Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513224448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: H. F., A.. XX.X.XXXX, A. W. N.
XX, W. (toho času bez domova), štátny občan SR, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3. júla 2014 č.k. 14C 123/2014-32, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť 50,50 eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol s použitím § 142
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) tak, že v konaní plne úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Výrok vo veci samej právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 108 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom
znení (ďalej „ Obč. zákonník“, resp. „ Občiansky zákonník“), § 16 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona

o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z., čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a článkom 5 Tarify
mestskej hromadnej dopravy. Vecne ho odôvodnil tým, že odporca cestoval dňa 23.5.2011 na linke
MHD č. 95 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Návrh bol súdu doručený
dňa 11.7.2013. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že navrhovateľ uplatňoval práva z
prepravy, ktoré v tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz dňa 24.5.2011, teda v deň nasledujúci po
kontrole odporcu prepravným kontrolórom navrhovateľa, dňa 23.5.2011, kedy mal oprávnenie prevziať
dlžnécestovné aúhraduvsume50eur.Dňom24.5.2011takzačalaplynúťjednoročnápremlčacialehota

a tým, že uvedené právo navrhovateľ uplatnil na súde až 11.7.2013, došlo k premlčaniu jeho práva
podľa § 108 Obč. zákonníka. V konaní bolo teda nepochybne preukázané, že navrhovateľ právo uplatnil
po uplynutí jednoročnej zákonnej premlčacej lehoty a nakoľko odporca v konaní vzniesol námietku
premlčania (na pojednávaní dňa 3.7.2014 ), súd prvého stupňa mu nemohol uplatnené právo priznať.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súčasne
si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne

posúdenie veci (§ 221 ods.1 písm. h/ O.s.p.), tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na ust. § 760 Obč. zákonníka, ktorý podľa navrhovateľa
obsahuje iba základnú úpravu vzťahov medzi dopravcom a cestujúcim, vznikajúcich pri rôznych druhoch
a spôsoboch prepravy. Podrobnejšiu úpravu ponecháva osobitným zákonom a na ich základe vydanýmvykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom, odporcovi vznikla z ust. § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods.1 písm. d/ a § 14

ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a pri svojej argumentácii sa odvolával aj na
čl. 6 ods. 2, 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave tvrdiac, že úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle ust. § 760 Obč.
zákonníka a preto je namieste použiť ust. § 101 Obč. zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe,
nakoľko zákon o cestnej doprave premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného

lístka neobsahuje. Uvedené uzavrel tým, že pohľadávka navrhovateľa nebola v čase podania návrhu
premlčaná, čo súčasne zdokumentoval rozsudkami Krajského sudu v Bratislave sp.zn.15Co 67/2011
a sp.zn. 14 Co 216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom
v oboch prípadoch jeho odvolaniu vyhovel.
Odporca sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže nejde o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie nejde ani o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa síce rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., ale v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal
v neprítomnosti účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na
ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí

aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave sú vodič, iný člen osádky autobusu,
alebo revízor oprávnení „uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť
cestovné a úhradu ( § 14 ods. 3 ) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie
cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého

bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade
neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave je cestujúci povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným
cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným

cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného ... ako aj ďalšie úhrady
podľa tarify za poškodenie lebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave úhrada pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom ( § 9 písm. b/) je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav;
v mestskej autobusovej doprave ju do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí

dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v čase
porušenia tarifných a prepravných podmienok, cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na
kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.
Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným

lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného
cestovného bez príplatkov a zliav. Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa. Ak cestujúci má platný
predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30
dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, originál predplatného cestovného
lístka, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni úhradu

vo výške desaťnásobku základného cestovného bez príplatkov zliav.“
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou

práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.Úprava prepravných zmlúv (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) je v Občianskom
zákonníku upravená v §§ 760 až 773. Je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia
pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na rôznorodosť spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná,

mestská atď.), vyžadujúcich si svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa
právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto z § 772 vyplýva, že podrobnejšiu
úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
Prepravné poriadky vydávajú prevádzkovatelia dopravy (dopravcovia) podľa vzorov na vyhotovenie
prepravných poriadkov, ktoré vydalo Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií.

Ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave
osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok
právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z citovaného ustanovenia vyplývajú
pojmové znaky zmluvy o preprave osôb - jedná sa o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi
cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho

dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným
dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné).
Zmluva o preprave osôb je neformálnou zmluvou, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v
prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky,
vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného

prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.).
Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi
premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch.
Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné

osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená
ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým
odstupom. Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou
sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv
a im zodpovedajúcim povinnostiam.

Ust. § 108 Obč. zákonníka určuje pri právach z prepravy jednoročnú premlčaciu dobu na uplatnenie
práva, s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zákonníka, na ktoré sa vzťahuje ust. §
106 Obč. zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 Obč. zákonníka sa teda premlčuje
nielen nárok dopravcu na cestovné, vyplývajúci z § 760 Obč. zákonníka, ale i jeho nárok na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z.z. I tento nárok totiž patrí

medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie
je výslovne uvedený. Zák. č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje
aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže zásada „Lex specialis
derogat legi generali“ tu neplatí, nakoľko zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje premlčanie práva dopravcu
na cestovné a sankčnú úhradu ( § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z.), treba otázku

premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Obč. zákonníka podľa tých ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie (analogia legis). Takýmto
ustanovením je práve § 108 Obč. zákonníka. Aj začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva
na cestovné a sankčnú úhradu, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť podľa ust. § 563
Obč. zákonníka, podľa ktorého dlžník (cestujúci), je teda povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako

ho veriteľ (dopravca ), o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo
možné právo vykonať podaním návrhu na súd.

Odporca cestoval dňa 23.5.2011 na linke MHD č. 95 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným
cestovným lístkom. Na zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady ho navrhovateľ prostredníctvom

revízora vyzval priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných
a prepravných podmienok z 23.5.2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Obč. zákonníka
teda začala plynúť dňa 24.5.2011 a uplynula dňom 24.5.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého
stupňa dňa 11.7.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a po úspešne vznesenej námietke premlčaniaodporcom, nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč.
zákonníka).
K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa je treba uviesť, že prirážka k

cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné,
ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné. Tento nárok na zaplatenie
sankčnej úhrady za cestovanie bez cestovného lístka nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave,
resp. z jej porušenia, u oboch nárokov začína preto rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v

§ 108 Obč. zákonníka. Nároky na zaplatenie cestovného a na zaplatenie prirážky k cestovnému preto
nemožno považovať za mimozmluvný nárok, a pre posúdenie včasnosti ich uplatnenia z hľadiska
premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zákonníka,
ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Ani rozsudky Krajského súdu v Bratislave v skutkovo a právne totožných veciach vedených pod

sp.zn.15Co 67/2011 a sp.zn. 14 Co 216/2011, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazoval, nie sú pre
vec prejednávajúci odvolací senát právne záväzné.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre jeho vecnú
správnosť, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu
úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a ich náhradu
si ani neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa, že k porušeniu povinností odporcom (cestovaním

bez platného cestovného lístka) došlo dňa 23.5.2011, teda ešte za účinnosti zákona č. 168/1996 Z.z.
a nemožno teda na právne odôvodnenie prejednávanej veci aplikovať zákon č. 56/2012 Z.z., pre
nadobudnutie jeho účinnosti až dňom 1.3.2012.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.