Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 30, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/14/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709200106
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2709200106.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, Z. X. XXXX/XX, XXX XX Q., pre
vymoženie 2 911,11 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 76 €, a to do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Vstup Asociácie užívateľov služieb, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica IČO: 37 997
955 do konania ako vedľajšieho účastníka, s a n e p r i p ú š ť a.

V. Vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42

205 735 do konania ako vedľajšieho účastníka, s a n e p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 003491 zo dňa 17.03.2009 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR 08014/08 zo dňa 28.08.2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 16.09.2008 a vykonateľnosť dňa 19.09.2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 2 911,11 EUR spolu s
0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 589,13 EUR od 13.05.2008 do zaplatenia a náhradu trov
konania vo výške 525,82 EUR. Povinný si svoju povinnosť založenú rozhodcovským rozsudkom podľa
vyjadrenia oprávneného nesplnil.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX uzatvorenej dňa 14.11.2007 (ďalej len „zmluva o úvere), ktorú povinný riadne a včas neplnil.
Zo zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne o úver
spotrebiteľský, nakoľko obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky
spotrebiteľských úverov. Na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná i o spotrebiteľský vzťah

a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do
31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“).V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný nie je podnikateľským subjektom, nakoľko je označený

menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby
a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy preukázateľne nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má
poskytovanie pôžičiek a úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda zmluva o úvere č. XXXXXXX jednoznačne povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý
oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký

počet spotrebiteľov, keďže sa zmluva o pôžičke sa uzatvára na predtlačenom formulári s už priloženými
zmluvnými dojednaniami.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na
podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom
zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a

povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd je v tomto rozsahu
oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konaniananávrhúčastníkakonaniaalebobeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS
498/2010).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a
otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný
titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bola najmä rozhodcovská doložka.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX sú zmluvné dojednania, v ktorých bod 17.
obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami
zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenskározhodcovská a.s. alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi - takúto alternatívnu rozhodcovskú doložku možno posúdiť ako
rozhodcovskú doložku výlučnú, nakoľko je zrejmé, že v prípade sporu bude žalujúcou stranou takmer

vždy veriteľ (najmä pokiaľ ide o jej neplnenie). V zmysle zmluvných dojednaní si spotrebiteľ nemohol
nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov,
nakoľko v predtlačených podmienkach, bol už dopredu určený rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka

v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na prejednanie
konkrétny rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlačeného formulára, čiže sa
nedá považovať za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ svojím podpisom vyjadrí súhlas s podmienkami
poskytnutia pôžičky vrátane akceptácie rozhodcovskej doložky. Predtlačenú zmluvu mohol spotrebiteľ

prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť.

V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že

v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných
podmienok

Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký
stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je rozpor
exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z
noriem európskeho práva.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,
je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/
EHS. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom anemôžebyťspôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnémuvznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu alebo rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, a preto

rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného
titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 93 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.s.p.)
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto
má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o

určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia

exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,

len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť

v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení
v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z

exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní
exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje
exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Podľa § 3 ods. 4 zák. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo združovať
sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom
chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči
osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov a podľa ods. 5 proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 251 ods. 1, 4 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia, podľa ods. 4 na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento

osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Vedľajšie účastníctvo je právnym inštitútom upraveným v § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Z
podstaty tohto inštitútu v znení ako je upravené v uvedenom ustanovení vyplýva, že na výsledku
už začatého, ale doteraz ešte právoplatne neskončeného konania môže mať záujem aj osoba, ktorá

nie je jeho účastníkom, ak sa jej výsledok konania podľa hmotného práva napriek tomu týka. Preto
zákon dovoľuje, aby táto osoba vstúpila do konania pred súdom na strane toho účastníka, na
víťazstve ktorého má záujem a ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Túto tretiu osobu
vstupujúcu do konania za uvedených podmienok zákon nazýva vedľajším účastníkom. Nevyhnutným
predpokladom pre pripustenie vedľajšieho účastníctva je právny záujem účastníka na výsledku konania.

Oprávnyzáujemtakéhotoúčastníkaidevtedy,akbyjehoprávnepostavenieboloovplyvnenévýsledkom
konania. Právna teória predpokladá vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho postavenie v konaní
predovšetkým v sporových konaniach, keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného
účastníka, t.j. vedľa žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu), čo vyplýva z obsahu právnej
normy ustanovenej v § 93 O.s.p. Vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou.

