Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Karol Rihák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414211410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobkyne: Z. R., M.

XXX, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: D. R., Ú. XX, 811 04 Bratislava, o určenie výživného na
manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2014, domáhala určenia výživného na manželku vo
výške 150 eur mesačne. Žalobu odôvodnila tým, že je bez zamestnania, pričom žalovaný je riadne
zamestnaný. Z dôvodu nezhôd sa od žalovaného odsťahovala, avšak manželstvo naďalej trvá. Od
augusta 2012 do augusta 2013 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne. Nakoľko

sa z tak malej dávky nedá vyžiť bola nútená v mesiaci september 2013 odísť do susedného Rakúska
si privyrobiť. Vzhľadom na zlý zdravotný stav sa vrátila bez finančných prostriedkov. Žalovaný sa o
ňu nijakým spôsobom nezaujíma, neprispieva jej na stravu ani na ošatenie. Manžel je zamestnaný a
jeho príjem nepozná. Od marca 2014 je v evidencii na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v obvode
Bratislava IV. Dňa 15.03.2014 si požiadala o pomoc v hmotnej núdzi avšak do podania žaloby nebolo
rozhodnuté. Zo sociálnych dávok musí pokryť mesačné výdavky na ubytovanie - nájomné 6 eur na deň,
a na lieky 30 Eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, žiadne nehnuteľnosti, býva na

ubytovni.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, k predmetu konania sa vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu
doručené19.06.2015.Vosvojomvyjadreníokreminéhouviedol,žeodmanželkydávnoodišiel.Zanechal
jej 3-izbový byt v Devínskej Novej Vsi, z ktorého sa odhlásil. Nikdy nijakým spôsobom neprispievala
na ich syna, vždy bola asociálna, nestarala sa o dieťa, nikdy neplatila výživné ani žiadne príspevky na
dieťa, ani to nikdy od nej nechcel, nakoľko by to bolo zbytočné. Žalobkyňa o byt prišla, nakoľko tam

urobila dlžoby skoro 300 tis. Sk. Uvedený byt v podstate predala za dlžobu, ktorú sama spôsobila tým
že neplatila poplatky spojené s užívaním bytu.
Žalovaný k osobe žalobkyne uviedol, že táto klame v podanom návrhu, ani si nepamätá kedy bolo
uzavreté manželstvo, ktoré nebolo uzavreté v roku 1984 , ako bolo uvedené v žalobe, ale v roku 1977.
Je zamestnaný ako remeselník a nie ako vedúci vývojových dielní. Klame a úmyselne zavádza súd
o jej zdravotnom stave, pretože nemá ani o percento zníženú pracovnú schopnosť. Jej miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 0%. Ak by bola chorá ako tvrdí, mala by vyjadrenie sociálnej

poisťovne na základe posudku posudkového lekára a poberala by invalidný dôchodok. Jediná prekážka
je totálna lenivosť a nezodpovednosť . Je to dospelá, svojprávna a zdravá žena, ktorá sa môže a aj musí
sama starať o seba. Klame, že platí za lieky 30 euro mesačne, lebo netrpí žiadnou chorobou, ktorá by
ju obmedzovala pri práci na rozdiel od neho. Sám platí za lieky 30 euro mesačne, za povinné výživovédoplnky ďalších 30 euro mesačne, za pomôcky na cvičenie, rehabilitáciu a ďalšie liečebné procedúry
dám celý svoj invalidný dôchodok. Je zdravotne ťažko postihnutý, ľavostranne obmedzený na pohybe
nakoľko je po ťažkej mozgovo - cievnej príhode. Jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť bola najskôr stanovená na 50%, ale po pretrvávajúcich problémoch a následného zhoršenia
zdravotného stavu z neurologického a interného hľadiska, je miera prekvalifikovaná na 60%. V roku
2014 bol nútený nastúpiť do roboty, kde mu umožnili ľahšiu prácu, aby mohol prežiť a mal na základné
výdaje. V roku 2014 absolvoval aj vážnu operáciu a riešil to formou dovolenky, aby stále nevymeškával
v práci. Vo februári 2015 nastupuje do penzie a zaniká mu nárok na poberanie invalidného dôchodku.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 25. novembra 2015, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, ktorá mala
vykázané doručenie predvolania na pojednávanie podľa § 47 ods. 2 O.s.p. . Žalovaný sa dostavil spolu
s navrhovaným svedkom, jeho synom D. R..
Napojednávanížalovanýkpredmetukonaniauviedolskutočnosti,ktoréboliajobsahomjehopísomného
podania. Doplnil, že žalobkyňa nikdy na žiadnom mieste nevydržala, často menila zamestnania, nemá
skončenú ani ZŠ. Pracovala v kuchyni, potom ako predavačka. Chodila si stále požičiavať peniaze po

