Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218038
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812218038.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Grősslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 26.10.2015 a zo dňa 23.10.2015 z a m i e t a .

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom (označenom navrhovateľom NZP) podaným dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby súd
a) medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe veci
tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným): A. V., nar. XX.X.XXXX, vo veci EX6096/2010, v zákonom

stanovenej lehote a b) rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 387,24 eur. Súčasne žiadal priznať
trovy súdneho konania.

Uznesením č. k. 8C/121/2012-93 zo dňa 25.10.2013 súd spojil na spoločné konanie s vecou sp.zn.
8C/121/2012 tunajšieho súdu veci sp. zn. 8C/233/2012, 8C/229/2012, 15C/255/2012, 8C/165/2012
tunajšieho súdu s tým, že súd bude ďalej vo veci konať pod sp. zn. 8C/121/2012.

V spojených veciach sp. zn. 8C/165/2012, 15C/255/2012 (označených navrhovateľom NZP) a v
spojených veciach sp. zn. 8C/229/2012, 8C/233/2012 (označených navrhovateľom NP) sa navrhovateľ
domáhal rovnakého rozhodnutia ako vo veci sp. zn. 8C/121/2012 s tým rozdielom, že vo veci sp. zn.
8C/165/2012podalnávrhvsúvislostisexekučnouvecouEX315/2010,soZmluvouoúvereč.XXXXXXX
a osobou dlžníka: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej škody
vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eur, vo veci sp. zn. 15C/255/2012 podal návrh

v súvislosti s exekučnou vecou EX 11755/2011, so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a osobou dlžníka:
Y. L., nar. X.X.XXXX, a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 260 eur, vo veci sp. zn. 8C/229/2012 podal návrh v súvislosti s exekučnou
vecou EX 10949/2008, so Zmluvou o úvere č. 3460987 a osobou dlžníka: JXXXl, nar. XX.XX.XXXX,a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo
výške 330 eur, vo veci sp. zn. 8C/233/2012 podal návrh v súvislosti s exekučnou vecou EX 520/2010,
so Zmluvou o úvere č. 3461535 a osobou dlžníka: XXX Z., nar.X.XX.XXXX, a žiadal zaviazať odporcu

na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 715 eur.
Návrh vo veci sp. zn. 8C/121/2012 a vo vyššie uvedených spojených veciach navrhovateľ odôvodnil tým,
že navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním postupom podľa
§ 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciupresvojupohľadávku,ktorámuvzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozpríslušnejzmluvyo

úveredlžníkom.Súdnyexekútorpredložilnávrhnavrhovateľanavykonanieexekúciespolusexekučným
titulom Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd túto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie.

Vzhľadom na zmeny právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu navrhovateľ poukázal na
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 6. 2011, od 1. 6. 2010 do 31. 5. 2011 a od 1.

2. 2002 do 31. 5. 2010 v tom zmysle, že v exekučnom konaní sa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku platného od 1. 6. 2011 a od 1. 6. 2010 do 31. 5. 2011 robil rozdiel medzi exekučnými titulmi.
Povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam
a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Pripomenul, že

navrhovateľ disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom tu nejde o rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je iný právny inštitút
ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa
iného ustanovenia O.s.p. a neskôr Exekučného poriadku - § 274 písmeno h) O.s.p. a § 41 ods. 2

písmeno i) Exekučného poriadku ako iné vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých súdny
výkon pripúšťa zákon. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní vedenom za platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od

1. 2. 2002 do 31. 5. 2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie
všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska
zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Navrhovateľ poukázal na to, že podal žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie
svojich práv márnym plynutím času, požadoval oznámenie informácie o aktuálnom stave konania,
konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia, podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, podal sťažnosť
na prieťahy v konaní, a to podaniami zo dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010,

23.11.2010, 25.5.2011. Za dôkaz označil príslušný súdny spis Okresného súdu Prievidza v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a príslušného povinného v príslušnej exekučnej veci.

Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, s §-om 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Podľa neho v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej

škody, sa navrhovateľ dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťouuskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, vo výške 125 eur.
V tomto období navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 eur. Suma 125 eur by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri

rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška
tejto škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.

Navrhovateľ si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv navrhovateľa.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a k vyvolaniu rizík a to k zániku povinného, k

zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Poukázal na to, že
navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať

sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojho návrhu na náhradu nemajetkovej
ujmy uviedol ako ďalšie dôvody: a. neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala
u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, b. úplne zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa,akoajzánikužvytvorenýchpodnikateľskýchplánov.Vyvolanástrataziskuzrealizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov, c. nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v
plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom
SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý

rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Alikvotný pomer nároku za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu predstavuje sumu 55 eur, t. j. 660 eur za rok.
Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume rovnajúcej sa súčinu sumy 55 eur a počtu mesiacov
zodpovedajúcim zbytočným prieťahom v súdnom konaní.

Navrhovateľ uzavrel, že podaným návrhom sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.

Uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ale odporca do podania návrhu

na žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je podľa navrhovateľa založené v súdnom spise Okresného súdu Prievidza účastníkov
POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a Slovenská republika, zast. MS SR, č. exekučnej veci EX7446/2011.Návrhy navrhovateľom označené NP neobsahujú udanie navrhovateľa o ním podaných žiadostiach o
informáciu o stave konania, sťažnosti a podnete na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a sťažnosti
na prieťahy v konaní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.8.2013 (aj k návrhom v spojených veciach) v rámci
procesných námietok poukázal na to, že v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy

doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
žalobca sám.

Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní,
sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám navrhovateľ
uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora, pričom tieto uznesenia
museli byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené
spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných

konaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostranyexekučnéhosúdu,bolojedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Z návrhov nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu,

keďže v návrhoch sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov
si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v exekučných konaniach odporca poukázal na to, že navrhovateľom
zvolený postup podávania žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Činnosť
charakteru podávania žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj
navrhovateľa vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov. V tejto súvislosti poukázal na Nález

Ústavného súdu SR III.ÚS 69/2011 - 25 zo dňa 3.5.2011, podľa ktorého sťažovateľ má predovšetkým
postupovať podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ
nekonal, je možné pripísať iba jemu. Poukázal i na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012. Vzhľadom
na skutočnosť, že už v mesiaci september 2012 boli okresnému súdu doručené predmetné žaloby, je
zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, v rozpore s § 15 ods. 1 a § 16

ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení
neskorších predpisov. Preto odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal
i na to, že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol
ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
nedoplnil doklady preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie ním podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov odporca
nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že všeobecné podmienky, pri
splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,
ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z. takto: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3
podmienky súčasne.

K neprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia exekútora po 15-
dňovej lehote odporca uviedol, že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

účinného od 1. 6. 2011 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho
úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach
začatých po 1. 6. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súd po 1. 6. 2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Argumentácia navrhovateľa
je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca v prípade § 41 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku

pred dňom 1. 6. 2011, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku sa
správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 1. 6. 2011. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15- dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá

predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie,keďžeideozložitýprocesposudzovaniažiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa,

preskúma, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy (uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z
13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenie NS SR z 26.9.2011 sp.zn. 3 MCdo 11/2010, uznesenie
NS SR z 29.3.2011 sp. zn. 5 Cdo 291/2010).

Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

K nesprávnemu úradnému postupu existenciou prieťahov v konaní odporca vo svojom písomnom
vyjadrení poukázal na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013
v tom zmysle, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že
sa porušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Otázku,čiboloaleboneboloporušené

právonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,jepritomkompetentnýpreskúmaťlenÚstavnýsúd
SR. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov
a odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom s poukazom

na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ktorú zdôvodnil tak, že v prípade, ak mala navrhovateľovi
vzniknúťškodanesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutížiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch
od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Odporca tak vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,

pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).K materiálnej škode, k jej vyčísleniu odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
a jej výšku. Nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať hypotetické. Navrhovateľ v návrhoch

neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú
škodu alebo ušlý zisk. Odporcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať
sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to, že navrhovateľ by v tomto konaní
na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu. Odporca má za to, že

navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne
potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém
navrhovateľ musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po
ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.

Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku
na majetkovú škodu navrhovateľom považoval za nepodložené a uplatňovanie si paušálnej sumy 125,-

eur na každého dlžníka za nadhodnotené a nepreukázané. V prípade uplatnenia majetkovej škody vo
výške istiny s príslušenstvom navrhovateľ podľa odporcu nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku
škody.

K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné
a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur alebo 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok
prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné, pretože nároky uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej

osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im priamo
nevzniká ujma priamo. Poukázal na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali

porušenieprávspotrebiteľaavkonečnomdôsledkuprávepodnikateľskáčinnosťnavrhovateľapodnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť

konštatovania porušenia práva. Odporca považuje konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.

K príčinnej súvislosti odporca uviedol, že v zmysle § 5 ods.1 a § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. je

pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného
postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Záverom odporca zhrnul, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-

dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Návrh žiadal v celom rozsahu
zamietnuť a navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania.Uznesením č. k. 17NcC/623/2012 - 17 zo dňa 6.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca
JUDr. Valéria Píšová (sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/121/2012.

Uznesením č. k. 17NcC/40/2013 - 23 zo dňa 20.2.2013 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca JUDr.
Ľubica Chmelanová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/121/2012.

Uznesením č. k. 19NcC/642/2012 - 17 zo dňa 5.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca
JUDr. Valéria Píšová (sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/165/2012.

Uznesením č. k. 19NcC/38/2013-27 zo dňa 27.2.2013 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca JUDr.

Ľubica Chmelanová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/165/2012.

Uznesením č. k. 6NcC/423/2012 - 16 zo dňa 2.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca
JUDr. Valéria Píšová (sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/229/2012.

Uznesením č. k. 6NcC/58/2013 - 23 zo dňa 25.2.2013 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca JUDr.
Ľubica Chmelanová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/229/2012.

Uznesením č. k. 19NcC/641/2012 - 16 zo dňa 5.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca
JUDr. Valéria Píšová (sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/233/2012.

Uznesením č. k. 19NcC/39/2013 - 22 zo dňa 20.2.2013 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca JUDr.
Ľubica Chmelanová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/233/2012.

Uznesením č. k. 17NcC/614/2012-12 zo dňa 6.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie)
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15C/255/2012.
Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/255/2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojimi uzneseniami č.k. 7Cdo 145/2015-81 zo dňa 24.3.2015
dovolacie konanie o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5.11.2012
sp.zn. 19NcC 642/2012, 7Cdo 146/2015-82 zo dňa 24.3.2015, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 27.2.2013 sp.zn. 19NcC 38/2013, 7Cdo 143/2015 zo dňa 24.3.2015, o
dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2.11.2012 sp.zn. 6 NcC 423/2012,
7Cdo142/2015 zo dňa 24.3.2015, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 25.2.2013 sp.zn. 6NcC 58/2013, 7Cdo 140/2015 zo dňa 24.3.2015, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5.11.2012 sp.zn. 19NcC 641/2012, 7Cdo 141/2015 zo dňa

24.3.2015, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 20.2.2013 sp.zn.
19NcC 39/2013, 7Cdo 144/2015 zo dňa 24.3.2015, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 6.11.2012 sp.zn. 17NcC 614/2012, zastavil.

Súd vo veci nariadil v tejto i v spojených veciach pojednávanie na deň 24.10.2013, v prípade ktorého
splnomocnený zástupca navrhovateľa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a súčasne navrhol, aby súd konanie v
tejto veci prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnejsťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednávaním veci. Pojednávanie nariadené na deň 24.10.2013 súd odročil za

účelom rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľa a následne uznesením č. k. 8C/121/2012 - 94
zo dňa 29.10.2013 (po spojení vecí na spoločné konanie) návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo
dňa 16.10.2013 zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Trenčíne
svojím uznesením č. k. 5Co/575/2015 - 167 zo dňa 5.8.2015 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Následne súd nariadil pojednávanie na deň 29.10.2015, v prípade ktorého navrhovateľ opäť podal
návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní, a to podaním zo dňa 26.10.2015 o 16.22 hod. Týmto
podaním svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súčasne požiadal o odročenie pojednávania z
dôvodu, že v tomto konaní podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o

prejudiciálnych otázkach. Súčasne navrhol, aby súd nariadené pojednávanie zrušil až do konečného
ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a navrhol, aby
súd konanie v tejto veci prerušil (podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.) a
to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľanazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd

a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Toto procesné podanie navrhovateľa bolo doručené súdu 26.10.2015 o 16.22 hod.
Navrhovateľ sa ďalej elektronickým podaním zo dňa 26.10.2015 o 17.39 hod. ospravedlnil z neúčasti
na nariadenom pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemohol pripraviť
na pojednávanie, nakoľko im nebola oznámením o nariadenom termíne pojednávania oznámená jeho

značka identifikujúca konkrétny žalobný návrh. Na jeho dopyt o oznámenie tejto jeho značky, ktorý
zaslal po doručení predvolania na pojednávanie, mu nebolo súdom odpovedané. Vzhľadom na to, že
bez určenia jeho značky nie je možné určiť, ktorý konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho
pojednávania a na tomto súde navrhovateľ vedie množstvo konaní, v ktorých vystupuje ako žalovaná
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti, objektívne nie je možné sa na

takéto pojednávanie pripraviť. Vzhľadom na to, že neboli tak splnené podmienky podľa § 115 ods. 2
O.s.p., nie je možné považovať lehotu na prípravu na pojednávanie za zachovanú. Navrhovateľ ďalej
elektronickým podaním zo dňa 23.10.2015 o 16.38 hod. podal tiež návrh, aby súd konanie prerušil
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod
sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa

žalobného návrh dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na
ochranuspotrebiteľanafinančnomtrhu.Podľanavrhovateľazodpovedaniepredmetnýchprejudiciálnych
otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi

sú zhodne žalobca i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný
význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti
postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorýmbolprávoplatnýrozsudokrozhodcovskéhosúdu.Vdanomkonanívystupujúnastranežalovaných
v 1. rade Slovenská republika zastúpená MS SR a v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti

vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS. Okresný súd Prešov v danom konaní
uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade
- Slovenská republika, zastúpená MS SR. Súd mailom splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa na
jeho elektronickú adresu dňa 28.10.2015 o 10.10 hod. oznámil, že súd pojednávanie nariadené na deň

26.10.2015 neruší, neodročuje, že vo veci bude pojednávať, a že jeho žiadosť na zrušenie pojednávania
neakceptuje. Zároveň v súvislosti s elektronickým podaním navrhovateľa zo dňa 26.10.2015 oznámil
navrhovateľovi príslušné jeho značky identifikujúce predmetné návrhy navrhovateľa.

