Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010001
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815010001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

A. M., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného A. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. S. č.
XXX, t. č. Ústav na výkon väzby Žilina, SZČO, ženatého o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok kvalifikovaný ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť, že

- v dobe od presne nezisteného dňa roku XXXX do presne nezisteného dňa leta roku XXXX v
prenajatom byte v S. 8, časť R., U. republika sa opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke Z. M.,
nar. XX.XX.XXXX, pričom počas uvedenej doby jej často vulgárne nadával, vyhadzoval z bytu, tak že ju
chytil pod krk a vyhodil za dvere, opakovane ju fackal a udieral rukami predovšetkým do oblasti hlavy,

- v presne nezistenej dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ich v spoločnej domácnosti v X. S. č. XXX

a od mája XXXX v rodinnom dome bez popisného čísla v obci X. S., ktorý sa nachádza oproti rodinnému
domu s popisným číslom XXXX, svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX vulgárne nadával, vyhadzoval
ju z domu, opakovane sa jej vyhrážal zabitím a tým, že ju podreže, opakovane ju fackal a udieral rukami
predovšetkým do oblasti hlavy, tak že zo strachu ušla z domu, pričom v presne nezistený deň v mesiaci
september XXXX po tom čo vulgárne nadával manželke povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru,
že ju zabije, po čom Z. M. ušla, pričom v presne nezistených dňoch hore uvedeného obdobia zbil palicou,
metlou, remeňom a tĺčikom na mäso svoju dcéru mal. Z., a vyhrážal sa jej zabitím,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného A. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. S. č.
XXX, t. č. Ústav na výkon väzby Žilina, SZČO, ženatého, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok kvalifikovaný ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal

dopustiť, že

-dňaXX.XX.XXXXvčaseokolo17.00hod.podvplyvomalkoholuvkuchynianachodberodinnéhodomu
bez popisného čísla v obci X. S., ktorý sa nachádza oproti rodinnému domu s popisným číslom XXXX,
sa opakovane vyhrážal zabitím a súčasne vulgárne nadával svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX a
to v prítomnosti ich detí mal. Z. a mal. Z. M., pričom ich slovne vyzval, aby mu doniesli sekeru, ktorou
zabije ich matku, následne pod zámienkou, že nie je navarené vyfackal svojho syna mal. Z., a následne

sa vyhrážal aj svojej dcére mal. Z., ktorej prikázal, aby mu ukázala bloček z nákupu, ktorý táto nemala,
preto jej povedal, aby si vybrala, či pôjde po bloček do obchodu alebo ju zbije a po tomto im povedal,že ak niekto z nich otvorí dvere ich matke, tak mu doláme ruky a všetky kosti, čím svojimi vyhrážkami a
konaním u menovaných vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, následkom čoho v dôvodnej obave
o svoj život a zdravie najprv z rodinnému domu ušla Z. M. a po nej aj mal. Z., pričom obe sa skrývali

pri dome až do príchodu policajnej hliadky,

p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.X.XXXX obžalobu na A. M., pre pokračovací
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Súd nariadil hlavné pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na hlavné pojednávanie predvolal
obžalovaného, svedkov: Z.. G. O., Z. M., Z.. Z. R., B. C. a znalkyňu S.. Katu S. o termíne upovedomil
prokurátora a obhajcu.

Obž. A. M. na hlavnom pojednávaní konanom nesúhlasil s konaním o dohode o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní obž. A. M. vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX pílil drevo na družstve, keď prišiel
domov, chcel sa iba najesť a okolo toho vznikli hádky medzi ním a manželkou, išlo o peniaze a o jedlo.

Medzitým ešte poslal dcéru do obchodu a potom asi o 10. minút prišla polícia. K ďalším skutkom, ktoré
sa mu kladú za vinu obžalobou vypovedal, že čo sa týka bývania v S., stalo sa, že prišiel domov,
manželka doma nebola a potom prišla opitá a búchala na dvere, pýtal sa jej, že prečo nechala deti samé
a nepustil ju vtedy do bytu. Dcéra by si aj mohla pamätať, keď mu raz asi o polnoci volala, že manželka
nie je doma, že sa boja. Vtedy mal syn asi rok a pol. Manželku z domu nevyhadzoval, iba ju domov

