Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109227884
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4109227884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci navrhovateľky: T. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O., P. XXX/XX, zastúpená JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Boženy Němcovej
4, proti odporcovi: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., V. X/X, zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Nitra, Mariánska 8, o zaplatenie sumy 25.747,60 eura s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 18C/86/2010-176 zo dňa
2. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku vo veci samej p o

t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 18C/86/2010-176 zo dňa 02. 04. 2013 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 25.525,22 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.251,09
eura od 12. 10. 2009 do zaplatenia a zo sumy 19.354,96 eura od 22. 02. 2011 do zaplatenia, a to
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a zároveň si vymienil, že o
trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP). Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na obsah ust. § 531 ods. 2, § 550 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22. 10. 2009 domáhala, aby súd

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 5.251,09 eura s úrokom z omeškania. Z obsahu spisového
materiálu mal za preukázané, že dňa 15. 12. 2004 bola uzatvorená medzi odporcom a Prvou Stavebnou
Sporiteľňou a.s., Bratislava Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere pod číslom 1460322
6 03, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 23.235,74 eura (700.000.- Sk). Dňa
15. 12. 2004 bola uzatvorená Záložná zmluva na nehnuteľnú vec a Mandátna zmluva podľa § 566
ObchodnéhozákonníkamedziPrvouStavebnouSporiteľňoua.s.,Bratislavaanavrhovateľkouozriadení
záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej zo zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č.1460322 9 02 a 1460322 6 03, v zmysle ktorej bolo zriadené záložné
právo na zabezpečenie pohľadávky, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou
je navrhovateľka a ktoré sú zapísané na LV číslo XXX, kat. úz. U. nad I., parc. č. 2288/37, výmera 719
m2, č. orient. 266, rodinný dom, zastavané plochy a nádvoria. Odporca prestal uhrádzať pravidelné
mesačné splátky úveru. Navrhovateľka dňa 31. 01. 2011 uzatvorila Zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere č. 0702124 3 07 a 0702124 6 06 s cieľovou sumou 35.000.- eur. Ako vyplýva z
oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, z tohto úveru bola vyplatená prvá časť finančných prostriedkov

na splatenie úveru odporcu - úver pod č. 1460322 9 02a 1460322 6 03 vo výške 19.354,96 eura.
Po úhrade tejto sumy prišlo k úplnému splateniu úveru odporcu. Navrhovateľka uhrádzala aj bežné
splátky úveru počas trvania úveru, celkovo bolo prijatých 6.170,26 eura od navrhovateľky. Celková
výška vkladov poukázaných na úver odporcu bola 25.525,22 eura. Zároveň Prvá stavebná sporiteľňaoznámila, že nedošlo v rámci inej zmluvy k uzatvoreniu dohody podľa ust. § 531 OZ. Súd vo veci
rozhodol rozsudkom č. k. 18C/86/2010-111 zo dňa 12. 05. 2011 tak, že uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 25.747,60 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.251,09

eura od 12. 10. 2009 do zaplatenia a zo sumy 20.496,51 eura od 22. 02. 2011 do zaplatenia, a to
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Následne v dôsledku podaného odvolania odporcu Krajský
súd v Nitre ako súd odvolací, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po zrušení veci krajským súdom Nitra súd doplnil dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že navrhovateľka ako záložca zaplatila za odporcu ako dlžníka zostatok úveru tým

spôsobom, že dňa 31. 01. 2011 uzatvorila zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
0702124 3 07 a 0702124 6 06 s cieľovou sumou 35.000.- eur. Zároveň v konaní nad všetky pochybnosti
bolo preukázané, že navrhovateľka uhradila zostatok z úveru, ktorý bol poskytnutý odporcovi, z úveru
tak, ako to vyplýva z potvrdenia prvej stavebnej sporiteľne, keď prvá časť finančných prostriedkov bola
použitá na splatenie úveru odporcu -úver pod č. 1460322 9 02 a 1460322 6 03 vo výške 19.354,96
eura. Po úhrade tejto sumy prišlo k úplnému splateniu úveru odporcu. Navrhovateľka uhrádzala aj bežné

splátky úveru počas trvania úveru, celkovo bolo prijatých 6.170,26 eura od navrhovateľky. Celková výška
vkladov poukázaných na úver odporcu bola 25.525,22 eura. Vypočutí svedkovia, deti navrhovateľky
potvrdili, že navrhovateľke prispievali na splátky úveru pre odporcu, nakoľko ich nehnuteľnosť bola daná
ako záloh, a keďže odporca úver nesplácal, chodili k nim upomienky ohľadom realizácie záložného
práva. Súd mal za to, že navrhovateľka má právo domáhať sa vydania peňažného plnenia za odporcu