Navrhovateľ i jeho splnomocnený zástupca mali doručenie na pojednávanie nariadené na deň
29.10.2015 vykázané, na pojednávanie sa napriek oznámeniu súdu nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na pojednávanie sa
napriek vykázanému doručeniu nedostavil ani odporca. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaníneospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
a zástupcu navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom navrhovateľa zo dňa 10.6.2013,
21.2.2014, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 21.10.2013, listom Európskej komisie Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D(2010) /1360, zoznamom fyzických osôb s údajom
o výške majetkovej, nemajetkovej škody a škody celkom v súvislosti s predbežným prerokovaním
nároku navrhovateľa MS SR, úradným záznamom zo dňa 24.10.2013, znaleckým posudkom č.

1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, obsahom spisov sp.zn. 9Er/1688/2010, 9Er/424/2010,
16Er/25/2009, 15Er/275/2010, 15Er/2696/2011 tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový
stav:

V liste navrhovateľa zo dňa 10.6.2013 k výzve súdu na predloženie podania (návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania) navrhovateľ uviedol, že

navrhovateľ nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podaným odporcovi, navrhovateľ podal originál návrhu odporcovi, pričom odporca potvrdil prijatie tohto
návrhu, a že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní o návrhoch súvisiacimi s vecami EX 41/2007, EX
7446/2011, EX 11017/2008 a EX 7446/2011.

Z listu navrhovateľa zo dňa 21.2.2014 (Spr 273/14) v súvislosti s doloženým znaleckým posudkom
č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že znalecký posudok preukazuje minimálnu
výšku spôsobenej škody, a to v prípade majetkovej škody v každom konkrétnom individuálnom prípade
neskorého rozhodovania súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 30,76 eur a

v prípade majetkovej škody v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora vo výške 31,68 eur.

Z úradného záznamu súdu zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že v súvislosti s označeným dôkazom
navrhovateľom v jeho návrhu, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody je založené v súdnom spise vedenom pred tunajším súdom vo veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaného Slovenská republika, zast. MS SR o náhradu škody a nemajetkovú
ujmu zapríčinenú nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1010034 dlžníkom: Albert Vacek, nar.
28. 12. 1980, č. EX 7446/2011, bolo z obsahu spisu sp. zn. 15C/192/2012 tunajšieho súdu (vec súvisí s

vecou č. EX 7446/2011, 16Er/2355/2011), zistené, že ani v spise 16Er/2355/2011 a ani v spise sp. zn.
15C/192/2012 sa takéto potvrdenie nenachádza. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že tunajšiemu
súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do konaní o týchto žalobách: 1. ZE-5397-293, XX.X.XXXX nar.XX.X.XXXX, EX41/2007,
2. 5817-NZP, E. U., nar. XX. XX. XXXX, EX 7446/2011, 3. NP - 5570- 253, U. F., nar. XX. 2. XXXX, EX

11017/2008, 4. 8305- ISTINA RS, E. XX.XXXnar. XX. XX. XXXX, EX 7446/2011 bolo zistené, že s 1.
súvisia spisy sp. zn. 10C/222/2012, 15Er/99/2007 tunajšieho súdu, že s 2. a 4. súvisia spisy sp. zn.
15C/192/2012, 16Er/2355/2011, 10C/193/2012, 16Er/2355/2011 tunajšieho súdu a s 3. súvisia spisy sp.
zn. 5C/158/2012 a 9Er/22/2009 tunajšieho súdu. Ani v jednom z týchto spisov sa horeuvedená príloha
nenachádza.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 21.10.2013 z veci sp. zn. 8C/140/2012 vyplýva, že Y.
spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených viac ako 43.000 žiadostí
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis
pre každú podanú žiadosť. Navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú

súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré MS SR adresovalo navrhovateľovi
po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola MS
SR doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil
žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom

doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vzniknemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu z a škodu, resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len
posudzovať, žiaden z nárokov uplatnených žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody uspokojený nebol.

V zozname fyzických osôb s údajom o označenom súde (OS Prievidza), výške majetkovej, nemajetkovej
škody a škody celkom v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku navrhovateľa MS SR sú uvedení
pod por.č. 539 Kráľová A., pod por.č. XXX U. Y., pod por. č. 96 ZA.n, pod por. č.26 X/XXXX, pod por.č.

784 L. Y..

V súvislosti s navrhovateľom avizovaným zadaním objednávky na spracovanie znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, navrhovateľ doložil tunajšiemu súdu Znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave ako znaleckým ústavom. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že jeho zadávateľom bol navrhovateľ, ZP bol vypracovaný dňa 17.1.2014 vo veci stanovenia

majetkovej škody navrhovateľa za účelom súdneho konania. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej
škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znaleckým

ústavom bola majetková ujma u žalôb označených NZP a NP (podľa navrhovateľa pre prípad neskorého
rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie) ustálená na 30,76 eur a u žalôb
označených ZE (podľa navrhovateľa pre prípad neskorého rozhodovania súdu o zmene exekútora) na
31,68 eur.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1688/2010, EX 6096/2010 (vec 8C/121/2012) súd zistil,
že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný XC/XXX/XXXX) V., nar.
XX.X.XXXX. Dňa 24.6.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná
s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na

vykonanie exekúcie, zmluvu o úvere, právoplatný exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 01137/10, výpis z OR oprávneného. Uznesením č.k. 9Er/1688/2010-10 zo dňa 9.9.2010
tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol
z dôvodu, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/469/2010-38 zo dňa 24.1.2011 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/1688/2010-43 zo dňa
16.5.2011 tunajší súd exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2011.
V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej

činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní listom zo
dňa 30.8.2010 (Spr 1027/10). V liste označenom ako sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu súdu - prieťahy v konaní adresovanom Okresnému súdu Prievidza, uvádza, že súdny exekútor
nemôže v predmetnej exekučnej veci konať, nakoľko do dnešného dňa neobdržal poverenie súdu na
jej vykonanie napriek skutočnosti, že spolu so žiadosťou o vydanie poverenia predložil všetky listiny

potrebné k vydaniu poverenia v zmysle exekučného poriadku a uplynula EP stanovená zákonná lehota.
Žiadal o informáciu aká skutočnosť bráni vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi a podal podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu súdu a sudcov, či poverených súdnych úradníkov v predmetnej veci,
keďže nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote spôsobuje zbytočné prieťahy v exekučnom
konaní a porušuje zákonné práva oprávneného a jeho ústavné práva. Predseda súdu v odpovedi zo

dňa 4.10.2010 založenej v spise sp zn. 8C/121/2012 na čl. 169 a nasl. uviedol, že sťažnosť považuje
za neopodstatnenú s odôvodnením, že v daných veciach (hromadná sťažnosť) považuje postup súdu,
či poverených vyšších súdnych úradníkov za zákonný a efektívny. Poukázal na to, že oprávnený v
daných veciach navrhuje vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, ktorý je jediným exekučným titulom, ktorý súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

preskúmava aj po materiálnej stránke. Právny názor okresného súdu o opodstatnenosti preskúmania
rozhodcovského rozsudku potvrdil v početných rozhodnutiach aj Krajský súd v Trenčíne rozhodujúci o
početných odvolaniach oprávneného.Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/424/2010, EX 315/2010 (vec 8C/165/2012) súd zistil, že
v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný H. nar. XX.XX.XXXX. Dňa
18.2.2010podalsúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s navrhovateľom na
vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na vykonanie exekúcie,
zmluvu o úvere, právoplatný exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
19764/09, výpis z OR oprávneného. Listom zo dňa 3.3.2010 súd vyzval oprávneného prostredníctvom
súdneho exekútora na doloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor na výzvu súdu reagoval listom

doručeným súdu 18.3.2010 adresovanému oprávnenému, v ktorom ho žiada, aby kópiu zmluvy o
úvere spolu s neoddeliteľnými súčasťami zmluvy o úvere zaslal priamo na okresný súd. Oprávnený na
žiadosť nereagoval. Uznesením č.k. 9Er/424/2010-10 zo dňa 23.4.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, že oprávnený
zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez
návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Zamietol ho tiež pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/285/2010-18 zo dňa 27.7.2010 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/424/2010-21 zo
dňa 5.10.2010 tunajší súd exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