nepúšťal, keď nebola pri deťoch. Pokiaľ ide o skutky, ktoré sa mali udiať v X. S., ich spolužitie bolo v
norme. Väčšinou keď sa hádali s manželkou, hádali sa kvôli peniazom, stavali vtedy rodinný dom. Hádky
medzi ním a manželkou boli, ale manželke sa nevyhrážal. Uviedol, že minulý rok sa deti celú dobu
doma hrávali s počítačmi, chcel iba od dcéry, aby pozametala a aby synovi nedávali celý deň tablet, keď
dcéra nechcela počúvať, tak jej tablet zobral a hodil ho do rohu, tablet jej rozbil. Na doplňujúce otázky

prokurátora odpovedal, že sa nikdy nevyhrážal manželke zabitím, nikdy ju nevyhodil z bytu, tak ako sa
už vyjadril, iba ju do bytu nepúšťal. Manželku nefackal a ani ju neudieral. Tiež nikdy neudrel syna, so
synom má nadštandardné vzťahy. Nikdy neudrel ani svoju dcéru, ak od neho dostala 2 krát po zadku a
to je všetko, a to sú asi aj následky toho, že je na súde. Keď je v práci, robí majstra, nemôže požívať
alkohol. Doma si vypije, ale nie je typ hádavého človeka. Najčastejším dôvodom hádok boli peniaze,

ale hádky nevyprovokoval. Manželka sa mu už asi 10 rokov vyhráža policajtmi, je to kvôli peniazom.
Výpoveď dcéry proti nemu si vysvetľuje tým, že je teraz v puberte, dostala od neho dva krát po zadku
a tiež jej rozbil tablet. Na otázky obhajoby uviedol, že s deťmi má nadštandardné vzťahy. S dcérou mal
tiež dobrý vzťah, myslí si, že ich vzťah sa narušil, keď jej rozbil ten tablet, ale v lete spolu grilovali,
chodili na huby, všetko bolo v poriadku. Posledné dva roky pracuje v H., deti sa ho nebáli, dokonca boli

s ním 4 dni v H., akoby na dovolenke.

Svedkyňa Z.. G. O. vypovedala, že o problémoch v rodine obžalovaného sa dozvedeli z výsluchu dcéry
obžalovaného na polícii. Dňa XX.XX.XXXX sme v rodine vykonali návštevu, išlo o návštevu v rodinnom
prostrední z dôvodu sociálneho poradenstva a poskytnutia psychologickej pomoci pre rodinu. Osobne

sa tejto návštevy zúčastnila. Z rozhovoru s manželkou obžalovaného zistila, že správanie obžalovaného
bolo už dlhšiu dobu agresívne, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu. Tiež z rozhovoru mala pocit, že
manželka obžalovaného je pod tlakom rodiny obžalovaného, v súvislosti s tým, že bol vzatý do väzby.
Ona o správaní obžalovaného rozprávala všeobecne v širších súvislostiach, nič konkrétne nespomínala.
Po tomto stretnutí sa stretla ešte s matkou mal. detí, ale s dcéru Z. sa nestretla, odmietla sa zúčastniť

stretnutí, aspoň podľa vyjadrení matky.

Svedkyňa poškodená Z. M., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom
konaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.Znalkyňa S.. E. S. vypovedala, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov znaleckého posudku, ktorý
podala v predmetnej veci. Pokiaľ ide o vierohodnosť skúmaných osôb manželky obžalovaného Z. M.,
ako aj u oboch detí Z. a Z. ich všeobecná vierohodnosť bola zachovaná. Keďže všetky tieto osoby

odmietliuviesťakékoľvekskutočnostikuskutkupočasznaleckéhovyšetrenia,ktorévykonávala,nemôže
posúdiť ich špecifickú vierohodnosť a teda skonštatovať, či to, o čom vypovedajú, resp. vypovedali
pred orgánmi činnými v trestnom konaní skutočne aj prežili. Pokiaľ ide o matku maloletých detí, od
samého začiatku mala negatívny postoj k celému znaleckému vyšetrovaniu, odmietla odpovedať na
otázky, nepriniesla na vyšetrenie ani zdravotnú dokumentáciu. V rámci vyšetrenia sa nepreukázali

