Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/632/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915216241
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915216241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenie: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporkyni: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX T., v konaní
o zaplatenie 3.008,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni uhradiť sumu 3.008,90 Eur, úroky z omeškania
z tejto sumy ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa riadne a včas neuhradila

prostriedky, ktoré čerpala podľa úverového rámca dohodnutého v zmluve o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty R. I..J... V priebehu konania došlo k zámene účastníkov na strane navrhovateľa tak, že
pôvodný navrhovateľ R. Ú. T., I..J.., Bratislava z konania vystúpila a na jej miesto vstúpil do konania
navrhovateľ uvedený v záhlaví tohto rozsudku. K zámene účastníkov došlo na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej medzi R. Ú. T., a.s. Bratislava a navrhovateľom.

Odporkyňa sa vo veci nevyjadrila.

Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa R. Ú. T., I..J.. Bratislava dňa 23.06.2004 uzatvorila
s odporkyňou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty R. a.s., na základe ktorej bol odporkyni
poskytnutý úver do výšky úverového rámca 1.194,98 Eur a odporkyňa sa zaviazala tento úver splatiť v
mesačných splátkach po 39,83 Eur. Z výpisu z Pôžičkovej karty predloženej navrhovateľom ako príloha
k podaniu z 29.12.2015 súd zistil, že odporkyňa čerpala prostriedky v celkovej výške 1.904,25 Eur.
Navrhovateľ potvrdil a medzi účastníkmi nie je sporné, že na splatenie sumy 1.904,25 Eur odporkyňa

uhradila spolu s poplatkami aj s úrokmi sumu 3.263,16 Eur. Podľa výpočtov navrhovateľa na základe
podmienokdohodnutýchvzmluvea ObchodnýchpodmienokR.a.s.,účinnýchvčaseuzavretiaúverovej
zmluvy,ajnapriektomu,žeodporkyňavyčerpalalen1.904,25Eurpodľavýpočtunavrhovateľajepovinná
spolu s touto sumou uhradiť aj ďalšie poplatky a úroky, všetko v celkovej výške 6.272,06 Eur. Teda za
stavu, že uhradila 3.263,16 Eur, podľa výpočtov navrhovateľa je povinná doplatiť ešte 3.008,90 Eur.

Z návratiek podpísaných odporkyňou, ktoré predložil súdu pôvodný navrhovateľ súd zistil, že pôvodne

aktuálne schválený úverový rámec zo 17.09.2004 vo výške 12.000.- Sk so splátkou 400,- Sk mesačne
bol zvyšovaný ďalšou dohodou účastníkov zmluvy 12.09.2005 na sumu 18.000,- Sk, 24.06.2006 na
sumu 24.000,- Sk a 13.02.2007 na sumu 36.000,- Sk, pričom splatnosť bola dohodnutá mesačnými
splátkami po 1.200,- Sk. Podľa výpisov z Pôžičkovej karty, ktoré predložila žalujúca strana, nesplatenúčasť úveru vo výške 3.008,90 Eur evidoval právny predchodca navrhovateľa už k 01.01.2009. Od
13.02.2007 keď navýšil právny predchodca navrhovateľa úverový rámec o 12.000,- Sk so splátkami
po 1.200,- Sk už k žiadnemu navýšeniu a schváleniu úverového rámca nedošlo. Aj keby k 13.02.2007

odporkyňa dlhovala veriteľovi sumu 36.000,- Sk pri dohodnutej splatnosti po 1.200,- Sk mesačne a
teda 14.400,- Sk ročne, podľa zmluvných podmienok dohodnutých medzi poskytovateľom úveru a
odporkyňou, povinnosťou odporkyne bolo splatiť čerpané prostriedky najneskôr v lehote 31 mesiacov
počítajúc od 13.02.2007. Splatnosť celej požičanej sumy teda nastala najneskôr do konca roku 2009.
Navrhovateľ však podal žalobu až 30.09.2015, teda viac ako päť rokov po dobe splatnosti poskytnutých

úverových prostriedkov.

Uvádzané skutočnosti súd zistil z vyššie citovaných listinných dôkazov predložených žalujúcou stranou.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „ neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol návrh
navrhovateľa potom čo zistil, že navrhovateľ uplatnil nárok na splatenie úveru po uplynutí premlčacej
doby a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinnosťou súdu na takúto skutočnosť prihliadnuť. Aj
napriek tomu, že k splatnosti celého úveru došlo v roku 2009 na základe vyššie uvedených zistení,právny predchodca navrhovateľa uplatnil nárok na splatenie úveru až v roku 2015, čiže po uplynutí viac
ako piatich rokov. Lehota na uplatnenie nároku je trojročná a neuplatnením nároku v tejto lehote nárok
navrhovateľa zanikol.

Aj za predpokladu, že by navrhovateľ uplatnil nárok v zákonnej lehote, nie sú splnené zákonné
podmienky na uloženie povinnosti odporkyni uhradiť pre navrhovateľa sumu 3.008,90 Eur. Ako je vyššie
konštatované, ustanovenia zmluvy , ktoré dovoľujú veriteľovi na splatenie úveru čerpaného vo výške
1.904,25 Eur požadovať od dlžníka celkovú návratnosť vo výške 6.272,06 Eur, sú zjavne neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Odporkyňa uhradila pre právneho predchodcu navrhovateľa o ďalších 1.278,91
Eur viac ako je výška vyčerpaného úveru, čo predstavuje približne o 70 % viac ako je výška vyčerpaného
úveru. Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z.z., je jednoznačne preukázané, že ďalšia čiastka narokovaná navrhovateľom vo výške
3.008,90 Eur vykazuje znaky nekalých obchodných praktík.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam a citovaným právnym ustanoveniam, súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a preto podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd
rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.