29.10.2010. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému
súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/25/2009, EX 10949/2008 (vec 8C/229/2012) súd zistil, že

v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný ZH. R., nar. XX.XX.XXXX. Dňa
9.1.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s navrhovateľom na
vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na vykonanie exekúcie,
právoplatný exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08065/08, výpis z OR

oprávneného. Dňa 23.1.2009 súd poverením poveril súdneho exekútora JUDr. Krutého na vymoženie
pohľadávky. Listom zo dňa 2.6.2009 súd vyzval splnomocneného zástupcu oprávneného JUDr. Máčaja,
oprávneného i Stály rozhodcovský súd Bratislava na doloženie spotrebiteľskej zmluvy. Na výzvu súdu
bola doložená žiadaná Zmluva o úvere. Uznesením č.k. 16Er/25/2009-27 zo dňa 11.6.2012 tunajší súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská

doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu, a ak si rozhodca svoju právomoc
odvodil z takto uzavretej doložky, nemožno takého rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/306/2012-52 zo dňa
18.10.2012 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie.
Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/25/2009-58 zo dňa 17.9.2013 exekúciu zastavil. Uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/355/2013-95 zo dňa 29.1.2014 bolo rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdené. Uznesením č.k. 1Oboer/299/2014-146 Najvyšší súd SR okrem dovolanie oprávnenej
odmietol. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/275/2010, EX 520/2010 (vec 8C/233/2012) súd zistil, že
v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný Z. X., nar. X.XX.XXXX. Dňa
2.2.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s navrhovateľom na
vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na vykonanie exekúcie,

právoplatný exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 19632/09, výpis z OR
oprávneného. Listom zo dňa 18.2.2010 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie kompletnej zmluvy
o úvere a všetkými jej neoddeliteľnými súčasťami. Súdny exekútor na výzvu súdu reagoval listom
doručeným súdu 4.3.2010, v ktorom oznámil, že ani on ani oprávnený nebudú predkladať súdu
k návrhu na vykonanie exekúcie zmluvu o úvere. Oprávnený reagoval listom doručeným súdu dňa

23.4.2010, keď oznámil súdu, že predloženie žiadaných písomností k podanému návrhu na vykonanie
exekúcie nemá oporu ani v Exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Uznesením
č.k. 15Er/275/2010-11 zo dňa 29.6.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný,súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky
v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné,
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Zamietol ho tiež pre možný rozpor exekučného titulu

s § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 19CoE/247/2010-26 zo dňa 29.7.2010 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené
a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Následne tunajší súd uznesením č.k. 15Er/275/2010-28 zo dňa
18.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zamietol z
dôvodu, že je tu sčasti rozpor priznaného plnenia v exekučnom titule so zákonom o spotrebiteľských

úveroch a zákonom o rozhodcovskom konaní. Vo zvyšku, t.j. na vymoženie istiny 311,91 eur, vydal
poverenie dňa 23.11.2010. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/98/2011-43 zo dňa
12.5.2011 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením
č.k.15Er/275/2010-45 zo dňa 28.7.2011 tunajší súd exekučné konanie sčasti zastavil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2011. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného
adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2696/2011, EX 11755/2011 (vec 15C/255/2012) súd zistil,
že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný R. nar. 6L. Dňa 18.8.2011
podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s navrhovateľom na

vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na vykonanie exekúcie,
zmluvu o úvere, zmenku, právoplatný exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
03649/11, výpis z OR oprávneného. Listom zo dňa 12.9.2011 súd vyzval súdneho exekútora, aby vyzval
oprávneného na predloženie uzavretej rozhodcovskej doložky. Oprávnený reagoval dňa 4.10.2011
zaslaním zmluvy o úvere so všeobecnými podmienkami. Uznesením č.k. 15Er/2696/2011-16 zo dňa

26.10.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu, a ak si rozhodca svoju právomoc odvodil z takto uzavretej doložky, nemožno
takého rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Oprávnený nepodal
odvolanie. Uznesením č.k. 15Er/2696/2011-19 zo dňa 9.12.2011 tunajší súd exekučné konanie zastavil.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2012. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie
oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 26.10.2015 podal návrh, aby súd konanie prerušil a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

Návrh odôvodnil tým, že už v podanom návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré
má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci.
Tieto skutočnosti sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu
z prejednávania a rozhodovania vo veci. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu o
tom, že sudcovia Okresného súdu Prievidza nie sú z veci vylúčení, ale s týmto rozhodnutím navrhovateľ

zásadne nesúhlasí, tvrdí, že sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov tunajšieho súdu.
Z dôvodu dosiahnutia ochrany vymenovaných práv podal navrhovateľ sťažnosť na Ústavný súd SR.
Navrhovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná a je závažne
podporená tiež tým, že pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z
právneho záujmu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich

právach, že vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania
na konaní a že do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.Toto podanie navrhovateľa (návrh na prerušenie konania) je obsahovo totožné s jeho podaním zo dňa
16.10.2013,oktoromnávrhunaprerušeniekonaniatunajšísúdrozhodoluznesenímč.k.8C/121/2012-94
zo dňa 29.10.2013 tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16.10.2013 zamietol.

Toto odvolaním (odvolanie podané navrhovateľom) napadnuté uznesenie odvolací súd uznesením č.k.
5Co/575/2015-167 zo dňa 5.8.2015 potvrdil.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 26.10.2015 zamietol s odôvodnením, že
povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vzniká

len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže
byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej a nie vo veci týkajúcej sa ústavnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sudca nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. V tejto veci bolo pritom rozhodnuté odvolacím súdom

o nevylúčení zákonného sudcu, pričom zákonný sudca je takýmto rozhodnutím viazaný. Preto podanie
sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, pretože
rozhodnutie vo veci samej nezávisí od tejto skutočnosti, rovnako v uvedenom konaní sa nerieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Samotné podanie ústavnej sťažnosti a

tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho základných práv bez ďalšieho nezakladá žiadny právny následok
so začatým súdnym konaním, nespôsobuje automaticky odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho
súdu, ktorý rozhodoval o nevylúčení zákonného sudcu. Nemožnosť rozhodnúť vo veci samej nastáva
len v prípade podanej námietky zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom (§ 16 ods.
3 O.s.p.), pričom o túto situáciu v tomto prípade nejde.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 23.10.2015 podal tiež návrh, aby súd konanie prerušil
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod
sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
žalobného návrh dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými
na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1.
rade Slovenská republika zastúpená MS SR a v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením
zo dňa 7.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská
republika, zastúpená MS SR takto: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie
komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky práve prostriedky prislúchajúce
mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový
stav veci môže v tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením

konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia? 2/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva
konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné poručenie

komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský
štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným
obohatením? 4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred
náhradou škody? Podľa navrhovateľa zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca

i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre
vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa zistenia tunajšieho súdu Okresný súd Prešov vo veci Milena Tomášová c/a 1/ Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, 2/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., o náhradu škody pre porušenie práva EÚ
uznesením č. k. 7C/6/2010-269 zo dňa 7.10.2013 rozhodol tak, že konanie do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach prerušil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,že súd má za to, že v predmetnom konaní je nevyhnutné požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o
predbežných otázkach predložených žalovanou 1/. Súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. Podľa oznámenia OS Prešov Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.12.2014 zrušil

uznesenie súdu prvého stupňa (uznesenie o prerušení konania zo dňa 7.10.2013), okresný súd
následne rozhodol uznesením č.k. 7C/6/2010-316 dňa 12.3.2015 o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach.
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 23.10.2015 (odôvodnený vyššie) zamietol s
odôvodnením, že povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. V konaní pred Okresným súdom Prešov je navrhovateľ v tomto konaní
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) v opačnom postavení, a to v postavení žalovaného a žalobcom je zrejme

povinný z príslušného exekučného konania. V exekučnej veci pred Okresným súdom Prešov podľa
návrhu na prerušenie konania sa viedlo proti žalobkyni (ako povinnej) exekučné konanie, v ktorom
sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom prípade bol teda postup
Okresného súdu Prešov v príslušnej exekučnej veci iný ako v posudzovanej exekučnej veci pred
tunajším súdom. Tunajší súd totiž v predmetných exekučných veciach žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti alebo v celosti zamietol z dôvodov uvedených vyššie
v jednotlivých exekučných veciach. Navyše súd dodáva, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup tunajšieho
súdu, pretože tento rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Podľa názoru súdu akýkoľvek výsledok

prípadného zodpovedania prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom EÚ v danom konaní pred Okresným
súdom Prešov podľa názoru súdu nemá žiaden význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
K žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemohol pripraviť na pojednávanie,
nakoľko im nebola oznámením o nariadenom termíne pojednávania oznámená jeho značka
identifikujúca konkrétny žalobný návrh a na jeho dopyt o oznámenie tejto jeho značky, ktorý zaslal

po doručení predvolania na pojednávanie, mu nebolo súdom odpovedané, a vzhľadom na to, že bez
určenia jeho značky nie je možné určiť, ktorý konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho
pojednávania a na tomto súde navrhovateľ vedie množstvo konaní, v ktorých vystupuje ako žalovaná
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti, objektívne nie je možné sa
na takéto pojednávanie pripraviť a vzhľadom na to, že neboli tak splnené podmienky podľa § 115

ods. 2 O.s.p., nie je možné považovať lehotu na prípravu na pojednávanie za zachovanú, súd
uvádza: navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 29.10.2015 doručené dňa
21.9.2015azástupcovinavrhovateľadňa22.9.2015.Zprocesnéhopredpisunevyplývasúduoznamovať
značky navrhovateľa uvedené v jeho návrhu. Zástupca navrhovateľa napriek tomu, že predvolanie na
pojednávanie mu bolo doručené s mesačným predstihom, až elektronickým podaním zo dňa 26.10.2015

o 17.39 hod. (mimochodom v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním) namietol splnenie podmienky
podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Súd dodáva, že zo strany navrhovateľa alebo jeho splnomocneného zástupcu
pred 26.10.2015 nebol vykonaný žiaden dopyt o oznámenie príslušnej značky návrhu navrhovateľa.
Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca mal teda možnosť kvalifikovane sa na pojednávanie
pripraviť a na prípravu mal dostatok času.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v tejto veci a v spojených veciach domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v predmetných
exekučných veciach, a to rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

V návrhoch uviedol, že postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., za odporcu vo veci označil
Slovenskú republiku (štát).

Právnym predpisom, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci, je zákon č. 514/2003 Z.z. Pojem verejná moc zahŕňa v sebe výkon moci

orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci (a teda i súdu) je daná aj pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Vo veci náhrady škody vzniknutej v občianskom súdnom konaní koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do
31.12.2012 (platného v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu) za nesprávny úradný postup

považovalo aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnickýchosôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú a) nesprávny úradný
postup, b), vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť štátu za škodu podľa tohto
zákona je objektívnou zodpovednosťou. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny
úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon

spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

Ku vzneseným procesným námietkam odporcu k návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila

súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal
jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že
v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej okrem iného aj

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v tejto veci bez
doloženia príslušného dôkazu tvrdil, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú
odporca pozitívne nereagoval. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný
spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie nároku, súd tento dôkaz nevykonal, keďže odporca

vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2013 nepoprel, že navrhovateľ mu takéto žiadosti predložil, pričom
prvé žiadosti mu boli doručené dňa 23.4.2012. Z vyjadrenia odporcu tiež vyplynulo, že navrhovateľ
mu neposkytol ani napriek opakovaným výzvam v rámci predbežného prerokovania požadovanú
súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľ nedoplnil,

nepovažuje MS SR ako orgán príslušný na prerokovanie žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne
prerokovaný. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že predložil prílohu - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní v žalobách týkajúcich sa exekučných
konaní EX/41/2007, EX/7446/2011, EX/11017/2008, EX/7446/2011, nie je pravdivé, pretože súd tak ako
to vyplýva z úradného záznamu súdu zo dňa 24.10.2013 úradnou činnosťou zistil, že takého potvrdenia

sa v príslušných spisoch nenachádzajú.

Za stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca
potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti na MS SR doručil, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné
prerokovanie navrhovateľom bolipodanévdeň23.4.2012až25.9.2012,nárokboluplatnenýnazáklade

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a to aj v tejto veci (viď zoznam povinných), a s ohľadom na
skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd nevidel v podaní
predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaní o nároku navrhovateľa,
pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že

k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo
obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkamižiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok
zániku nároku na náhradu škody.

K tvrdeniam navrhovateľa ku zbytočným prieťahom v konaní exekučného súdu súd uvádza, že
navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s Čl. 127 ods. 1 Ústavy
SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým
i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na
podkladesťažnostinaprieťahyvkonaní.Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľkoorgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku

zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, Najvyšší súd SR. V prípade,
ak by sa zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný
súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Navrhovateľ sa tiež mohol domáhať nápravy podaním sťažnosti predsedovi súdu proti porušovaniu jeho
práva v exekučnom konaní podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Toto právo navrhovateľ využil len v jednej exekučnej veci.
V kontexte horeuvedeného nebolo preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním
sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva
vlastniť majetok a práva na ochranu majetku a podobne a to v súvislosti s predmetnou exekučnou vecou.
Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by tu existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd z úradnej

činnosti zisťoval, či navrhovateľ podal v predmetných exekučných veciach sťažnosť predsedovi súdu na
prieťahy v konaní. Ani v jednej z predmetných exekučných vecí s výnimkou veci sp.zn.9Er/1688/2010
takáto sťažnosť podaná nebola. V danej veci predseda súdu v odpovedi zo dňa 4.10.2010 uviedol,
že sťažnosť považuje za neopodstatnenú s odôvodnením, že v daných veciach (hromadná sťažnosť)
považujepostupsúdu,čipoverenýchvyššíchsúdnychúradníkovzazákonnýaefektívny.Predsedasúdu

poukázalnato,žeoprávnenývdanýchveciachnavrhujevykonaťexekúciunazákladeexekučnéhotitulu,
ktorýmjerozhodcovskýrozsudok,ktorýjejedinýmexekučnýmtitulom,ktorýsúdpredvydanímpoverenia
na vykonanie exekúcie preskúmava aj po materiálnej stránke a dodal, že právny názor okresného súdu
o opodstatnenosti preskúmania rozhodcovského rozsudku potvrdil v početných rozhodnutiach aj Krajský
súd v Trenčíne rozhodujúci o početných odvolaniach oprávneného.