žiadne symptómy, ktoré by mali svedčiť o tom, že je týranou osobu. Pokiaľ ide o dcéru Z. M., tá taktiež
odmietla vypovedať k okolnostiam skutkov. Počas vyšetrovania sa pred ňou vyjadrila, že má strach z
otca a obavy o brata a aj mamu, ale tieto jej tvrdenia sa však testami nepotvrdili. Bol u nej vykonaný
test, kde kreslila postavu muža a ženy a tiež vypĺňala osobný dotazník a ani jedným z týchto testov
sa nepotvrdilo, že by z otca teda obžalovaného mala strach alebo úzkosť, alebo žeby úzkosť prežila
a tiež sa neprejavila u nej ani depresia. Pokiaľ ide o syna obžalovaného, tiež sa v rámci vyšetrenia

odmietol vyjadriť k okolnostiam skutku, ale uviedol, že otca ma rád, že spolu robili fasádu, boli na
výlete v H., že tam bola aj mama, sestra a tiež sa vyjadril, že mu je za otcom smutno. Bola u neho
zistené negatívne emocionálne ladenie, ktoré vyplýva z konfliktov medzi oboma rodičmi, ale môže tiež
skonštatovať, že toto emocionálne ladenie nevyplýva len z negatívneho správania sa otca, pretože k
nemu má maloletý pozitívny emocionálny vzťah. Ani u jedného z maloletých detí sa syndróm týranej

osoby neprejavil. Maloletý syn určite napäté vzťahy prežíva negatívne a čo sa týka dcéry, dcéra je
negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi. Pokiaľ ide o výpoveď dcéry Z. v prípravnom konaní, už
z jej obsahu vyplýva, ako keby ovplyvniteľnosť zo strany matky. Dcéra vypovedala o skutočnostiach,
ktoré nezažila, ale o ktorých len počula. Svedkyňa maloletá je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť
adolescentný komplex. Jej osobnostnej štruktúre zodpovedá, že môže reagovať v hneve, môže sa cítiť

ukrivdená a mohla tak byť jej výpoveď ovplyvnená aj tým, že jej otec rozbil tablet ako to uvádzala vo
výpovedi. U tejto svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú výbušnosťou,
dramatizovaním, zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním. Svedkyňa je nadpriemerne
inteligentná, má dostatočné sebavedomie, je trošku uzavretejšia a na základe toho ani prípadný ďalší
výsluch na súde nebude mať negatívny vplyv na jej psychický a mravný vývin, treba si dať len pozor na

jej možné zveličovanie a dramatizáciu prežitých udalostí.

Svedkyňa Z.. Z. R., sestra obžalovaného vypovedala, že tiež býva v X. S., asi 2 km od brata a švagrinej.
Problémy, ktoré majú obžalovaný s manželkou sú také bežné problémy v rodine. Obžalovaný má svoje
deti rád, berie ich so sebou na futbal, na návštevy. So švagrinou mala tiež dobré vzťahy. Nemala pocit,

že by sa deti obžalovaného báli. S deťmi obžalovaného sa stretávali častejšie, skoro stále sú v kontakte.
Nikdy sa pred ňou nesťažovali na otca, nepovedali, že by mali z neho strach. To čo sa stalo je pre ňu
šok. Ani obžalovaného dcéra Z. sa nikdy nesťažovala na otca, iba niekedy v auguste minulého roku, sa
sťažovala na otca, že je rozbil tablet, tiež sa jej nepáčilo, že jej kázal niečo upratať, že im obmedzoval
čas strávený pri počítači s tým, že sa majú viac hrať s najmladším bratom A.. Nikdy nepočula o tom, že

by sa obžalovaný mal niekomu vyhrážať. Obžalovaný s rodinou bývali určitú dobu v S., ale navštevovali
sa, k spolužitiu v S. sa vyjadriť nevie. Švagriná sa jej nesťažovala na obžalovaného. Svedkom skutku
zo dňa XX.XX.XXXX nebola.

Svedkyňa B. C., matka manželky obžalovaného, tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom

pojednávaní využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.

Súd na návrh prokurátora, so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedka mal. Z. M.
(syna obžalovaného) z prípravného konania, svedok v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol
vypovedať.