susedoch, jeho matka sa za to hanbila. Nerozviedol hlavne kvôli synovi. Chcel sa rozviesť v čase, keď
si syn ukončí vysokú školu, taktiež na neho tlačila rodina, aby sa nerozviedol. Jeho príjem predstavuje
zhruba 464,- eura v hrubom. Do roboty chodí častokrát až s plačom vzhľadom na jeho zdravotný stav,
avšak nikdy sa neflákal. Raz, keď žalobkyňa stretla nášho syna, vtedy mal 20 rokov, tak sa ho pýtala či
už má 30 rokov. Všetky tieto skutočnosti vypovedajú o jej vzťahu k manželstvu, k nemu ako aj k synovi.

Žalobu navrhol zamietnuť.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný je osobou s tažkým zdravotným postihnutím, pričom
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodnutím Sociálnej poisťovne určená na
60 % a sám teda potrebuje aktívnu výpomoc najmä od svojho syna.

Z výpovede svedka pána D. R., syna účastníkov konania vyplynulo, že považuje za veľmi neseriózne
zo strany matky, podanie takéhoto návrhu, nakoľko matka dobre vie v akých pomeroch otec žije či
už finančných alebo zdravotných. Sám je odkázaný na aktívnu výpomoc od nakupovania, varenia,
rehabilitácie, cvičenia, zdravotná starostlivosť, doprovod, všetky domáce práce, ktoré vo väčšej miere
robí on, keďže s ním žije v spoločnej domácnosti. Otec si vybudoval dobré meno v práci, robí tam už

30 rokov aj z uvedeného dôvodu tam ešte môže pracovať napriek jeho ťažkému zdravotnému stavu,
aby mal odpracované potrebné roky do dôchodkového veku. Zarába toľko, že mu to stačí akurát na
základné životné výdavky, určite si nemôže dovoliť podporovať jeho manželku nejakým výživným. Nie
je ani nádej, že by sa finančná situácia jeho otca nejako zlepšila, naopak vo februári nastupuje do
dôchodku, to znamená že jeho situácia sa ešte zhorší a myslím si, že naopak navrhovateľka by mala

podporovať môjho otca.
Žalobkyňa nijakým spôsobom súdu nepreukázala, že ňou tvrdené skutočnosti v žalobe sú pravdivé.
Nepreukázala existenciu zdravotných problémov, priznanie sociálnej dávky, preukázanie majetkových
pomerov, čo súd musel vyhodnotiť ako neunesenie dôkazného bremena. Súd vyhodnotil skutočnosti
tvrdené žalovaným ohľadom osoby žalobkyne, podľa ktorých sa táto nijakým spôsobom nestarala a

nestará o záujmy rodiny, potreby syna, vedie ľahtikársky život za dôveryhodné. Na tomto mieste súd
poukazuje na fakt, že žalobkyňa ani nevie kedy bolo uzavreté manželstvo, nevie koľko má ich syn
rokov. Syn účastníkov konania potvrdil, že žalovaný sa stará o chod ich spoločnej domácnosti na
primeranej úrovni, ktorá zodpovedá príjmovým možnostiam žalovaného. Žalovaný sám, ako osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím má zvýšené výdavky ( z už tak skromného príjmu ) vyplývajúce z jeho

postihnutia.
Na základe uvedených skutočností, súd zamietol žalobu, nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,

že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.