Súd potom uzatvára, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov
v konaní.
V predmetných exekučných veciach súd postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) (ďalej len „Exekučný poriadok „).

Navrhovateľ v tejto veci i v spojených veciach namietal, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po
uplynutí zákonom stanovenej doby (návrhy označené navrhovateľom NZP), resp., že exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o poverení po uplynutí
zákonom stanovenej doby (návrhy označené navrhovateľom NP). Zamietnutie návrhu v týchto veciach

súd ďalej odôvodňuje takto:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011 (v znení novely Exekučného
poriadkuzákonomč.102/2011Z.z.),súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.2,písm.c)ad).Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011, (v znení novely
Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 Z.z.), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2010, (do novely Exekučného poriadku
zákonom č. 144/2010 Z.z.), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
navykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2010, (do novely
Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010 Z.z.), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2011, (v znení novely Exekučného
poriadkuzákonomč.144/2010Z.z.),súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2011, (v znení novely

Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010 Z.z.), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

V exekučnej veci sp.zn.9Er/1688/2010 bola súdnym exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 24.6.2010, t.j. za účinnosti Exekučného poriadku v znení
od 1.6.2010 do 31.5.2011, (v návrhu navrhovateľ uvádza nesprávne, že exekučné konanie začalo dňa
22.4.2010). Tunajší súd uznesením zo dňa 9.9.2010 v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je
vrozpores§52ods.2,§53ods.1,2Občianskehozákonníka,resp.§4ods.6zákonaospotrebiteľských
úveroch, a že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
v rozpore so zákonom (v návrhu navrhovateľ uvádza nesprávne, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia došlo dňa 18.11.2010). Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/469/2010-38 zo

dňa 24.1.2011 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Súd teda rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia (za účinnosti Exekučného poriadku v znení od 1.6.2010 do 31.5.2011)
po dva a pol mesiaci po podaní žiadosti (v návrhu navrhovateľ nesprávne uvádza, že omeškanie s
rozhodnutím súdu je viac ako 210 dní). Navrhovateľom v návrhu tvrdené skutočnosti týkajúce sadátumu podania žiadosti, dátumu rozhodnutia súdu a počtu dní omeškania sú nepravdivé, v rozpore
so skutočnosťou.
V exekučnej veci sp.zn.9Er/424/2010 bola súdnym exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 18.2.2010, t.j. za účinnosti Exekučného poriadku v znení
od 1.2.2002 do 31.5.2010, (v návrhu navrhovateľ uvádza nesprávne, že exekučné konanie začalo dňa
18.1.2010). Tunajší súd uznesením zo dňa 23.4.2010 v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný,
súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky

v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné,
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Zamietol ho tiež pre možný rozpor exekučného titulu
s § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v návrhu navrhovateľ
uvádza nesprávne, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo dňa 16.8.2010). Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/285/2010-18 zo dňa 27.7.2010 bolo rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdené. Súd teda rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (za účinnosti

Exekučného poriadku v znení od 1.2.2002 do 31.5.2010) po viac ako dvoch mesiacoch po podaní
žiadosti (v návrhu navrhovateľ nesprávne uvádza, že omeškanie s rozhodnutím súdu je viac ako
210 dní). Navrhovateľom v návrhu tvrdené skutočnosti týkajúce sa dátumu podania žiadosti, dátumu
rozhodnutia súdu a počtu dní omeškania sú nepravdivé, v rozpore so skutočnosťou.
V exekučnej veci sp.zn.15Er/2696/2011 bola súdnym exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 18.8.2011, t.j. za účinnosti Exekučného poriadku v znení
od 1.6.2011, (v návrhu navrhovateľ uvádza nesprávne, že exekučné konanie začalo dňa 28.6.2011).
Tunajší súd uznesením zo dňa 26.10.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom
právomoci rozhodcovského súdu, a ak si rozhodca svoju právomoc odvodil z takto uzavretej doložky,

nemožno takého rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou (v návrhu
navrhovateľ uvádza nesprávne, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo dňa 18.11.2010).
Oprávnený nepodal odvolanie. Súd teda rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
(zaúčinnostiExekučnéhoporiadkuvzneníod1.6.2011)poviacakodvochmesiacochpopodanížiadosti
(v návrhu navrhovateľ nesprávne uvádza, že omeškanie s rozhodnutím súdu je viac ako 141 dní).

Navrhovateľom v návrhu tvrdené skutočnosti týkajúce sa dátumu podania žiadosti, dátumu rozhodnutia
súdu a počtu dní omeškania sú nepravdivé, v rozpore so skutočnosťou.

V exekučnej veci sp.zn.16Er/25/2009 bola súdnym exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 9.1.2009, t.j. za účinnosti Exekučného poriadku v znení od

1.2.2002 do 31.5.2010. Dňa 23.1.2009 súd poverením poveril súdneho exekútora JUDr. Krutého na
vymoženie pohľadávky. Listom zo dňa 2.6.2009 súd vyzval splnomocneného zástupcu oprávneného
JUDr. Máčaja, oprávneného i Stály rozhodcovský súd Bratislava na doloženie spotrebiteľskej zmluvy.
Na výzvu súdu bola doložená žiadaná Zmluva o úvere. Uznesením č.k. 16Er/25/2009-27 zo dňa
11.6.2012tunajšísúdvyhlásilexekúciuzaneprípustnúazastaviljuzdôvodu,že existujúca,aleneplatná

rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu, a ak si rozhodca svoju
právomoc odvodil z takto uzavretej doložky, nemožno takého rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/306/2012-52 zo
dňa 18.10.2012 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie.
Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/25/2009-58 zo dňa 17.9.2013 exekúciu zastavil. Uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/355/2013-95 zo dňa 29.1.2014 bolo rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdené. Súd teda rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (za účinnosti
Exekučnéhoporiadkuvznení1.2.2002do31.5.2010)do15dnípopodanížiadosti(vnávrhunavrhovateľ
nesprávne uvádza, že omeškanie s rozhodnutím súdu je viac ako 6 mesiacov). Navrhovateľom v
návrhu tvrdené skutočnosti týkajúce sa dátumu podania žiadosti, dátumu rozhodnutia súdu a počtu dní

omeškania sú nepravdivé, v rozpore so skutočnosťou.