Na návrh prokurátora, aj napriek nesúhlasu obžalovaného, ktorý žiadal jej osobný výsluch na súde podľa
§ 135 ods. 2, 4 Tr. poriadku prečítal výpoveď svedkyne Z. M. z prípravného konania. Svedkyňa mal. Z.
M. v prípravnom konaní ku skutku zo dňa XX.XX.XXXX vypovedala, že keď sa obžalovaný druhý krát
vrátil domov s drevom, bol už opitý, vulgárne nadával mame, a potom sa obúval aj do jej rodičov, čo

započula mama, prišla do chodby, obžalovaný odišiel do kotolne a potom už začal tak poriadne nadávať
mame, rozbehol sa za mamou, mama otvorila dvere a rýchlo utiekla, na čo obžalovaný pozamykal dvere
a povedal im, že tomu kto jej otvorí dvere, doláme ruky a kosti. Potom sa chcel najesť a začal vrieskať
na brata Z., a dal mu celkom najmenej tri facky. Keď sa najedol, ľahol si k televízii a od brata Z. chcel,aby mu doniesol výdavok z obchodu, chcel vidieť bloček z nákupu. Obžalovanému povedala, že bloček
nechala v obchode a on poslal brata Z., aby doniesol remeň a jej povedal, že aby išla pre bloček do
obchodu, inak dostane remeňom. A tak išla pre bloček do obchodu, išla okolo krstnej, kde bola jej mama,

ktorá ju zastavila s tým, že kde ide. Mame povedala, že musí ísť pre bloček a tiež jej povedala, že
obžalovaný prefackal brata, a potom mama zavolala políciu. K výpovedi dodala, že keď utekala mamina,
tak obžalovaný povedal bratovi, že nech ide po sekeru, že ju ide zabiť a že jej odtne hlavu, keď ju
nabudúce uvidí na ulici. Fyzicky v ten deň mame neublížil. Obžalovaný im ublížil viackrát, keď bývali
v S., dosť pil a zlosť si vybíjal na mame, zbil ju remeňom, niekoľkokrát videla maminu so zlomeným

nosom, vyhodil ju z domu, z bytu. Raz sa nahneval, keď mama bola vo N., že má špinavú bundu a
povedal bratovi, aby priniesol jej tablet a v kotolni jej ho rozbil a dostala železnou palicou, mala modrinu
na stehne, povedala o tom mame. Keď bývali v S., ťahal mamu za vlasy, raz prišiel z krčmy a hádzal
po nej nože. Tiež jej zlomil nohu aj ruku a potom ju vyhodil z bytu, nevedeli kde je a potom zistili, že
bola s rukou v nemocnici. Na konkrétnu otázku vyšetrovateľa, či to videla, svedkyňa uviedla, že nevie
či to bolo presne to, pretože ju viackrát vyhadzoval z bytu a nevie pri ktorom sa to stalo. Ako jej zlomil

nohu nevie, vie, že ju sotil doma v X. S. u babky, mama nejako vyletela a spadla na nohu, bolo to asi v
roku XXXX.Tiež ublížil bratovi Z., dostal metlou, ale tiež nevie kvôli čomu, tiež brat dostal viac faciek od
obžalovaného. Raz zle zamietla a obžalovaný jej povedal, že keby nemali takých dobrých susedov, tak
by ju zabil. Obžalovaný pije často, každý raz čo ho vidí, tak je opitý.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia č. XXX/XXXX vyplynulo, že obžalovaný

netrpí a ani netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Znalci u obžalovaného zistili prítomnosť
poruchy osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu. Osobnosť obžalovaného je psychopaticky
abnormne, disharmonicky štruktúrovaná, dissociálna, emočne plochá, egocentrická, psychosomaticky
závislá od alkoholu. Odmieta potrebu protialkoholického liečenia, čo je základný predpoklad jej
úspešnosti. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného pre spoločnosť nebezpečný. Môže

byť nebezpečný pokiaľ je opitý, ale toto nie je v možnostiach medicíny a psychiatrie ovplyvniť, pretože
trpí poruchou osobnosti, k závislosti je nekritický a liečenie odmieta. Porucha osobnosti aj závislosť
od alkoholu sú pre neho neliečiteľné. Len v dôsledku simplexných opilostí, ktoré si privodil sám, vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej a
rovnako toto svoje konanie mohol v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej ovládať.