Podmienkou zásahu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je jej právny záujem na víťazstve toho
účastníka v spore, ku ktorému pristupuje. Právny záujem na výsledku sporu medzi účastníkmi má ten,
ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto
spore. Otázku, kedy ide o právny záujem tretej osoby je treba riešiť podľa hmotného práva. Rozhodnutie
súdu o pripustení tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z procesných strán

teda predpokladá možnosť existencie záväzku tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý
je v spojitosti s predmetom daného konania, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Ak je právny
záujem vedľajšieho účastníka podľa hmotného práva na výsledku konania k pristupujúcemu účastníkovi
opodstatnený, je oprávnený pristúpiť k nemu do konania ako vedľajší účastník. Podmienka právneho
záujmu na výsledku podľa hmotného práva vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 4 a 5 zákona č.

250/2007 Z.z. v súvislosti s ustanovením § 1 a 2 O.s.p., kde najmä z § 2 vyplýva, že základným cieľom
procesnej úpravy v občianskom súdnom konaní je rozhodovať veci v sporovom konaní a iné právne veci,
kde v sporových veciach ide najmä o ochranu hmotnoprávnych vzťahov, vznikajúcich z dvojstranných
hmotnoprávnych vzťahov. Jedna strana má v týchto vzťahoch oprávnenie a druhá povinnosť, ktorú ak
druhá strana neplní, oprávnená strana sa obráti na súd a potom ide o typickú sporovú vec. Tomuto

zodpovedáajobsahustanovení§3ods.4a5zákonač.250/2007Z.z.,vňomsúobsiahnutéprávajednej
- oprávnenej strany proti druhej strane, ktorá neplní povinnosti a je v ňom aj priznané právo združeniam
vystupovať v sporových konaniach ako účastník sporového konania v tých veciach, ktoré sa týkajú práv
spotrebiteľa.

Konanie súdu v exekučnom konaní je následkom nesplnenia povinnosti v zmysle § 251 ods. 1
O.s.p., pričom exekučné konanie nemá charakter sporového konania, jedná sa o mimosporové konanie.
Tak, ako je uvedené vyššie, vstup tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z
procesných strán, ktoré vymenúva Exekučný poriadok v § 37 pojmovo vylučuje vedľajšie účastníctvo vexekučnom konaní, pretože vedľajšie účastníctvo predpokladá možnosť existencie práva alebo záväzku
tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom daného konania.
Medzi právnickými osobami, ktoré oznámili vstup do exekučného konania na strane povinného a

povinným neexistuje väzba na hmotné právo a nie je splnená podmienka právneho záujmu na výsledku
podľa hmotného práva. Súd dospel k záveru, že ani vzhľadom na predmet činnosti právnických osôb,
oznamujúcich vstup do exekučného konania na strane povinného nemožno s poukazom na ustanovenie
§251ods.4O.s.p.konaťsvedľajšímúčastníkomvexekučnomkonaní,pretožeustanovenieodkazujena
osobitný zákon pod číslom 31 pod čiarou, ktorým je práve Exekučný poriadok, ktorý v § 37 presne určuje

osoby zúčastnené na exekučnom konaní, pričom Exekučný poriadok je voči Občianskemu súdnemu
poriadku lex specialis a nie je možné ani z tohto dôvodu použiť ustanovenia všeobecného právneho
predpisu. Súd má za to, že z uvedených dôvodov má súd za to, že vedľajšie účastníctvo ako procesný
inštitút práva môže existovať iba v sporovom konaní a je pojmovo z exekučného konania vylúčený a
vedľajšie účastníctvo združení preto do konania nepripustil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe
ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru,
že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.

Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor
žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 6, § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 a 21a Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura
za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekučného konania v celkovej sume 76 €, trovy exekúcie
vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 6 vyhlášky - Súdny exekútor žiadal priznať odmenu za zriadenie záložného práva na

nehnuteľnosť vo výške 33,19 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €.
2) v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky - Súdny exekútor žiadal priznať odmenu vo výške 13,28
€ za 4 úkony exekučnej činnosti, a to: žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie,
príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 4 úkony
exekučnej činnosti vo výške 13,28 €.

3) v zmysle § 21a vyhlášky - Súdny exekútor žiadal priznať odmenu za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosť vo výške 16,60 €.
4) Súdny exekútor si zvýšil trovy exekúcie o 20 % daň z pridanej hodnoty. Preto súd priznal súdnemu
exekútorovi zvýšenie jeho odmeny o 20 % DPH v sume 12,61 €.
Podľa § 26 vyhlášky sa vypočítaná odmena zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 76 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, výroku o zastavení exekúcie

a výroku o trovách exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Proti výrokom IV a V o nepripustení vedľajších účastníkov do konania odvolanie nie je prípustné (§ 202
ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).