(dlžníka) a v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 71/99
zo dňa 30. 11. 1999, zaoberajúce sa spôsobom vyrovnania sa záložcu a záložného dlžníka. V rozhodnutí
je konštatované, že záložca sa v prípade realizácie záložného práva nemôže dovolávať voči záložnému
dlžníkovi vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 454 OZ, pretože u záložcu nešlo
o plnenie za iného, ale išlo o plnenie vlastnej, vecnej povinnosti. Ak záložný dlžník plní zo záložného

práva dobrovoľne tým, že uhradí zabezpečenú pohľadávku, v danom prípade sa jedná o regresný nárok,
ktorý je potrebné posudzovať analogicky podľa ust. § 550 OZ, upravujúceho zákonnú cesiu pri ručení.
Zdôraznil, že záložné právo, rovnako ako ručenie svojou povahou predstavuje záruku za dlh a je v
ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Záložca je v podstate vecným ručiteľom.
Keďže plnenie navrhovateľky ako záložcu za dlžníka, t. j. odporcu bolo jej právnou povinnosťou, súd

analogicky s poukazom na ust. § 853 OZ a § 550 OZ mal za preukázané, že navrhovateľka mohla
požadovať od dlžníka (odporcu) náhradu za ňou poskytnuté plnenie. Uvedené ustanovenie upravujúce
tzv. zákonnú cenu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa je obsahom a účelom tomuto právnemu
vzťahu najbližšie. Pokiaľ odporca poukazoval na rozdielne tvrdenie poskytovateľa úveru, nakoľko v
zmluve zo dňa 31. 01. 2011 v článku IV., bod 8., že z poskytnutého úveru budú prostriedky prednostne

použité na splatenie úveru č. 1460322 9 02 a 1460322 6 03, súd mal za to, že nejde o uzatvorenú
dohodu v zmysle § 531 ods. 2 OZ. Ďalej v konaní nebolo preukázané ani to, že vznikol nový záväzkový
vzťah medzi navrhovateľkou a prvou stavebnou sporiteľňou v zmysle ust. § 531 ods. 2 OZ. V tejto
súvislostiprvostupňovýsúdpoukázalnaoznámenieprvejstavebnejsporiteľne,ktorápotvrdila,ženebola
uzatvorená dohoda v zmysle § 531 ods. 2 OZ. Z týchto dôvodov súd podanému návrhu vyhovel a

zaviazal odporu zaplatiť navrhovateľke na zaplatenie sumu vo výške 25.525,22 eura, čo predstavuje
celkovú výšku vkladov poukázaných navrhovateľkou na úver odporcu. Vo zvyšnej časti súd návrh ako
nedôvodne podaný zamietol. Zároveň bol navrhovateľke priznaný i úrok z omeškania s poukazom s
poukazom na § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb., § 517 ods. 1, 2 OZ, a to odo dňa kedy sa odporca dostal do
omeškania a to zo sumy, ktorú žiadal právny zástupca navrhovateľky. Rozhodnúť o náhrade trov konania

si súd vymienil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP).
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
25.525,22 eura s príslušenstvom podal v zákonnej odvolanie odporca, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zo dňa 20. 10. 2009 v znení rozšírenia žaloby zo dňa 21. 02.
2011 zamietol v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania. Napadnutý rozsudok je po právnej stránke absolútne nesprávny, pretože prvostupňový súd sa
neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, nakoľko síce ustálil, že navrhovateľka uhradila
splatenie úveru za odporcu sumou 19.354,96 eura, a to na základe finančných prostriedkov získaných
z uzatvorenej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0702124307 a 0702124606
zo dňa 31. 01. 2011, avšak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu daného prípadu, pretože