Súd oboznámil listinné dôkazy a správy k osobe obžalovaného najmä lekárske správy na č.l. 144- 150,
156, správu polície U. republiky z č.l. XXX, trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok z č.l. 155,
výpis z evidencie priestupkov na č.l. 158, správu o povesti z č.l. 159, odpis registra trestov na č.l. 174,
vyjadrenie z č.l. 182. Konkrétne z lekárskych správ vyplynulo, že Z. M. bola vyšetrovaná na chirurgickej

ambulancii v ČR pre udávané napadnutie inou osobou dvakrát dňa XX.X.XXXX (nebolo predmetom
obžaloby) a dňa XX.X.XXXX, k napadnutiu inou osobou malo dôjsť dňa XX.X.XXXX, boli u nej zistené
bolesti hlavy, hematomy a zrejme zlomenina nosných kostičiek ( na č.l. 144-146). Z ďalších lekárskych
správ na č.l. 147-149 vyplynulo, že Z. M. bola vyšetrovaná na ortopedickej ambulancii v ČR dňa
XX.X.XXXX po páde na ľavú ruku, diagnostikovaná zlomenina ruky ( na č.l. 149), až z ďalšej správy (na

č.l. 147) vyplynulo, že pri ošetrení uviedla, že mala byť dňa XX. 3. XXXX udretá manželom. Následne boli
zabezpečené správy chirurgickej ambulancie R., ohľadom zranenia z XX. X.XXXX, zlomenina v oblasti
ľavého členka, kde poškodená uviedla, že zle dostúpila na nohu. Iné lekárske správy zabezpečené
neboli. Polícia ČR v správe uviedla, že neeviduje trestné oznámenie podané na obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa
inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
tieto dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu tak jednotlivo ako aj v ich súhrne a za použitia zásady in dubioproreo
rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Pokiaľ ide o čiastkové útoky z obdobia roku 2008 do presne nezisteného dňa leta roku 2010, ku
ktorým malo dôjsť v prenajatom byte v S. tak, že sa mal obžalovaný opakovane vyhrážať zabitím
svojej manželke Z. M., mal jej často vulgárne nadávať, vyhadzovať z bytu, tak že ju chytil pod krk a

vyhodil za dvere, opakovane ju mal fackať a udierať do oblasti hlavy a následne v presne nezistenej
dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti v X. S. č. XXX a od mája 2012 v
rodinnom dome bez popisného čísla v obci X. S., mal vulgárne nadávať, vyhadzovať z domu svoju
manželku Z. M., opakovane sa jej mal vyhrážať zabitím, že ju podreže, opakovane ju fackať a udierať
predovšetkým do oblasti hlavy, tak že zo strachu ušla z domu, v mesiaci september 2014 po tom čo

vulgárne nadával manželke povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru, že ju zabije, po čom Z. M.
ušla, v presne nezistených dňoch hore uvedeného obdobia zbil palicou, metlou, remeňom a tĺčikom na
mäso svoju dcéru mal. Z. a vyhrážal sa jej zabitím, súd na základe vykonaných dôkazov obžalovaného
spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Tak ako už bolo uvedené, obžalovaný vyššie uvedené skutky poprel a uviedol, že s manželkou sa
často hádali, ale manželku z bytu nikdy nevyhodil, iba ju do bytu nepustil, keď nebola večer doma
pri deťoch. Vypovedal, že dcéra by si aj mohla pamätať, keď mu raz večer zavolala, že mama nie je
doma, že sa doma boja. Odmietol rovnako tvrdenia, že by fyzicky napádal svoje deti, priznal, že svoju

dcéru udrel možno dva krát po zadku. Obžaloba bola postavená iba na jedinej procesne vykonanej
výpovedi svedkyne mal. Z. M., dcéry obžalovaného, ktorej výpoveď bola na návrh prokurátora prečítaná
na hlavnom pojednávaní, pričom svedkyňa k tejto časti obžaloby vypovedala, že obžalovaný im ublížil
viackrát, keď bývali v S., dosť pil a zlosť si vybíjal na mame, zbil ju remeňom, niekoľkokrát videla maminu
so zlomeným nosom, vyhodil ju z domu, z bytu. Keď bývali v S., ťahal ju za vlasy, raz prišiel z krčmy

