Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201115
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014201115.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Banská Štiavnica, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: A. L., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-438/2014-24
zo dňa 23.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V-438/2014-24 zo dňa 23.07.2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ-Pohotovosť,s.r.o.,Bratislavasanávrhom,ktorýmjeopravnýprostriedokprotirozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-438/2014-24 zo dňa
23.07.2014.Predmetnýmrozhodnutímodporcazamietolnávrhnavkladzáložnéhoprávapodľa§31ods.
3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ
doručil odporcovi návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-ŠTE uzatvorenej dňa 07.05.2014 medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava

a záložcom A. L., S. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. S.. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že
po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností z nasledovných dôvodov:
- zo zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že zmluva bola podpísaná zástupcom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení musí

byť dostatočne, jasne a zrozumiteľné formulovaná tak, aby v nej bolo uvedené, na aké úkony, v akom
rozsahu a za akým účelom je splnomocnenec oprávnený konať za zastúpeného. Predložená dohoda
o splnomocnení obsahuje splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku
zo zmluvy o úvere,

- dohoda o splnomocnení bola vyhotovená ako formulárová dohoda, do ktorej boli ručne dopísané údaje
a obsahuje splnomocnenie na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia
záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie
špecifikované v priloženom LV ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere,
- časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z
verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk. Z vyjadrenia záložkyne je zrejmé, že žiadne

údaje o nehnuteľnostiach spoločnosti ProHelp, ani spoločnosti Pohotovosť s. r. o. neposkytla. Záložkyňateda vôbec nemohla vedieť a nevedela o tom, že tieto podklady záložný veriteľ použije na to, aby
zabezpečil svoju pohľadávku,
- dňa 21.07.2014 sa osobne dostavila do sídla odporcu p. A. L.. Z vyjadrenia, ktoré je súčasťou úradného

záznamu zo dňa 21.07.2014 je zrejmé, že sa nikdy nestretla so žiadnym zástupcom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ani s nikým z tohto združenia nie je v žiadnom kontakte. Listiny podpisovala
len za prítomnosti pracovníčky Pohotovosti s. r. o. Údaje o nehnuteľnostiach vyplnené neboli vôbec.
Nevedela o tom, že môže byť zriadené záložné právo na nehnuteľnosti. Na základe týchto zistení zo
splnomocnenímvprospechProHelpnesúhlasíarovnakoajzmluvuozriadenízáložnéhoprávapovažuje

za absolútne neplatnú,
- postup združenia pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, keďže neochraňuje
záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť s. r. o.,
- dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače, do ktorej sú rukou dopísané údaje o
nehnuteľnostiach; nie je zrejmé kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval. Podľa vyjadrenia J.
L. v čase, keď čisté tlačivo dostala, neboli na tlačive vyplnené žiadne údaje o nehnuteľnostiach.

Dlžníčke ako splnomocniteľovi teda (keďže údaje boli dopisované dodatočne), nebol známy rozsah
splnomocnencovho oprávnenia,
- rukou písané záhlavie dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach,
jedná sa viditeľne o rôzne typy písma,
- zmluva o úvere bola uzavretá 02.04.2013, rovnako v ten istý deň bola J. L. podpísaná dohoda o

splnomocnení v prospech ProHelp. Zároveň je na zmluve o spotrebiteľskom úvere poznámka, že v ten
istý deň boli vyplatené finančné prostriedky. Záložná dlžníčka J. L. však podľa osobného vyjadrenia
zo dňa 21.07.2014 uviedla, že finančné prostriedky nedostala, a tieto boli určené na refinancovanie
staršieho úveru,
- predseda združenia dohodu o splnomocnení podpisoval dňa 02.04.2013 v Bratislave a J. L. v rovnaký

deň v C. N., ale podľa jej vyjadrenia sa s nikým zo združenia ProHelp nestretla a ani ju nijakým
spôsobom nikto nekontaktoval. Z uvedeného je zrejmé, že o prijatí splnomocnenia splnomocnencom
sa nikdy nedozvedela. Keďže pri podpisovaní splnomocnenia bola len pracovníčka Pohotovosti s. r. o.
a zo žiadnej listiny, ktorá bola predložená katastrálnemu odboru, nie je preukázané oznámenie prijatia
splnomocnenia splnomocnencom splnomocniteľke, má odporca za preukázané, že nedošlo k platnému

