Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407200916
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8407200916.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému M. Z., bytom P. č. XX, o vymoženie sumy 724, 96 EUR s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/120/2007 - 231 zo
dňa 26. novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z a m i e t a.

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení

exekúcie p o t v r d z u j e.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú exekútorom JUDr. Ivanom
Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, za neprípustnú, v druhom výroku exekúciu zastavil. Súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal. Poverenie na vykonanie exekúcie vo veci bolo vydané dňa 28.3.2007 na základe exekučného
titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava zo dňa 5.10.2006 sp. zn. SR 4370/06. Vo veci došlo k schváleniu rozvrhu výťažku z
dražby nehnuteľností z predaja spoluvlastníckeho podielu povinného. Keďže pohľadávka oprávneného
nebola uspokojená v plnom rozsahu, exekúcia pokračovala, pričom v tomto štádiu konania exekučný

súd, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, opakovane preskúmal predložený exekučný
titul a jeho súlad so zákonom, pričom konštatoval, že medzi zmluvnými stranami ide bezpochyby o
vzťah spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie posudzovať prijateľnosť zmluvných podmienok, ako aj
s tým súvisiace okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a príslušnej rozhodcovskej doložky, ako súčasti
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodnutie o vyslovení neprípustnosti exekúcie a jej
zastavení exekučný súd odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, §

196 až § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s
odkazom na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.9.2010, závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon
GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatne uzavretej rozhodcovskej

doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu
rozhodcovského súd prejednať vec, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Bola tak posúdená akoneprijateľná zmluvná podmienka a spotrebiteľ ňou preto nie je viazaný. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a reálne pri procese uzatvárania

zmluvy o úvere nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa vopred formulovaným zmluvným
podmienkam, vrátane rozhodcovskej doložky. Predložená rozhodcovská doložka znemožňovala voľbu
spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
podá žalobu na rozhodcovský súd. Exekučný súd tak dospel k záveru, že rozsudok rozhodcovského

súdu predložený oprávneným je nespôsobilým exekučným titulom spôsobujúcim neprípustnosť ďalšieho
vedenia exekúcie na jeho podklade, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného namietal, že súd
prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité dokazovanie
a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a
pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského

konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa
preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by
exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil ani s
posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho
názoru, že súd prvého stupňa porušil procesné práva oprávneného, keďže postupom exekučného súdu

mu nebola daná možnosť reagovať na opätovnú revíziu exekučného titulu, čím tak bola oprávnenému
odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd prvého stupňa podľa
názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú
podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný, resp. bez toho, aby exekučný súd v rámci
konania vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Trval na tom, že uzavretá

rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby daná. Keďže
vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho súlad so
zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej
zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie
preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Zároveňspodanýmodvolanímpodaloprávnenýnávrhnaprerušeniekonaniapodľa§109ods.1písm.c/
O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Rovnako podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., na podanie návrhu

Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je
otázne, či je opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného
konania v súlade s princípom právnej istoty.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací
súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanieexekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom
ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie
prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež §
57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011).

Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, veta prvá a druhá), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej

republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného
v súlade s postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Odvolací súd preto tento návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.

V súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je potrebné poukázať predovšetkým na to, že je vecou výlučne
vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej
otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný
postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto

nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto prípade má súd za to,
že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, nakoľko oprávneným nastolená problematika už bola
opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami. Odvolací súd
preto tento návrh oprávneného zamietol.

Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, odvolací súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané

dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd teda skúma, či sú splnené všetky zákonné
predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bez ktorého

nemožno exekúciu vykonať. Súd je tak povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy

zmluvnými stranami, rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, tak nie je
exekučný súd viazaný tým, ako otázku právomoci vyriešil rozhodcovský súd.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
núteného výkonu rozhodnutia je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. už vyššie
uvedený nález IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).

Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok svoju právomoc
založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na

ktoré odkazuje zmluva o úvere č. 7290437 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 18.04.2006. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k dôvodom zastavenia
exekúcie. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k forme rozhodcovskej doložky
veci neboli dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, na čo je potrebné poukázať predovšetkým.
Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky má už bez ďalšieho za následok jej neplatnosť.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možnonahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže
nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu
s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v

dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva
neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského
konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo
všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že
súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola

prejavenánepochybnávôľaúčastníkovzmluvyuzavrieťrozhodcovskúzmluvuapodrobiťsaprípadnému
rozhodcovskému konaniu. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a
spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinný ako
spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských doložiek odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že ak má byť rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétnavoľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012).
Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy,
t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, kde je rozhodcovská doložka koncipovaná len

ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny
jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti s
primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť.
To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré nie
je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinného, spotrebiteľa, pričom rozhodcovská
doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo

možné kvalifikovať ako nekalú.

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej

zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre
neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa
rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj
reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.
Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má

individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu,
že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací
súd poukazuje na § 52 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého
predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi
úveru, spotrebiteľovi. Povinný v rámci zmluvného vzťahu nevystupoval v pozícii podnikateľa a úver
nebol poskytnutý v priamom súvise s jeho podnikateľskými aktivitami. Použitie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda

nie je vylúčené.

Predformulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa

4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, ako uviedol aj súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za
uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej
klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné
podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľomslužby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho
postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne
zo strany spotrebiteľa, ale jemu predložená ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je

preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský
rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Odvolacia námietka oprávneného v tomto smere preto nie je
dôvodná.

Navyše,odvolacísúdpoukazujenatúskutočnosť,žeaksavyslovíneplatnosťrozhodcovskejdoložkypre

absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných
strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany,
ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.

Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal

právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť
považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto
podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v
tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 5.10.2006

sp. zn. SR 4370/06 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči
povinnému, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť
vyjadriť sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nebol v rozpore so zásadou

kontradiktórnosti. Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná
povinnosť exekučného súdu nariadiť pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon
stanovuje len možnosť pojednávanie nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Exekučný súd
na tento účel nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v § 122 až § 124
O.s.p., keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov

predložených oprávneným. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na
objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a
postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Táto odvolacia námietka oprávneného
preto nie je dôvodná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že oprávnený bol v exekučnom konaní vyzvaný
na vyjadrenie sa k otázke posúdenia zmluvných podmienok Zmluvy o úvere a k zaujatiu stanoviska
k otázke prijateľnosti či neprijateľnosti zmluvných podmienok, na čo oprávnený reagoval podaním zo
dňa 9.4.2014 (č.l. 2013), kde sa vyjadril k otázke posúdenia vzťahu medzi oprávneným a povinným
ako vzťahu spotrebiteľského, k otázke aplikácie ustanovení Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zo strany exekučného súdu mu týmto bol bezpochyby
daný priestor na vyjadrenie sa. Rovnako podanie odvolania proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým
oprávnený vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti
(pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej absencie právomoci rozhodcovského
súdu konať, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne

v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v prvom a druhom výroku ako
vecne právne potvrdil.Vo vzťahu k III. a IV. výroku napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje predovšetkým na
tú skutočnosť, že ak keď bolo v podanom odvolaní v jeho úvode uvedené, že podáva odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vcelosti, absencia akýchkoľvek odvolacích dôvodov a vecných
námietok vo vzťahu k týmto výrokom má za následok, že odvolací súd sa v tomto rozsahu rozhodnutiu
prvého stupňa nevenoval.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že

náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.