a hádzal po nej nože, tiež jej zlomil nohu aj ruku a potom ju vyhodil z bytu, nevedeli kde je a potom
zistili, že bola s rukou v nemocnici, na doplňujúcu otázku svedkyňa uviedla, že nevie či to bolo presne
to, pretože obžalovaný mamu viackrát vyhadzoval z bytu a nevie pri ktorom sa to stalo. Ako jej zlomil
nohu nevie, vie, že ju sotil doma v X. S., bolo to asi v roku 2011, pred Veľkou nocou. Z výpovede
svedkyne však nevyplynuli skutočnosti, kladené obžalovanému za vinu v obžalobe, že sa mal svojej

manželke Z. M. opakovane vyhrážať zabitím, (svedkyňa ani raz vo svojej výpovedi neuviedla, že by
takéto vyhrážky boli obžalovaným povedané), tiež nič neuvádzala, že sa mal vyhrážať manželke, že ju
podreže. Rovnako z výpovede svedkyne nevyplynuli tvrdenia v obžalobe, že v mesiaci september 2014
po tom, čo obžalovaný vulgárne nadával manželke, povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru, že
ju zabije, ohľadom sekery svedkyňa vypovedala, ale bolo tomu len vo vzťahu ku skutku z XX.XX.XXXX.

Tvrdenia v obžalobe tak nemali oporu vo vykonaných dôkazoch. Zároveň je treba uviesť, že skutky
v obžalobe boli formulované všeobecne a neurčito, časovo ohraničené dlhým obdobím bez uvedenia
konkrétnych okolností, aby sa obžalovaný k skutkom mohol konkrétnejšie vyjadriť. Súd tak dospel k
záveru, že prokuratúra na hlavnom pojednávaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala tvrdenia v
obžalobe, nepreukázala, že sa stali skutky z obdobia od roku 2008 do XX. 9. XXXX. V tomto smere

súd dodáva, že na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť
logickú navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného
môžebyťzaloženýlennadôkazoch,ktorécelkomvylúčiapochybnosťotom,čisaskutokstalaktoskutok
spáchal. Ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších

podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. V tomto smere
bola obžaloba postavená na výpovedi svedkyne mal. Z. M., svedkovia Z. M. a mal. Z. M. využili svoje
právo a k veci odmietli vypovedať. Výpoveď svedkyne mal. Z. M., keďže išlo o jediný priamy dôkaz protiobžalovanému, súd vyhodnocoval aj v kontexte s listinnými dôkazmi (oboznamované lekárske správy
na č.l. 144- 150, 156 ) a závermi znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie a psychológie. Pokiaľ
ide o hodnotenie výpovede mal. svedkyne Z. M. z hľadiska vierohodnosti, za týmto účelom bola do

konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia S.. E. S., ktorej úlohou bolo vykonať psychologické
vyšetrenie svedkov Z. M., mal. Z. M. a mal. Z. M. a zároveň zistiť, či sa u uvedených svedkov prejavuje
syndróm týranej osoby. Zo záverov tohto znaleckého dokazovania vyplynulo, že svedkovia Z. M.,
mal. Z. M. a mal. Z. M. počas znaleckého skúmania odmietli uviesť akékoľvek skutočnosti k súdenej
trestnej činnosti a nebolo tak možné posúdiť ich špecifickú vierohodnosť. Ani u jedného zo svedkov sa

nepreukázali žiadne symptómy týraných osôb. Svedkyňa mal. Z. M. sa počas znaleckého vyšetrovania
pred znalkyňou vyjadrila, že má strach z otca a obavy o brata a aj mamu, ale tieto jej tvrdenia sa testami
nepotvrdili, bol u nej vykonaný test, kreslila postavu muža a ženy a tiež vypĺňala dotazník a ani jedným
z týchto testov sa nepotvrdilo, že by z obžalovaného mala strach alebo úzkosť, alebo že by úzkosť
prežila a tiež sa u nej neprejavila ani depresia. V prípade svedka mal. Z. M. v rámci vyšetrenia sa
odmietol vyjadriť k okolnostiam skutku, ale znalkyni uviedol, že otca ma rád, že spolu robili fasádu,

boli na výlete v Nemecku, že tam bola aj mama, sestra a tiež sa vyjadril, že mu je za otcom smutno.
Znaleckým vyšetrením bolo u svedka zistené negatívne emocionálne ladenie, ktoré vyplýva z konfliktov
medzi oboma rodičmi a znalkyňa sa vyjadrila, že môže skonštatovať, že toto emocionálne ladenie
nevyplýva len z negatívneho správania sa otca, pretože k otcovi má maloletý pozitívny emocionálny
vzťah. Ďalej bolo zistené, že mal. svedok určite napäté vzťahy prežíva negatívne a čo sa týka mal.