uzavretiu dohody o splnomocnení,
- nehnuteľnosti evidované v k. ú. S. na LV č. XXX sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
Z. L. a A. L.. Zmluva o zriadení záložného práva však bola uzavretá splnomocnencom na základe
dohody o splnomocnení len za A. L.. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti však podľa odporcu
nemožno považovať za bežnú vec, ktorú môže jeden z manželov vybavovať a podpísať bez výslovného

písomného splnomocnenia druhého manžela,
- zo všetkých dôkazov je potvrdené, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol pritom, keď J. L.
podpisovala také závažné listiny, ako je dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere, teda nikto z ProHelp
jej nič nevysvetlil a ani jej v ničom neposkytol pomoc,
- za ďalšiu prekážku povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností považuje odporca

skutočnosť, že záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je ako splnomocnenec na dohode
o splnomocnení uvedené v predtlači, teda určenie splnomocnenca má podobu zmluvnej podmienky,
takže záložca (dlžník) ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má v takej
závažnej veci, ako je podpísanie záložnej zmluvy, zastupovať. Pri takomto koncipovaní splnomocnenia,

keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu, zakomponovaný priamo do už vopred pripravenej
dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli
splnomocniteľa. Splnomocniteľovi (dlžníkovi) bolo takto odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať v jeho záležitostiach.

Skutočnosť,žedohodaosplnomocneníbolasplnomocniteľomJ.L.podpísanávrovnakýdeňakozmluva
o úvere podľa odporcu naznačuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním
splnomocnenia v prospech ProHelp, pričom však splnomocnený zástupca neposkytol reálne J. L. žiadnu
právnu pomoc pri uzavretí úverovej zmluvy, o čom svedčí jej vyjadrenie. Konanie ProHelp a Pohotovosť
s. r. ú. sú podľa odporcu konaniami v zhode a na úkor J. L., čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť

účastníkov zmluvného vzťahu. Aj z dojednaných vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení
(bod 3 piata veta) vyplýva, že účelom konania na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme
splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení v takomto prípade je absolútne neplatnou pre jej rozpor s § 22ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), pretože záujmy ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sú
v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Keďže splnomocnenie nebolo udelené platne, nemohli
nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto

plnomocenstva. Podľa odporcu je neplatná preto aj Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
ŠTE zo dňa 07.05.2014. Dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere sú uzavreté ako tzv. typové zmluvy,
ktoré sa používajú vo viacerých prípadoch (štandardná formulárová), pričom zmluva o úvere obsahuje
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú napísané drobným písmom a pre bežného klienta
nie sú dostatočne zrozumiteľné. Podmienky poskytnutia úveru neboli individuálne dohodnuté a dlžníčka

A. L. ich nemohla ovplyvniť. Záložca ako spotrebiteľ nemôže byť teda zaviazaný zo zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorú osobne neuzavrel a z ktorej mu hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej
strate nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebol riadne oboznámený ani v zmluve o úvere, ani
v dohode o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí konali v
zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené právo v prospech záložného veriteľa,
sa záložca dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva.

Dôsledky možného výkonu záložného práva záložca nemohol dostatočne zvážiť, pretože s nimi vôbec
nebol oboznámený.
Odporca poukázal na to, že obdobný postup veriteľa Pohotovosť, s. r. o., Bratislava pri uzatváraní
záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná
na návrh Pohotovosti, s. r. o., Bratislava, už bola predmetom preskúmavania súdom, pričom v obdobnej

veci už vydal rozhodnutie Najvyšší súd SR pod sp. zn. 10Sžr/136/2012, v ktorom potvrdil rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012, a teda Pohotovosť s. r. o. má
vedomosť o tom, že súdy považujú dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva za
neprijateľné a absolútne neplatné. Pohotovosť s.r.o. napriek tomu pokračuje vo svojom konaní, ktoré
ohrozuje práva a poškodzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov, ktoré je spôsobilé privodiť spotrebiteľom

nenapraviteľnéujmyvichmajetkovejsféreznamenajúcitrvaléstratyvlastníckehoprávaknehnuteľnému
majetku. Odporca poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že
odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ cit. zákona za štátny orgán, ktorý realizuje
záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007

