-dňovejlehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy
boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa odporca vyjadroval k

materiálnejškode,akoajknemajetkovejujme.Zdôvodunepreukázaniasplneniazákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje
návrh navrhovateľa za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu
zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že odporca si uplatňuje právo na
náhradu trov konania. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľovi poštou

a bolo zaslané aj cestou mailu tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred vykonaním nariadeného
pojednávania.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. (ďalej len „O.s.p.“) konal a rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 05.12.2013 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu. Právny zástupca

navrhovateľa elektronickým podaním doručeným súdu 04.12.2013 požiadal o zrušenie pojednávania z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu až do právoplatného rozhodnutia o
otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd v prejednávanej veci nepokračoval,
nakoľko v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť,
že mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom

pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného
sudcu. Súd predmetnú žiadosť nepovažoval za ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko
Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne a určite stanovuje, akým spôsobom, a z akých dôvodov je
možné ospravedlniť termín pojednávania. Preto vo veci pojednával a rozhodol. Odporca svoju neúčasť
ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX a zistil tento skutkový
a právny stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že súdna exekútorka JUDr. Mária
Krasňanová dňa 22.03.2007 podala na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. U. XXX/XXXX vo veci oprávneného: Pohotovosť,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., F. XXXX/X-XX, prechodná adresa: P. Š. XXX pre vymoženie sumy 21.840,-- Sk (724,96 €) s

príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č.k. SR XXXX/XX zo dňa 21.11.2006.
Okresný súd Martin dňa 11.04.2007 vydal poverenie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené. Dňa
22.11.2010 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pričom
uvedený návrh bol zaslaný súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej na vyjadrenie. Dňa 13.12.2010

doručila súdna exekútorka vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora. Zároveň súd výzvou zo dňa
05.04.2011 požiadal právneho zástupcu oprávneného o predloženie zmluvy o úvere zo dňa 10.04.2006,
na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zariadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 5713/06 zo dňa 21.11.2006. Zmluva o úverebola súdu doručená. Uznesením zo dňa 17.05.2011 č.k. XXEr/XXX/XXXX - XX súd rozhodol tak, že
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vedenú na exekútorskom úrade
JUDr.MárieKrasňanovejvyhlásilzaneprípustnúaexekúciuvedenúnaexekútorskomúradeJUDr.Márie

Krasňanovej zastavil. Voči uzneseniu oprávnený podal dňa 01.07.2011 odvolanie, o ktorom doposiaľ
nebolo rozhodnuté.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konal a rozhodol vo
veci na pojednávaní dňa 05.12.2013 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu.

Odporca ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opätovne uvádza, že navrhovateľ vo svojich podaniach uviedol,
že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi podľa § 15a O.s.p. a zároveň sudca uviedol,
žesanecítibyťzaujatý,aniprepomerkveci,aniprepomerkúčastníkomkonaniaalebokichzástupcom.
S otázkou nestrannosti súdu a sudcu sa vyporiadal Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 6Co/397/2013

71 zo dňa 30.09..2013.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.

Súd na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej
škody vo výške 175 € a nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 €, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Martin. Nesprávneho úradného postupu sa mal Okresný súd
dopustiť tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Súd preto
v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:
1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora

2) Vznik škody
3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom

prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a tento
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s právnymi názormi, ktoré boli
vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/397/2013 zo dňa 30.09.2013 súd konštatuje, že
bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 25.09.2012 písomne požiadal príslušný orgán, teda Ministerstvo

spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj odporca v podaní zo
dňa 17.05.2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky odporcu na sprievodnom liste. Odporca
uvádzal, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované náležitosti. Aj v
prípade neodstránenia nedostatku žiadosti by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona
č. 514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto

zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti o predbežné prerokovanie
nebol rozhodujúci. Súd nemal preukázané, že by nárok navrhovateľa na náhradu škody alebo jeho časti
bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca vo vyjadrení k veci, súd vychádzal z toho,