V exekučnej veci sp.zn.15Er/275/2010 bola súdnym exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 2.2.2010, t.j. za účinnosti Exekučného poriadku v znení od
1.2.2002 do 31.5.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 29.3.2010 v celosti zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne
posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na
plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Zamietol ho tiež pre možný rozporexekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v návrhu
navrhovateľ uvádza nesprávne, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo dňa 23.11.2010).
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/247/2010-26 zo dňa 29.7.2010 bolo rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Následne tunajší súd uznesením č.k.
15Er/275/2010-28 zo dňa 18.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti zamietol z dôvodu, že je tu sčasti rozpor priznaného plnenia v exekučnom titule
so zákonom o spotrebiteľských úveroch a zákonom o rozhodcovskom konaní. Vo zvyšku, t.j. na
vymoženie istiny 311,91 eur, vydal poverenie dňa 23.11.2010. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 19CoE/98/2011-43 zo dňa 12.5.2011 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Súd teda
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (za účinnosti Exekučného poriadku v znení
od 1.2.2002 do 31.5.2010) po viac ako mesiaci po podaní žiadosti, resp. 18.11.2010, resp. 23.11.2010
(v návrhu navrhovateľ nesprávne uvádza, že omeškanie s rozhodnutím súdu je viac ako 13 mesiacov).
Navrhovateľom v návrhu tvrdené skutočnosti týkajúce sa dátumu podania žiadosti, dátumu rozhodnutia
súdu a počtu dní omeškania sú nepravdivé, v rozpore so skutočnosťou.

Faktom je, že v predmetnej exekučnej veci (sp.zn 9Er/424/2010) exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po preskúmaní exekučného titulu,
ktorým bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
exekučným súdom sú uvedené vyššie. Skutočnosťou je tiež, že exekučný súd o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti. Aj keď
žiadosťsúdnehoexekútoranaudeleniepovereniabolaexekučnýmsúdomzamietnutá,súdvzhľadomna
to, že navrhovateľ za nesprávny úradný postup považuje nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, uvádza nasledovné:

V predmetnej exekučnej veci bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
18.2.2010, t.j. do 31.5.2010. Súd rozhodoval o tejto žiadosti rovnako pred 31.5.2010, t.j. za účinnosti
Exekučného poriadku v znení platnom od 1.2.2002 do 31.5.2010.
Ajkeďexekučnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, podľa názoru súdu samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky nesprávny úradný postup. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s prihliadnutím na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 31.5.2010 nemožno jednoznačne a nepochybne vyvodiť, že lehota 15 dní sa vzťahuje
navydanierozhodnutiavpodobezamietnutiažiadostiovydaniepoverenia.Podľanázorusúdu15-dňová

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. O zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho

nesprávneho úradného postupu, ktorým by mohla byť navrhovateľovi ako oprávnenému spôsobená
škoda. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do
31.5.2010 preto nie je možné považovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti za
nesprávny.
Súd ďalej poukazuje na novelu Exekučného poriadku vykonanú Zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorý s

účinnosťou od 1.6.2010 vypustil zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
v prípade exekučných titulov podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Z dôvodovej správy
k tejto novele vyplýva, že účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou
prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, pokiaľ išlo o notárske zápisnice
a rozhodcovské rozsudky, zvlášť, keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená

novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných
ustanoveníExekučnéhoporiadku,vzťahujesanavšetkyexekučnékonania,vktorýchnebolorozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného
poriadku, Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok.

Faktom je, že v predmetnej exekučnej veci (sp.zn. 15Er/2696/2011) exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po preskúmaní exekučného titulu,
ktorým bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie povereniaexekučným súdom sú uvedené vyššie. Skutočnosťou je tiež, že exekučný súd o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti. Aj keď
žiadosťsúdnehoexekútoranaudeleniepovereniabolaexekučnýmsúdomzamietnutá,súdvzhľadomna

to, že navrhovateľ za nesprávny úradný postup považuje nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, uvádza nasledovné:
V predmetnej exekučnej veci bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
18.8.2011, t.j. po 1.6.2011. Súd rozhodoval o tejto žiadosti rovnako po 1.6.2011, t.j. za účinnosti
Exekučného poriadku v znení platnom po 1.6.2011. V čase podania predmetnej žiadosti o udelenie

poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodnutia rozhodcovského súdu ako exekučného
titulu neexistovala. V zmysle § 44 ods. 2 veta druhá a tretia ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu (predmetný exekučný titul) je
rozhodnutím rozhodcovského súdu podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom po
1.6.2011. Z tohto vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol po zákonom stanovenej
lehote s omeškaním, je nepravdivé a zavádzajúce. Exekučný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho
postupu, keďže v tomto prípade 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatila. O zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote a
nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu.
S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011
preto nie je možné posudzovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti po 15-dňovej
lehote ako nesprávny.

Faktom je, že v predmetnej exekučnej veci (sp.zn. 9Er/1688/2010) exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po preskúmaní exekučného titulu,
ktorým bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
exekučným súdom sú uvedené vyššie. Skutočnosťou je tiež, že exekučný súd o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti. Aj keď

žiadosťsúdnehoexekútoranaudeleniepovereniabolaexekučnýmsúdomzamietnutá,súdvzhľadomna
to, že navrhovateľ za nesprávny úradný postup považuje nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, uvádza nasledovné:
V predmetnej exekučnej veci bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
24.6.2010, t.j. do 31.5.2011. Súd rozhodoval o tejto žiadosti rovnako pred 31.5.2011, t.j. za účinnosti

Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2010 do 31.5.2011.
Ajkeďexekučnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, podľa názoru súdu samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky nesprávny úradný postup. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s prihliadnutím na to, že tieto sa týkajú právnych

vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do od 1.6.2010 do 31.5.2011 nemožno jednoznačne a nepochybne vyvodiť, že lehota
15 dní sa vzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Podľa
názoru súdu 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že

by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. O zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote a nedopustil
sa žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorým by mohla byť navrhovateľovi ako oprávnenému
spôsobená škoda. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení

platnom do 31.5.2011, preto nie je možné považovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto
žiadosti za nesprávny.
Súd ďalej v súvislosti s horeuvedeným poukazuje na novelu Exekučného poriadku vykonanú Zákonom
č. 144/2010 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.6.2010 vypustil zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia
súdnemuexekútorovivprípadeexekučnýchtitulov podľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.

Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že
lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, pokiaľ išlo
o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky, zvlášť, keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išloo novelu procesných ustanovení Exekučného poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v
ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu.
Následne novelou Exekučného poriadku, Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok.
V predmetnej exekučnej veci sp.zn. 16Er/25/2009 bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciedňa9.1.2009,súdrozhodovalotejtožiadosti23.1.2009,t.j.zaúčinnostiExekučného
poriadku v znení platnom od 1.2.2002 do 31.5.2010, v lehote 15 dní. K vyhodnoteniu ďalšieho postupu
exekučného súdu v súvislosti so zastavením exekúcie v kontexte podaného návrhu súd poukazuje na

vyššie uvedené zdôvodnenie zamietnutia návrhu tak ako je uvedené pri postupe exekučného súdu za
účinnosti Exekučného poriadku v znení od 1.2.2002 do 31.5.2010.
V predmetnej exekučnej veci sp.zn. 15Er/275/2010 bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciedňa2.2.2010,súdrozhodovalotejtožiadosti29.3.2010,t.j.zaúčinnostiExekučného
poriadku v znení platnom od 1.2.2002 do 31.5.2010. K vyhodnoteniu ďalšieho postupu exekučného
súdu v súvislosti s čiastočným zamietnutím vydania poverenia a s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie v danej časti v kontexte podaného návrhu súd poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie
zamietnutia návrhu tak ako je uvedené pri postupe exekučného súdu za účinnosti Exekučného poriadku
v znení od 1.2.2002 do 31.5.2010.