navrhovateľka toto neplnila pri realizácii - výkonu záložného práva záložným veriteľom voči nej ako
záložcovi. Taktiež nepredložila a ani nemohla predložiť žiadny písomný dôkaz, ktorý by preukazoval, že
záložný veriteľ vykonal voči nej záložné právo. Predmetný judikát NS SR č. 2Cdo 71/99 zo dňa 30. 11.
1999 sa nemôže na danú právnu vec vzťahovať. Plnenie navrhovateľky na splatenie úveru odporcu vsumežalovanejistinynemožnovdanomprávnomprípadevovzťahukodporcoviposudzovaťanalogicky
podľa ust. § 550 OZ. Prvostupňový súd nesprávne a v rozpore so skutočným stavom uviedol, že v danom
prípade nešlo o plnenie navrhovateľky voči Prvej stavebnej sporiteľni na základe dohody v zmysle § 531

ods. 2 OZ, čoho dôkazom podľa prvostupňového súdu malo byť oznámenie Prvej stavebnej sporiteľne
bez špecifikácie, v ktorom údajne táto potvrdila, že nebola uzavretá žiadna dohoda v zmysle § 531 ods. 2
OZ. Zdôraznil, že z obsahu uvedeného oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. jednoznačne vyplýva,
že medzi ňou a navrhovateľkou nedošlo v rámci inej zmluvy k uzatvoreniu dohody podľa ust. § 531
OZ, a teda nie ku skutočnosti tvrdenej prvostupňovým súdom, t. j. že údajná Prvá stavebná sporiteľňa

mala potvrdiť, že nebola s navrhovateľkou uzatvorená dohoda v zmysle § 531 ods. 2 OZ, teda vôbec.
V predmetom písomnom podaní Prvá stavebná sporiteľňa uviedla, že nedošlo v rámci inej zmluvy k
uzatvoreniu dohody, avšak vôbec neuviedla, že k uzatvoreniu dohody v zmysle § 531 ods. 2 OZ nedošlo
vôbec, ako sa to snaží interpretovať prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Opätovne ako v konaní
pred súdom prvého stupňa v konaní poukázal aj na to, že v čl. IV. Podmienky vyplatenia, bod 8. Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0702124 3 07 a 0702124 6 06 zo dňa 31. 01. 2011

uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou a navrhovateľkou je dohoda medzi účastníkmi, ktorá
má všetky znaky dohody podľa ust. § 531 ods. 2 OZ, išlo o splatenie dlhu odporcu navrhovateľkou bez
dohody s odporcom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je navrhovateľkou uplatňovaný nárok
na zaplatenie žalovanej istiny voči odporcovi v celom rozsahu neopodstatnený.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň zaviazať odporcu na zaplatenie trov súdneho konania
navrhovateľke v celkovej výške 6.821,40 eura. Dôvodila tým, že sa s právnou argumentáciou odporcu
nestotožňuje.Zmluvuostavebnomsporeníč.1460322902zodňa10.09.2004aZmluvuomimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 1460322603 zo dňa 15. 12. 2004, na základe ktorých bol odporcovi
poskytnutý stavebný úver vo výške 700.000,- Sk, t. j. 25.235,74 eura uzavrel výlučne odporca.

Navrhovateľka v danom zmluvnom vzťahu nevystupovala ako dlžník ani ako spoludlžník, a preto jediným
povinným z takto vzniknutého právneho vzťahu bol odporca, a teda navrhovateľke nemohla vzniknúť
povinnosť podieľať sa spolu s odporcom na úhrade jeho záväzku. Jej povinnosť uspokojiť pohľadávku
vočiPrvejstavebnejsporiteľnivzniklazpovahyzáložnéhopráva,ktorézriadilknehnuteľnostipatriacejdo
jej výlučného vlastníctva a skutočnosti, že odporca ako dlžník prestal uhrádzať pravidelné splátky úveru

dohodnuté vo vyššie spomenutých úverových zmluvách, v tomto smere poukázala aj na spomenutý
judikát NS SR sp. zn. 2Cdo/71/99. Zdôraznila, že nesúhlasí s názorom, podľa ktorého dobrovoľné
splnenie dlhu zo strany záložcu v inej forme ako uspokojením sa zo zálohu, nemôže predchádzať
výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa. O to viac, že v tomto prípade k dobrovoľnému
a predčasnému splneniu došlo so súhlasom záložného veriteľa, ktorý sám a dobrovoľne prijal iné