že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 22.11.2010 a súd rozhodol uznesením sp.
zn. XXEr/XXX/XXXX dňa 17.05.2011, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol
a doručil oprávnenému dňa 14.06.2011. Dňom doručenia sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, ktorá
mu mohla vzniknúť. Návrh na súd bol podaný dňa 27.09.2012. Preto súd má za to, že návrh na začatie
konania bol podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Na

predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhovateľ navrhol pripojenie
súdneho spisu exekučného súdu v exekučnej veci navrhovateľa proti povinnej L. P. pre vymoženie

pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Pokiaľ
navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť spisovú značku exekučného
konania, pretože mu ju súd neoznámil, tak ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko spisová značka
predmetného exekučného konania bola uvedená v poverení na vykonanie exekúcie a ktoré bolosúdnemu exekútorovi riadne doručené. Súd vlastným šetrením zistil, že ide o exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. Z uvedeného exekučného spisu
bolo preukázané, že dňa 22.11.2010 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, pričom uvedený návrh bol zaslaný súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej
na vyjadrenie. Dňa 13.12.2010 doručila súdna exekútorka vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora.
Zároveň súd výzvou zo dňa 05.04.2011 požiadal právneho zástupcu oprávneného o predloženie
zmluvy o úvere zo dňa 10.04.2006, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zariadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR XXXX/XX

zo dňa 21.11.2006. Zmluva o úvere bola súdu doručená. Uznesením zo dňa 16.05.2011 č.k. XXEr/XXX/
XXXX - XX súd rozhodol tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu
vedenú na exekútorskom úrade JUDr. Márie Krasňanovej vyhlásil za neprípustnú a exekúciu vedenú
na exekútorskom úrade JUDr. Márie Krasňanovej zastavil. Z pripojeného spisu jednoznačne vyplýva,
že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 22.11.2010, o návrhu bolo
rozhodnuté uznesením dňa 17.05.2011. Súd sa nemohol stotožniť so skutkovým tvrdením navrhovateľa,

že k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby,
nakoľko súd zabezpečoval doklady potrebné k rozhodnutiu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný
súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb.
Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom
konaní v zmysle § 9 ods. zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade, tak ako to poukázal odporca vo

svojom vyjadrení, ich konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom
konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ

však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto sporovom konaní a
netvrdil, a ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu
prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého
stupňa.

V návrhu na zrušenie pojednávania navrhovateľ uviedol, že v prípade, že ide o návrh agendy ISTINA RS,
na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny (v rozpore so zákonom), nechal
navrhovateľ spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000-Právne vzťahy k cudzine, odvetví
330300-Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Znalecký

posudok navrhuje ako dôkaz zo zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom po spracovaní vykonaný.
Z uvedeného nie je súdu zrejmé, čí takýto znalecký posudok už je vypracovaný. Súd považoval tento
návrh na doplnenie dokazovania za neurčitý, nezrozumiteľný, preto ho zamietol.

V súvislosti s ďalším návrhom právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania, ktorý uviedol

v návrhu na zrušenie pojednávania, a to že mal zadať objednávku na spracovanie znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá
odporca. Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení predloží, pričom žiada, aby o obsah
tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie vykonané v tomto konaní. Súdu nie je zrejmé,
a navrhovateľ to nepreukázal, či navrhovateľ už zadal objednávku, kedy bude tento znalecký posudok

vyhotovený, a teda nemal preukázanú vôbec jeho existenciu. Tento návrh na doplnenie dokazovania
súd taktiež zamietol.

Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora v predmetnej

veci konal v lehote. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v
súlade s exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní
- teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal preukázaný nesprávny
úradný postup, ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre vznik zodpovednosti štátuza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh navrhovateľa, ako nedôvodný aj z týchto
dôvodov v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, ktorý mal vo veci plnú úspech
však ich právo na náhradu nepriznal. Odporca vo vyjadrení, ktoré bolo podané vo veci samej si uplatnil
náhradu trov konania, preto mu ich súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.12.2013 priznal. Tieto
si však nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Preto
mu súd v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal a v takomto prípade súd

nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie skončilo na pojednávaní dňa 05.12.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie

exekúcie.