Navrhovateľ za nesprávny úradný postup exekučného súdu považoval aj vykonanie úradného postupu

bez splnenia zákonných podmienok spočívajúci v tom, že exekučný súd nevydal poverenie na
vykonanie exekúcie, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Poukázal na to,
že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákon, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia
zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom
ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych

noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie
vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného
titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej
nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z

pohľaduexekučnéhosúdumateriálnenevykonateľnýanadruhejstraneniejemožnéiniciovaťobčianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou
rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.2.2002 do 31.5.2010 upravovalo
povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota sa podľa názoru súdu netýkala prípadov, ak boli exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené a s účinnosťou od 1.6.2011 rozhodcovské rozsudky. Už
samotné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný
titul nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu

pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou správnosťou
exekučného titulu (okrem spotrebiteľských vzťahov), ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia
orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom

má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna
teória a súdna prax takého rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce
a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán
nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata. Ak je predmetom

rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto

exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní v
spojenís§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyžadujenaplneniepríkazuvyplývajúcehozprincípuochrany
práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založenýchspotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu
a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 upravovalo
povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota naplatila, ak boli exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery
nimi schválené a s účinnosťou od 1.6.2011 rozhodcovské rozsudky. Už samotné znenie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný titul nielen z formálneho, ale
aj z vecného hľadiska. V ďalšom odkazuje na vyššie uvedené.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom po 1.6.2011 upravovalo povinnosť súdu
vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota sa podľa názoru

súdu netýkala prípadov, ak boli exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a
zmiery nimi schválené a s účinnosťou od 1.6.2011 rozhodnutia rozhodcovských súdov. Už samotné
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný titul nielen
z formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Aj v tomto prípade platí, že pri posudzovaní tohto základného
predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou

správnosťou exekučného titulu (okrem spotrebiteľských vzťahov), ale skúma, či exekučný titul bol
vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj
vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanie, považuje právna teória a súdna prax takého rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného
orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku
rei iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj

keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Exekučný súd bol oprávnený ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, teda či
rozsudky rozhodcovského súdu boli vydané v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, či zmluva
o úvere, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu, neobsahovala neprijateľné
podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní

a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Exekučný súd preto
správne skúmal exekučný titul ( rozsudok rozhodcovského súdu ), či tento bol vydaný v súlade s
platnými právnymi predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci

rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný
titul alebo z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom - § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa,
ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná
pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

V súvislosti s týmto súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadenývýkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd opakuje vyššie uvedené, že v predmetných exekučných veciach bol exekučným titulom rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, t.j. rozhodnutie rozhodcovského súdu. V takomto prípade s poukazom na

hore uvedené podľa názoru súdu bol exekučný súd oprávnený ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, preskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, teda či rozsudky
rozhodcovského súdu boli vydané v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, či zmluva o úvere,
ktorá bola podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu, neobsahovala neprijateľné podmienky a
či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s

ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Exekučný súd preto správne skúmal
exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), či tento bol vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Po
zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1
písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul alebo z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie, ktoré bolo v rozpore so
zákonom - § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Navyše súd dodáva, že v predmetných

exekučných veciach (viď vo vyššie uvedených ) oprávnený (osoba totožná s navrhovateľom) podal
proti rozhodnutiu exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
odvolanie, pričom rozhodnutie exekučného súdu bolo potvrdené odvolacím súdom ako vecne správne.

Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty,

keďže súd vo veci riadne rozhodol. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez
návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva i z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010 a rozhodnutí Ústavného súdu
SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul v exekučnom konaní

tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
Ústavného súdu SR a stanovísk Súdneho dvora Európskej únie. Napríklad z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo

existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ďalej
napríklad rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky
v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle,
že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného

rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V
takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Navrhovateľ sa v tejto i v spojených veciach domáha náhrady majetkovej škody v paušálnej výške 125
eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu.Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ s poukazom na ním doložený znalecký
posudok považoval za nepochybné, že majetková škoda v každom individuálnom prípade neskorého

rozhodovania súdu o udelení poverenia (v žalobách NZP a NP) dosahuje hodnotu minimálne 30,76 eur.
Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku ním uplatňovanej škody ako
skutočnej škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou
škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil
povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady,

ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej
lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd
nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by
povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v

takom prípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné
vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase
pred rozhodnutím v základnom konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto

všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik
podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom

a ako situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy. Poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 20% z istiny je nesprávna úvaha. Ústavný súd pri svojom
rozhodovaníoposkytnutífinančnéhozadosťučineniazazbytočnéprieťahyvychádzaajzvýznamusporu
pre navrhovateľa a aj z toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento

prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy keď predseda súd
nemal možnosť zjednať nápravu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného
návrhu nevyplýva, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania,

v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomia, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.
Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európske
komisie. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné zmluvné podmienky, jeho
praktiky sa dotýkajú najmä občanov s nízkymi príjmami (viď vyššie uvedený list EK). S prihliadnutím

na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor
s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy voči štátu.

Odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že lehota
na uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ sa predbežného prerokovania nároku najskôr domáhal dňa 23.4.2009, kedy boli odporcovi
doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo potvrdil
aj samotný odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej. Nárok navrhovateľa na náhradu škody súd
nepovažoval za premlčaný s poukazom na cit. ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je

podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie. V danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o tom, že súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, najskôr doručením tohto rozhodnutia. Oduvedeného dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá v čase podania návrhu vo veci samej
na súd ešte neuplynula, preto jeho právo na náhradu škody nie je možné považovať za premlčané.
Uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia alebo o vyhlásení

exekúciezaneprípustnúaleboozastaveníexekučnéhokonaniavjednotlivýchpredmetnýchexekučných
veciach bolo doručené zást. oprávneného v dňoch 20.9.2010, 29.4.2010, 19.6.2012,6.4.2010,
2.11.2011.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd vyčkal s rozhodnutím vo veci na znalecký posudok, o vypracovanie

ktorého požiadal znalca z odboru Právne vzťahy k cudzine, odvetvie Európske právo, ktorý by mal
zodpovedať na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, na preukázanie skutočností,
že postup exekučného súdu je nesprávny (v rozpore so zákonom), súd jeho návrh na doplnenie
dokazovania neakceptoval z dôvodu, že znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných
tvrdení účastníkov konania a nemôže odpovedať na otázky právneho charakteru. V danom prípade

otázka existencie skutočností zakladajúcich nesprávny úradný postup exekučného súdu je právnou
otázkou, nie skutkovou, a preto tento návrh na doplnenie dokazovania nebolo možné považovať za
opodstatnený.

Záverom súd uvádza, že podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené

súčasne. V tomto prípade podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
v predmetnej veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej
súvislosti medzi neprávnym úradným postupom a škodou. Pre nepreukázanie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu u odporcu, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody a chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo
právo na náhradu trov konania. Úspešný odporca nevyčíslil trovy konania, zo spisu nevyplývajú žiadne
jeho iné trovy konania ani trovy právneho zastúpenia, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.