svedkyne, je negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi. Svedkyňa maloletá je vo veku, kedy sa
u nej môže prejaviť adolescentný komplex. Jej osobnostnej štruktúre zodpovedá, že môže reagovať
v hneve, môže sa cítiť ukrivdená a mohla tak byť jej výpoveď ovplyvnená aj tým, že jej otec rozbil
tablet ako to uvádzala vo výpovedi. U tejto svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré
sa prejavujú výbušnosťou, dramatizovaním, zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním.

Svedkyňa je nadpriemerne inteligentná a má dostatočné sebavedomie, aj keď je trošku uzavretejšia.
Pri výpovedi svedkyne si treba dať pozor na jej možné zveličovanie a dramatizáciu prežitých udalostí.
Súd tak hodnotil výpoveď svedkyne mal. Z. M. v súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností,
jej výpoveď bola spochybňovaná závermi znaleckého dokazovania, keď znalkyňa sa jednoznačne
vyjadrila, že u svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú výbušnosťou,

dramatizovaním, zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním. Znalkyňa vyjadrila názor, že
svedkyňa je negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi a je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť
adolescentný komplex. V prospech obžalovaného vyznel záver znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa
uviedla, že u mal. svedka Z. M. bolo zistené negatívne emocionálne ladenie, ktoré vyplýva z konfliktov
medzi oboma rodičmi, pričom zároveň znalkyňa konštatovala, že toto emocionálne ladenie nevyplýva

len z negatívneho správania sa otca, pretože k otcovi má maloletý pozitívny emocionálny vzťah. Ani
jedným z vykonaných testov sa nepotvrdilo, že by svedkyňa mal. Z. M. mala z obžalovaného strach
alebo úzkosť, alebo že by úzkosť prežila a tiež sa u nej neprejavila ani depresia. Za predpokladu, že
by svedkyňa ako maloleté dieťa bola svedkom opakovaných vyhrážok a fyzických útokov zo strany
otca, je len ťažko zdôvodniť, že by sa u nej a ani u mladšieho brata neprejavili známky strachu alebo

úzkosti, a ešte o to viac, ak takéto správanie obžalovaného malo pretrvávať už od roku XXXX, ako to
tvrdila obžaloba. Súd aj s prihliadnutím na výpoveď svedkyne, kde uvádzala, že viackrát videla mamu
zo zlomeným nosom, pričom tieto tvrdenia neboli preukázané lekárskymi správami, ďalej uvádzala,
že obžalovaný mame zlomil nohu aj ruku, pričom doplňujúcimi otázkami bolo zistené, že svedkyňa
zrejme ani nebola očitým svedkom incidentu, k zlomenine ruky malo dôjsť pri páde a k zlomenine

nohy nesprávnym došliapnutím (obsah lekárskych správ), svedkyňa tak podľa názoru súdu robila
vlastné úsudky a hodnotenia konkrétnych udalostí, ktoré potom nekriticky, unáhlene predkladala v rámci
svojho výsluchu. Súd uveril výpovedi mal. svedkyne o tom, že obžalovaný často požíval alkoholické
nápoje a potom medzi obžalovaným a manželkou dochádzalo k hádkam, pričom nie je ani vylúčené
jeho agresívne vystupovanie voči manželke. Uvedeným záverom na druhej strane korešpondujú aj

závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplynulo, že u obžalovaného znalci
zistili prítomnosť poruchy osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu, pričom osobnosť obžalovaného
je psychopaticky abnormne, disharmonicky štruktúrovaná, dissociálna, emočne plochá, egocentrická,
psychosomaticky závislá od alkoholu. Na základe uvedeného súd uzatvára, že aj keď obžalovaného
oslobodil spod obžaloby, neznamená to, že úplne neuveril výpovedi svedkyne mal. Z. M., súd iba

nemal k dispozícii iné dôkazy, na základe ktorých by si vedel urobiť jednoznačnejší a ucelenejší obraz
o konaní obžalovaného, súdu chýbala výpoveď svedkyne Z. M., a potom len v dôsledku zásady v
pochybnostiach v prospech (in dubioproreo), keďže dôkazy pripúšťali aj iný záver o tom, či sa skutky
stali, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.Pokiaľ ide o čiastkový útok zo dňa XX.X.XXXX, súd na základe vykonaných dôkazov obžalovaného
spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok, nie je trestným činom. Aj v

