Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214329
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212214329.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: V. G., nar. XX. XX. XXXX, G. XX/X, G., o vymoženie sumy
1.528,16 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod
sp. zn. 13Er/1072/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod

sp. zn. Ex 13508/12, o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 05. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k.13Er/1072/2012-35 zo dňa 14. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
zo dňa 13. 07. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou

ustanovenia§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol,
že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2011-7307 vydaný dňa 14. 02. 2012.

Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému na základe
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 úver vo výške 38.000,- Sk (1.261,37 eur), ktorý sa
povinný zaviazal zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 1.024,- Sk (33,99 eur). Podľa bodu
C. 18. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy,
prípadné spory vzniknuté z uzavretej zmluvy bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Ďalej uviedol, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia

prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a
nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa
budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.Súd prvého stupňa ustálil, že neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcovskému súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej

doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.

Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená
Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,

nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu
nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie

platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto
nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v
Úradnom vestníku EÚ. Poukázal na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159 OSP, čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného

súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol
že zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený

poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09.
2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 14. 04. 2014 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10. 07. 2012,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2011-7307
dňa 14. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 04. 2012 a vykonateľnosť dňa 22. 04. 2012.
Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 13. 07. 2012 a opakovanými žiadosťami

zo dňa 18. 01. 2013, 02. 05. 2013, 06. 09. 2013, 09. 12. 2013 a 17. 03. 2014 požiadal príslušný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa
14. 04.2 014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie,
ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 13. 07. 2012 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia

obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-7307 vydaný Slovenským rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 14. 02. 2012, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. 0212127695 zo dňa 08. 12. 2005, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému)
poskytnutý úver v sume 1.261,37 eur (38.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v splátkach

po 33,99 eur (1.024,- Sk). Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 sú všeobecné
obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „18.1. Banka a Klient sa v
zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, dohodli na uzatvorení tejto rozhodcovskej
zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve, v nasledovnom znení:
18.1.1. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov,

spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou Klientom v prospech Banky, ako aj
spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania bankových obchodov
alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejadnávať a
rozhodovať Rozhodcovský súd.
18.1.2. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom

Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom.
18.1.3.Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude
pre obidve zmluvné strany záväzné.
18.1.4. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy uzatvorenej medzi

Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným Bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je tento Bankový
produkt vo VOP upravený.
18.1.5. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov
obidvoch zmluvných strán.
18.1.6. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že odstúpenie od Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom

uvedenej v bode 18.1.4. tejto rozhodcovskej doložky, sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je
jej súčasťou.
18.1.7. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory uvedené v bode 18.1.1. tejto rozhodcovskej doložky,
v ktorých hodnota predmetu sporu nepresahuje sumu určenú v Štatúte a ktoré vznikli alebo vzniknú zo
Zmlúv uzatvorených po dni 31.12.2005 alebo v súvislosti s nimi, budú rozhodované jedným rozhodcom.

Ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak, ustanoví rozhodcu vybraná osoba Rozhodcovského
súdu.
18.2. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia
alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s Bankou.“

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 a tento právny vzťah teória i prax

považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú
vo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovomúvere zo dňa 08. 12. 2005 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa

prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva

nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky

rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul

je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne
postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť
súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol
poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli

splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na
rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi
predchodcom oprávneného (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) a povinným vznikol na základe zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za
typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto
právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľagenerálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa
nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009).
V súdnom spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi.

Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa
26. 05. 2014 na č. l. 39 - 43 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnému, a to
s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené
bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 14. 04. 2014 spolu s odvolaním oprávneného zo
dňa 26. 05. 2014 doručí súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu
o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.