Z. z. Odporca poukázal na § 39 OZ a na to, že by bolo v rozpore so zákonom i v rozpore s dobrými
mravmi, ak by na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo, pričom listiny by boli získané na základe
konania pracovníčky Pohotovosti s. r. o., ktoré vykazuje znaky podvodného konania a ďalších konaní,
ktoré sú v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca považoval dohodu
o splnomocnení a Zmluvu o zriadené záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE za absolútne neplatné. Na

absolútnu neplatnosť je povinný štátny orgán prihliadať ex offo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odporca návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa
sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami v mene

záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil
osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca.

Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom
v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporualebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení
je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na
ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo

spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o

splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z
týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre
dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani
nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. K námietke ohľadne neurčitosti
a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje s
argumentáciou správneho orgánu, pretože platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej

moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobné náležitosti pre
obsah takejto dohody. V tomto prípade je z textu splnomocnenia nepochybné, že predmetom záložnej
zmluvy, na uzatvorenej ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť
vo vlastníctve splnomocniteľa. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom odporcu, podľa
ktorého je dohoda o splnomocnení neplatná podľa § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach,
na ktoré správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí. K námietke, že v zmluve o zriadení
záložného práva sú niektoré časti týkajúce sa identifikácie nehnuteľností vyhotovené zoskenovaním

výpisov listov vlastníctva vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk
je podľa odvolateľa irelevantná. Pokiaľ bol ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záver
správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností,
ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho
orgánu v rozpore s dobrými mravmi, odvolateľ považuje takéto odôvodnenie za nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo
poplatku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o
úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho
konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2014 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom
považuje za účelové a nič nemeniace na skutočnosti, že na základe neplatného právneho úkonu
nemôže odporca povoliť vklad záložného práva. Niektoré časti odôvodnenia odvolania nezodpovedajú
odôvodneniu rozhodnutia odporcu a zrejme ide o odôvodnenie k iným obdobným konaniam. Odporca

trval na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom uvedeným v odvolaní uviedol,
že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo tak, ako by mal konať splnomocnený
zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré odporcu viedli k záveru, že dohoda o splnomocnení je
neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 a § 39 OZ. Zdôraznil, že samotné odvolanie je

zrejme vyhotovené pre viacero obdobných konaní (alebo ide o vyjadrenie k inému konaniu), keďže
odôvodnenie odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá dôvodom uvedeným v rozhodnutí
odporcu č. V-438/2014. Odporca uviedol, že zo všetkých dôkazov a aj z vyjadrenia A. L., ktoré je
súčasťouúradnéhospisu,jezrejmé,žepripodpisovanídohodyosplnomocneníbolalenJ.L.aobchodná
zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť s. r. o., pričom p. L. nikto nič nevysvetlil a bola presvedčená,

že podpisuje len listiny potrebné k poskytnutiu spotrebného úveru. So zástupcom ProHelp sa nikdy
nestretla, nie si je vedomá, že tomuto združeniu udelila nejaké splnomocnenie. Listiny na podpísanie jej
predložila obchodná zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť s. r. o. Žiadne údaje o vlastníctve nehnuteľností
nikto od účastníčky nikdy nežiadal a nikomu ich nepredkladala. Údaje o nehnuteľnostiach do dohody o
splnomocnení nevypisovala J. L., zrejme ich vypísala obchodná zástupkyňa Pohotovosti s. r. o. až po