tomto prípade bol obžalovaný usvedčovaný svedeckou výpoveďou svojej dcéry mal. Z. M., nepriamo
aj svojou výpoveďou, keď priznal, že predmetného dňa robil s drevom, bol opitý, po príchode domov
sa pohádal s manželkou a tiež jeho vyjadrením, že sa snaží dať si finančné veci v rodine do poriadku,
a preto chce, aby mu nosili bločky z obchodu. Jeho výpoveď korešpondovala s výpoveďou jeho dcéry
svedkynemal.Z.M.anepriamoboltaktiežusvedčovaný,ženamiestočinubolaprivolanáhliadkapolície,

ktorú privolala manželka obžalovaného a obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda. Taktiež
súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, kde znalci charakterizovali
osobnosť obžalovaného, vplyv alkoholu na jeho správanie. Súd v reťazci týchto dôkazov uveril výpovedi
svedkyni mal. Z. M., že obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa správal vulgárne a slovne napádal svoju
manželku, obžalovaný v konečnom dôsledku nepopieral, že medzi ním a manželkou došlo k hádke, sud
mal však pochybnosti o intenzite hádky. Súd uveril aj výpovedi svedkyne, že v dôsledku hádky svedkyňa

Z. M. ušla z rodinného domu, ale nemal za jednoznačne preukázané, čo bolo dôvodom úteku manželky
obžalovaného, či z domu ušla z dôvodu, že obžalovaný sa jej vyhrážal takým spôsobom, že vyhrážky v
nej mohli vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie, keďže poškodená hneď neprivolala na miesto činu
políciu a s obžalovaným doma nechala svoje maloleté deti. Rovnako súd uveril výpovedi svedkyni, že
sa aj jej vyhrážal, pre prípad, ak nedonesie účtenku, potvrdenie o predchádzajúcom nákupe z obchodu.

Táto časť výpovede svedkyne korešpondovala s výpoveďou obžalovaného, že sa dlhšie obdobie snaží
dať finančné veci v rodine do poriadku, a preto sa dožadoval, aby mu nosili účtenky z nákupov. Súd si
nevedelvysvetliťinakdôvod,prektorýbyvovečernýchhodinách,samasvedkyňabeztoho,abyjuniekto
poslal a hrozil jej, išla dobrovoľne si pýtať účtenku z nákupu v obchode. Až potom ako svedkyňa cestou
do obchodu stretla svoju mamu, až vtedy bola privolaná hliadka polície. Súd tak uveril, že predmetného

dňa došlo v rodinnom dome k hádke medzi manželmi, ktorá viedlo k tomu, že z domu ušla jeho manželka
a následne svojim správaním, pod hrozbou fyzického trestu, poslal svoju dcéru do obchodu, aby mu
priniesla z obchodu účtenku, aby zistil koľko predtým zaplatila za nákup. Súd tak dospel k záveru, že
predmetného dňa došlo k nejakému incidentu, na miesto incidentu bola privolaná aj hliadka polície, ale
zároveň v zmysle zásady in dubioproreo, vykonanými dôkazmi nemal za jednoznačne preukázané, že

by svojim konaním naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania.

Pokiaľ súd odmietol návrh obhajoby na osobný výsluch svedkyne mal. Z. M. bolo tomu tak preto, že
bol presvedčený, že vzhľadom na výpoveď znalkyne S.. E. S., by ani opätovným výsluchom svedkyne
neboli odstránené pochybnosti, ktoré súd viedli k oslobodzujúcim výrokom. Osobný, opätovný výsluch

svedkyne by mal za existujúceho dôkazného stavu opodstatnenie v prípade, ak by mal súd k dispozícii
ešte iné dôkazy, na základe ktorých by vedel posúdiť a vyhodnotiť objektivitu výpovede tejto svedkyne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, z dôvodu absencie dôkazov, v zmysle zásady in
dubioproreo súd rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, a keďže mal

vážne pochybnosti o intenzite a celkovom priebehu incidentu z XX.X.XXXX, uvedený skutok neposúdil
ani ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.