Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Podhorcová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/281/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214207094.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej:
X. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., K. L. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
ZdruženianaochranuspotrebiteľovOBRANAsosídlomvKošiciach,ParkAngelinum2,IČO:42326923,
v konaní zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2,
IČO: 40 260 194, o zaplatenie 1.825,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno z 13. januára 2015 č. k. 12C/44/2014-76 vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením prvostupňový konanie zastavil a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi
v sume 102,80 eura cestou Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie
v zastavujúcej časti odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1-3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj ako „OSP“), keď žalobca vzal návrh na začatie konania podaním doručeným súdu emailom
dňa 22. 12. 2014 a následne doplneným písomne dňa 23. 12. 2014 v celom rozsahu späť, konanie
žiadal zastaviť a náhradu trov konania si neuplatnil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. §
146 ods. 2 OSP a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila a
v súvislosti s konaním jej žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože mal za to, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovanej v
tomto konaní. Uviedol, že vedľajší účastník vo veci nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovanej,
ale prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil len svoj vstup do konania. Toto
oznámenie bolo štylizované všeobecne, keď vedľajší účastník v čase doručenia oznámenia o svojom
vstupe do konania nemal žiadnu vedomosť o spore, jeho charaktere, skutkovom a právnom dôvode
jeho vzniku. Dôvodil, že ak dôvodom založenia Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA bolo
predovšetkým zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov v sporoch zo
spotrebiteľských zmlúv, možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu
spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania (čl. III. Stanov). Argumentoval, že pri rozhodovaní o náhrade
trov konania skúmal aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva a na náhradu
neúčelne vynaložených trov žiadnemu účastníkovi občianskoprávneho konania nevzniká nárok, a to ani
vedľajšiemu účastníkovi. Záverom poznamenal, že od 01. 05. 2014 v zmysle ustanovenia § 5b zákonač. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda
aj súd) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 2,
3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej podal odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že v predmetnej veci sa jedná o
spotrebiteľský vzťah a vo veci podal kvalifikované vyjadrenie, v ktorom vzniesol aj námietku premlčania
voči nároku žalobcu. K tvrdeniu o všeobecnosti jeho podania uviedol, že aj žalobca podáva formulárové
žaloby a uplatňuje si za ne náhradu trov konania. Poukázal na čl. 47 Ústavy SR v spojení s ust. § 93 ods.
4 OSP v zmysle ktorých má tiež právo dať sa zastúpiť advokátom. Mal za to, že vedľajší účastník napĺňa
ciele politiky EÚ v oblasti ochrany práv spotrebiteľov argumentujúc poukazom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-279/09, v zmysle ktorého združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na ochranu
advokáta, ako aj na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal v tomto prípade rozhodnúť o trovách
konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, keďže k zastaveniu konania došlo pre správanie žalobcu.
Poukázalnaviacerérozhodnutiainýchkrajskýchsúdovvobdobnýchveciach,vktorýchbolovedľajšiemu
účastníkovi priznané právo na náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej
časti zmenil a priznal mu trovy konania v sume 178,74 eura a aj trovy odvolacieho konania v sume 49,05
eura, alternatívne žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa
spočívajúcich v povahe uplatneného nároku.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Mal za
to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považoval za nadbytočné, účelové a nehospodárne,
konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť súd prvého stupňa
správne prihliadol. Tvrdil, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, musí reálne disponovať
zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania v sume 58,87 eura s DPH.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V nenapadnutých častiach, týkajúcich sa zastavenia
konania a náhrady trov konania žalovanej nadobudlo uznesenie právoplatnosť.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v
konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej
osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa považuje aj
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 15.10.2010 bolo zavedené do Občianskeho
súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.
Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu
spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa
združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník
na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Paušálny vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konaní, o ktorých okrem spisovej
značky a mena účastníka nemal žiadnu vedomosť a bez vedomostí spotrebiteľa, ktorého záujmy má v
danom spore hájiť, odvolací súd nepovažoval za účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal vo
veci zastúpiť advokátom Mgr. Petrom Masarovičom. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v oznámení
o vstupe do konania požiadal súd prvého stupňa o doručenie žalobného návrhu s prílohami a ďalším
podaním sa k veci vyjadril a vo veci vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za právne zastúpenie za 2 úkony právnej služby.
Odvolací súd preto ďalej skúmal, či takto vyčíslené a uplatnené trovy zo strany vedľajšieho účastníka boli
účelne vynaložené trovy konania. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v danom prípade, procesná ochrana proti takémuto
tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ústavy. V
podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý
má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu
práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má účastník právo na náhradu trov konania,
každý úkon a každé platenie trov konania treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli
označené ako nevyhnutné i na trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však
nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne
významných skutočností.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov
konania zo strany vedľajšieho účastníka. Uvedené je možné vyvodiť z následného postupu vedľajšieho
účastníka, ktorý bez vedomosti o danom spore zahlásil vstup do konania. Odvolací súd konštatuje,
že samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé
chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba
konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie
práva.Aksavedľajšíúčastníkajnapriekuvedenýmskutočnostiamdalvkonanízastúpiťadvokátom,jeto
jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa
je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy
konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konaniaza úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do
konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a ani nekontaktoval žalovanú, na strane ktorej vedľajší
účastník vystupuje. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že zo splnomocnenia, ktorým bolo vedľajším
účastníkom udelené splnomocnenie (22. 04. 2014) Mgr. Petrovi Masarovičovi nevyplýva, že by bolo
udelené pre konkrétnu vec. To znamená, že z oznámenia zo 07. 08. 2014 (doručené súdu 11. 08. 2014),
ktorým vedľajší účastník oznámil svoj vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom čase nemohlo
dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený právny zástupca
nemali vedomosť do akého konania vstupujú, inak by nežiadali súd, aby im zaslal žalobný návrh a jeho
prílohy. Následne ďalšia plná moc pre právneho zástupcu v tomto konaní vedľajším účastníkom nebola
udelená.
V uvedenej veci je teda nutné prihliadnuť na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez
ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú
vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z
čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje
aj v stovke ďalších prípadov. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník
vôbecnepreukázalanezdôvodnilhozhľadiskaúčelnostiahospodárnosti.Uvedenékonanievedľajšieho
účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale
záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní do ktorého
vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania ako
vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že žalobca sa k trovám
vedľajšiehoúčastníkaužvyjadrilvspäťvzatínávrhunazačatiekonania(č.l.71-73spisu) ajehopísomné
vyjadreniekodvolaniuvedľajšiehoúčastníkajelendoplnenímtohtovyjadrenia,pretotentoúkonodvolací
súd nepovažoval za účelný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.