plnenie zo strany záložcu a uprednostnil ho pred uspokojením sa v rámci realizácie (výkonu) záložného
práva. Navrhovateľka tak neplnila záväzok odporcu voči jeho veriteľovi dobrovoľne a bez výhrad,
ale zjednodušene povedané, plnila ho preto, lebo mala povinnosť plniť a tiež v snahe predísť strate
vlastníckeho práva k svojej nehnuteľnosti. Napriek tomu, že výslovná úprava v Občianskom zákonníku
Slovenskej republiky absentuje, je navrhovateľka presvedčená, že neumožnenie takéhoto právneho

postupu, resp. výslovné nerešpektovanie dohody záložcu so záložným veriteľom v tomto zmysle (ktorú
dohodu ale zároveň zákon ani výslovne nezakazuje), by znamenal neúčelný a nelogický výklad právnej
normy, ktorý by bol v rozpore s povahou záložného práva a znamenal by iba striktné dodržiavanie
predpísaného textu zákonu bez akejkoľvek ďalšej rozumovej a logickej úvahy. Záverom uviedla, že
aj napriek tomu, že k uspokojeniu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ako záložného veriteľa nedošlo v

rámci plnenia z predmetu zálohu, ale vo forme akéhosi ,,vyplatenia sa zo zálohu“, boli naplnené všetky
predpoklady, aby posudzovaný právny vzťah bolo možné podriadiť pod analogické použitie ust. § 550
OZ.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k

tomu záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti výroku vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správneargumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu navrhovateľky ohľadom zaplatenia sumy 25.797,60
eura s príslušenstvom, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne zistil skutkový stav, ktorý
doplnil aj v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 02. 05. 2012 č. k.

5Co/231/2012-234. Následne pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov zohľadneného v
ust. § 132 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti) ako aj prejednávaním,
vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 550, § 853, § 531
ods. 2, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 32 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). S prihliadnutím na tieto
dôvody odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 04. 2013 č. k. 18C/86/2010-67 v

napadnutej vyhovujúcej časti výroku, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia tohto napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vyhovenie
návrhu navrhovateľky, s týmto sa stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na
margo potvrdenia správnosti napadnutého prvostupňového rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
vychádzajúc z obsahu čl. IV. bod 8 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, nedošlo

medzi navrhovateľkou a Prvou stavebnou sporiteľňou k uzatvoreniu dohody podľa § 531 ods. 2 OZ,
čo nakoniec v písomnom potvrdení na vyžiadanie prvostupňového súdu potvrdila aj Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. Pokiaľ ide o ustanovenia OZ upravujúce inštitút záložného práva, tie síce neobsahujú
spôsob vyrovnania sa medzi záložcom a dlžníkom v prípade realizácie záložného práva záložným
veriteľom, avšak takúto možnosť ani nezakazujú. Plnenie záložcu za dlžníka je jeho právna povinnosť,

a preto za použitia analógie legis rezultujúcej z obsahu ust. § 853 OZ umožňuje takýto právny
vzťah právne posúdiť s poukazom na ust. § 550 OZ, ako aj v danom prípade správne urobil súd
prvého stupňa. Vychádzajúc zo samotnej podstaty inštitútu záložného práva je zrejmé, že záložca je
povinný uhradiť pohľadávku dlžníka, ak ju tento dobrovoľne nesplní veriteľovi. Odvolací súd v tomto
smere poznamenáva, že sa jednoznačne nestotožňuje s právnym názorom odporcu prezentovanom

v ním podanom odvolaní, podľa ktorého dobrovoľné splnenie dlhu zo strany záložcu v inej forme ako
uspokojením zo zálohu, nemôže predchádzať výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa. Vo
všeobecnosti je potrebné vychádzať z toho, že v súvislosti s realizáciou záložného práva sa preferuje
dohodamedzizáložcomazáložnýmveriteľom,pričomvdanomprípadekpredčasnémuadobrovoľnému
splneniu zo strany záložcu (navrhovateľky) došlo na základe súhlasu (dohody) so záložným veriteľom,

ktorý prijatím peňažného plnenia, ktoré je predmetom podanej žaloby, vlastne uprednostnil samotnú
realizáciu záložného práva predajom zálohu.
S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní odporcu ako o nedôvodnom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania spolu s náhradou trov prvostupňového konania rozhodne

súd prvého stupňa samostatným rozhodnutím (§ 151 ods. 3 a § 224 ods. 4 OSP) po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (v lehote 30 dní).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.