podpísaní dohody J. L.. Z uvedeného dôvodu predmetnú dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení
záložkyňa považuje za absolútne neplatnú. Aj údaje na listinných dôkazoch (napr. dátumy podpisovania
dohody o splnomocnení) svedčia o tom, že J. L. dohodu o splnomocnení podpisovala v C. N. dňa
02.04.2013 a zástupca ProHelp podpisoval tú istú listinu dňa 02.04.2013 v Bratislave, čo potvrdzuje,že zástupca ProHelp nebol pri podpisovaní najzávažnejších listín napriek tomu, že podľa dohody o
splnomocnení mal J. L. poskytnúť právnu pomoc. Splnomocnenec ProHelp zároveň nijakým spôsobom
nepreukázal, že prijatie splnomocnenia oznámil J. L. a je teda oprávnená pochybnosť o tom, že dohoda

o splnomocnení vôbec platne vznikla. Na základe listín mal odporca preukázané, že v tomto prípade ide
o konanie, ktoré je plne v záujme Pohotovosť s. r. o., a teda proti záujmom J. L.. Odporca poukázal na
to, že vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal výškou poplatku a ani vo svojom rozhodnutí neuviedol, že
považuje dohodu o splnomocnení za spotrebiteľskú zmluvu, takže tieto argumenty uvedené v odvolaní
sa na konanie V 438/2014 nevzťahujú. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že splnomocniteľka J. L.

si splnomocnenca nemohla vybrať sama, pretože bol predformulovaný v dohode o splnomocnení.
Rovnako zrejmé je i to, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol prítomný pri podpise takých dôležitých
listín, akými sú dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere. Predtlač dohody o splnomocnení bola
vypisovaná ručne, ide o viditeľne rozdielne typy písma, a pritom nie je zrejmé kto a kedy údaje vyplňoval.
J. L. teda nebol známy rozsah splnomocnenia. Z predložených listín nie je preukázané, že J. L. ako
splnomocniteľke zástupca ProHelp nejakým spôsobom oznámil prijatie splnomocnenia. Odporca trval

na tom, že právne úkony záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o. a splnomocnenca ProHelp - dohoda o
splnomocnení a zmluva o zriadení záložného práva - sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, keďže
svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby súd potvrdil rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad záložného práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods.
2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy

do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie, výpis z registra organizácií
Štatistického úradu SR, stanovy združenia ProHelp, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 02.04.2013, úradný záznam zo dňa 21.07.2014 spísaný s A. L..

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O. s. p.

v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 09.06.2014 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo
dňa 07.05.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a

záložcom A. L., S. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom
zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. S., okr. C. N., ktoré sú
v bezpodielovom spoluvlastníctve záložkyne a jej manžela. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné
právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli
a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.04.2013. Z návrhu na vklad súd zistil,

že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že k návrhu na vklad bola predložená overená fotokópia dohody
o splnomocnení uzatvorenej medzi splnomocniteľom A. L., S. a splnomocnencom ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody
o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná dňa 02.04.2013 v
Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako
splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených
v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so

spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila združeniu ProHelp plnomocenstvo na
konanievovšetkýchveciachvyplývajúcichzuskutočneniaprávnychúkonovvymienenýchvtejtodohode
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo
veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o

splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o
úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením
ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré včase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľka vyhlasuje, že „sa sama rozhodla pre zabezpečenie

svojho záväzku, čo je v súlade s jej záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jej zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola
zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 02.04.2013 v Bratislave. Z uvedeného
nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 02.04.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na
uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 02.04.2013 v Banskej Štiavnici. Táto skutočnosť

vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky zo dňa 21.07.2014 vyhotoveného vo forme úradného záznamu
odporcom, ktorý záznam je súčasťou administratívneho spisu, v ktorom ďalšia účastníčka uviedla, že
dohodu o splnomocnení dostala od pracovníčky spoločnosti Pohotovosť s. r. o. , dohoda bola úplne
čisté tlačivo, na ktorom nebolo vôbec nič vypísané. Na tejto dohode si bola dať úradne osvedčiť
podpis u notárky v Banskej Štiavnici. Peniaze nedostala, nový úver mal slúžiť na vyplatenie staršieho
úveru. Pôžičky si takto brala od r. 2002. Uviedla, že pri podpisovaní dohody o splnomocnení nikto zo

