Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 31, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411204763
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411204763.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so
sídlomvBratislave,Karpatská18,protipovinnému:T.S.,nar.XX.X.XXXX,bytomul.J..L.č.XXX/XX,M.,
o vymoženie 1.598,60 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 3 Er 714/2011-14 zo dňa 16.1.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnému vymoženia sumy 1.598,60 Eur s prísl. a trov exekúcie s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. N1009327 zo dňa 6.8.2010. Citoval aj
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť exekučného súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so
zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe
možnéexekúciuvykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky

dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa len demonštratívne
uvádza, čo konkrétne možno považovať za neprijateľné podmienky. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných
podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. V ďalšom poukázal
na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010. Dospel pritom k záveru,
že uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku by bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu

spotrebiteľa.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alternatívne aby

vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený mál za to, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu ( § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Uviedol,
že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu čo vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného

rozsudku je záväzný pre účastníkov pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok
rozhodcovského orgánu. Mal za to, že v rámci skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, nakoľko exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Preskúmavanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v §
45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný

na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Uviedol, že
rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.
Konštatoval, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú
zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade

s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.

Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s

konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konanívzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhodoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.
Uvedený postup umožňuje ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov, na ktoré napokon správne poukázal už prvostupňový súd.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Je nutné konštatovať, že úver poskytnutý právnym

predchodcom oprávneného takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností aj obchodné podmienky pre úver, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nikto netvrdil, že by poskytnutý úver nemal charakter úveru
spotrebiteľského.

Podľa dohodnutých zmluvných podmienok (článok 9 bod 9.2), akékoľvek spory vzniknuté medzi
zmluvnými stranami sa mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto

zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora.

Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýbazákladný predpoklad, ktorým je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže
vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v zmysle § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,

že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Poukazujúc na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.