Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211494
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114211494.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti
odporcovi: O. F., O. XX, E., zastúpený: Advokátska kancelária KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., Štefánikova
57, Nitra, o zaplatenie sumy 2.003,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 11. novembra 2014 č.k. 15C/151/2014-84 v časti náhrady trov konania,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
účastníkov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,66 eura do rúk
právneho zástupcu odporcu: Advokátska kancelária KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra,

do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.196,32 eura v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, splatných vždy do 15 dňa každého mesiaca
počnúc dňom 15. 01. 2015 až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo i
len jednej z nich, konanie týkajúce sa sumy 807,56 eura a úrokov z omeškania zastavil a žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vo veci samej odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami
§ 488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
s odôvodnením, že základ nároku a výška nároku medzi účastníkmi nebola sporná, preto návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadku(zákonč.99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„OSP“)akonštatovaním,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko účastníci konania mali vo veci

len čiastočný úspech.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ a to iba v časti náhrady trov konania, t.j.
vo výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Dôvodil
tým, že v konaní mal úspech vo výške 1.196,32 eura zo sumy 2003,88 eura, t.j. 59,70%, úspech vo
veci v pomere k úspechu odporcu vo výške 40,30% a má preto nárok na náhradu trov konania vo

výške 19,40% z uplatneného nároku na náhradu trov konania, t.j. z uplatnenej sumy 120 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku v sume 23 eura a z uplatnenej sumy 596,45 eura titulom trov právneho
zastúpenia má navrhovateľ nárok na sumu 115,71 eura. Žiada preto zmeniť napadnutý rozsudok súdu
prvéhostupňavčastináhradytrovkonaniaapriznaťnavrhovateľovináhradutrovkonaniaspoluvovýške
138,71 eura a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eura, resp. zrušiť napadnutý rozsudok
v tejto časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Odporca v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok v napadnutej
časti, týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť dôvodiac čiastočným
úspechom v konaní navrhovateľom. V danom prípade celkový úspech navrhovateľa predstavuje 9,22%

(54,61%-45,39%) a nie 19,40%, ako to v odvolaní uvádza navrhovateľ, teda mal úspech iba v nepatrnej
časti (neprevyšujúcej 10%), a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania
žiadnemu z účastníkov je vecne správny.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti,

týkajúcej sa trov konania, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania navrhovateľa (§ 205 ods. 1,
ods. 2 OSP), súc viazaný jeho dôvodmi a rozsahom (§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto
rozsudok súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Citované ustanovenie § 142 OSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na
sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania.

Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak
u navrhovateľa, ako aj u odporcu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu,
tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa, naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol,
tým je väčšia miera úspechu u odporcu. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie

náhrady trov konania alebo na vyslovenie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby,
t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci
samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému
vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu

trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo
bránenie práva.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne po právnej stránke posúdil, keď pri rozhodovaní o náhrade
trov konania postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a zohľadnil mieru úspechu v konaní.

Odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a na zdôraznenie
správnosti iba dodáva, že navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, nakoľko súd prvého stupňa
vyhovel jeho návrhu v časti sumy 1.196,32 eura z pôvodne uplatňovanej sumy 2.003,88 eura. Konanie
v časti o zaplatenie sumy v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 807,56 eura a v časti úrokov
z omeškania zastavil po tom, čo navrhovateľ v tejto časti zobral návrh (s poukazom na názor súdu

prezentovaný na pojednávaní dňa 02. 10. 2014) späť. V tejto časti bolo preto potrebné podľa § 142
ods. 2 OSP skúmať zavinenie zastavenia konania. Vzhľadom na dôvod uvádzaný v podanom návrhu
navrhovateľa na čiastočné späťvzatie návrhu v tejto časti (názor súdu prezentovaný na pojednávaní) je
potrebné konštatovať, že zavinenie na zastavení konania spočíva na navrhovateľovi. Za tejto situácie,
ak súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 1.196,32 eura a vo zvyšnej

časti istiny a úrokov z omeškania konanie zastavil z dôvodu zavinenia navrhovateľa, je potrebné
konštatovať, že navrhovateľ bol úspešný v časti 59,7%, úspech odporcu predstavuje 40,3%, celkový
úspech navrhovateľa je 19,4%. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa zastavil konanie pre späťvzatie
návrhu (z dôvodov na strane navrhovateľa) i v časti úrokov z omeškania, je potrebné na účely pomeru
úspechu a neúspechu v konaní zohľadniť i mieru úspechu v časti úrokov z omeškania. V konaní sa

navrhovateľ domáhal okrem zaplatenia istiny i úrokov z omeškania vo výške 26,52% ročne od 10. 04.
2014 do zaplatenia. Súd prvého stupňa tento nárok (v časti úrokov z omeškania) zastavil pre späťvzatie
tohto nároku navrhovateľom. Úrok z úveru vo výške 26,52% ročne zo sumy 1.196,32 eura (súdom
priznanáistina),vyčíslenýkudňuvyhláseniarozsudku(tedaod10.04.2014do11.11.2014),zodpovedásume 186,88 eura, pričom po zohľadnení tejto sumy je úspech navrhovateľa 54,61% (celkom uplatnená
suma 2.190,76 eura, ktorá pozostáva zo sumy 2.003,88 eura a sumy úrokov z omeškania ku dňu
vyhlásenia rozsudku, t.j. 186,88 eura), úspech odporcu 45,39% a celkový úspech navrhovateľa v konaní

je tak 9,22% (54,61-45,39). Podľa súdnej praxe, ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu
trov konania, je potrebné, aby to bol prevažujúci úspech. Neúspech v pomerene nepatrnej časti veci
zakladá nárok, napriek čiastočnému úspechu, na celú náhradu trov potrebný na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo pohľadávky alebo
časti uplatneného nároku, ktorá neprevýši 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Za tejto

situácie je potom potrebné skonštatovať, že pomer úspechu a neúspechu v konaní u oboch účastníkov
bol približne rovnaký, čo oprávňovalo súd prvého stupňa na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a
vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
týkajúcej sa náhrady trov konania, ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v celkovej výške 40,66 eura, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci v sume 32,27 eura
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté služby v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci vo výške 64,54 eura za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa, zníženej podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, t.j. v sume 32,27 eura a režijného
paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,39 eura, spolu 40,66 eura. Podľa § 149 ods. 1 OSP je
navrhovateľ tieto trovy odvolacieho konania povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu odporcu, do troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov: 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.