združenia ProHelpnebolasnikýmztohtozdruženiasanikdynestretla.Niktojejnikdyneoznámil,žetoto
združenie prijalo splnomocnenie a nikto jej nič nevysvetlil, aké dôsledky môže mať podpísanie dohody
o splnomocnení. Všetko vybavovala len s pracovníčkou Pohotovosti sl. S.. Úver mala splácať formou
mesačných splátok. O tom, že by malo byť zriadené záložné právo ju nikto neinformoval, s tým by ani
nikdy nebola súhlasila. Ani manžel nebol informovaný o tom, že by malo byť zriadené záložné právo na

ich spoločné nehnuteľnosti. Nevie sa vyjadriť aké listiny podpisovala, pretože ich tam bolo viac. Ďalšia
účastníčka má k dispozícii len zmluvu o úvere a dohodu o splátkovom kalendári. Uviedla, že konanie
spoločnosti Pohotovosť považuje za neseriózne a v rozpore so zákonom. Dohodu o splnomocnení i
zmluvu o zriadení záložného práva preto považuje za neplatnú. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v
predtlačenýchkolónkachručnedopísanéúdajeonehnuteľnostiachvovlastníctve,resp.spoluvlastníctve

- BSM splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie
predmetnejdohody.Dohodaosplnomocneníbolazostranysplnomocniteľkypodpísanádňa02.04.2013,
t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva
z overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.
Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma a

to mandatárkou veriteľa Pohotovosť s. r. o. sl. S..

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd

dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu
(dlžníčky) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať
účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o

splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv
k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými
ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3

Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo

zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme

predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Banskej Štiavnici
dňa 02.04.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť,

s. r. o., Bratislava ako veriteľom a A. L. ako dlžníčkou rovnako na vopred pripravenom tlačive), je
možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto
vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci podpísaná síce 02.04.2013, avšak v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšej
účastníčky vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody

v Banskej Štiavnici dňa 02.04.2013. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže
byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým jenávrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo
strany splnomocniteľky A. L. dňa 02.04.2013), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade
je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane

(splnomocnencovi) aj adresoval t. j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal,
resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a
doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane,
alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky,
ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení

v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom
uviedla, že takýto subjekt nepozná, s nikým z uvedeného združenia sa nestretla, nebola s nimi v
kontakte, pričom dohodu o splnomocnení jej dala podpísať mandatárka spoločnosti Pohotovosť s. r.
o. sl. S.. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu
o splnomocnení, resp. návrh takejto dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd

sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval
porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred
pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľka ani
nepozná, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pracovníčkou - mandatárkou

záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej
zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), sú
skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním
dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil
s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho

(dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca
v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako
absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že
právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného
dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody

o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v
záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného.
Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníčkou nekontaktoval, nekomunikovali
spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp,
resp. jeho predsedu vôbec poznala, podpisovala túto dohodu ako nevyplnené (prázdne) tlačivo a túto

dohodu ani nemá k dispozícii. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej
listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť,
aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito
hájil záujmy splnomocniteľky, bola obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán
podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá
do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. §
52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou
o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola
súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim
ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného

práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná
finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v
súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v
podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o
splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme

predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by
si sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže
vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára

súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a to mandatárkou veriteľa (navrhovateľa), nejedná sa ani o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu
o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú
voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú
podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci

nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených
dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej
zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.

zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť

v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe
takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej
by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu

na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto
ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre
odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,ktoránevyžaduje,abyvodôvodnenírozhodnutiaboladanáodpoveďna každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa
osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko
z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval:

„...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za
podstatnéprerozhodnutievtejtovecisúdpovažujeskutočnosť,žedohodaosplnomocneníjeneplatnou,
preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva
- uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných
podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených

dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými
odvolacími argumentmi. Súd poukazuje navyše na skutočnosť, že niektoré odvolacie dôvody odvolateľa
uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q

ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.