Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215205202.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: U. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., D. XXX, o vymoženie
169,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 3. júna 2015 č. k. 14Er/427/2015-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kapronczaia, Exekútorský úrad Galanta, Švermova 273 (EX 511/2015), 14Er/427/2015, zo dňa 24.
03. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31. 12. 2014, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., § 2
písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda

zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere), § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ako aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011
zo dňa 13. 10. 2011 a sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012. Preskúmavajúc Poistnú zmluvu č.
447460005 zo dňa 29. 07. 2008 zistil, že vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 v bode 2 je uvedené: "Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú

obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku." Vychádzajúc zo zákonných kritérií obsiahnutých v piatej
hlave prvej časti Občianskeho zákonníka (tzv. spotrebiteľské zmluvy) súd prvého stupňa posúdil právny
vzťah ako spotrebiteľský. Bol toho názoru, že v danom prípade nebolo možné formuláciu rozhodcovskej

doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávala ho výlučne na vôli dodávateľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej

bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto bola v zmysle Občianskeho zákonníkaneplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nešlo o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, bol
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol daný prípad.
Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo bolo v

rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, bola v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nebol vykonateľný a nemohol byť ani exekučným

titulom, pretože nebol spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Vzhľadom na to bolo
možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd
prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vyslovil nesprávny
právny záver, keď tvrdil, že rozhodcovská doložka je neplatná a to na základe toho, že nesprávne zistil
skutkový stav v danej veci. Mal za to, že v prípade, ak už je rozhodcovské konanie začaté na základe
návrhu na začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť, a na všeobecný

súd sa môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Ani nový zákon nepriznal spotrebiteľovi
právo obrátiť sa na súd, ak už bolo raz začaté rozhodcovské konanie. Súd opomenul pri zisťovaní
právne významných skutočností zaoberať sa tým, že po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu
účastníci zmluvných strán domáhať nápravy rozhodnutia rozhodcovského súdu a to na všeobecnom
súde. Súd nemohol teda predpokladať, že by oprávnený konal nedobromyseľne. Okrem toho mal za to,

že súdny dvor jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom
zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, napr. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Naviac, sám Ústavný súd SR sa tak vyjadril, že spotrebiteľ má možnosť nápravy v súdnom konaní a
teda v súvislosti s výkladom prejudiciálnej otázky strany majú možnosť obrátiť sa na súd so žalobou,

a aj v prípade že by takúto možnosť spotrebiteľ nemal, môže sa obrátiť so sťažnosťou na Ústavný
súd SR a teda nebolo možné usúdiť, že by rozhodcovská doložka nútila strany riešiť spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, tak ako to tvrdil súd. V ďalšej časti vytýkal, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, pretože nedostatočne zistil skutkový stav danej veci. Uviedol, že nebolo podstatné,
ktorá strana podmienku formulovala, išlo tu len o to, že existovalo právo oboch strán podmienku

individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať a to v dôsledku ich osobitného dojednania. Podstatné
podľa európskych princípov zmluvného práva bolo, že rozhodcovská doložka bola predmetom rokovania
a teda spotrebiteľovi bola vysvetlená a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní došlo práve po
osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu podmienku
prijať. Navyše namietal, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval

oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru v súlade s OSP
vyjadril. Súd tým zjavne porušil zásadu kontradiktórneho konania a odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom. Mal za to, že ak exekučný súd vykonáva vlastné dokazovanie dopĺňaním a hodnotením
listín, čo v prípade oprávneného vykonal, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania uplatniť
ich procesné oprávnenia podľa § 122 a nasl. OSP bola plne v súlade s právom na spravodlivý proces.

Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci, keď pri rozhodovaní úplne
a správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je smernica 93/13/EHS. Namietal, že súd bol
povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokomforne, teda v súlade s cieľom a účelom
smernice. Následne vytýkal, že súd svojím postupom porušil zákon, pretože dokazovanie v konaní
neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie, ako aj dospel k záveru,

odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok
porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v
zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczai o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 02. 04. 2015. Spolu s ňou bol predložený
i návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnej a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 3C/2264/2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 06. 2013. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č. 4474600005 zo
dňa 29. 07. 2008, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu
a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými

podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej.
Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj

v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape
konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na

návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je poistná zmluva,
ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorená
štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,

či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne uvádza, že v
štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanovení § 122 až 124 OSP. Je totiž postačujúce, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Dokazovanie vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného
v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie,
o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky
považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal
stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním

platnostirozhodcovskejdoložky(vspotrebiteľskejveci)súdyvexekučnomkonanínepreskúmavalivecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6
Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať,

či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd
mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 1, 2
citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2
Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania dňa 29.
07. 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky,
ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. XV. časť všeobecných poistných podmienok
obsahuje úpravu riešenia sporov medzi oprávneným a povinnou v rozhodcovskom konaní. Podľa

bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní vyjadrili poistník (poistený) a poisťovňa svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok a že toto ustanovenie
chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto
bola v danom prípade uzavretá na konci všeobecných poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených
osobitných zmluvných dojednaní a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná

individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť
poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku
mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania boli zo Všeobecných
poistných podmienok zvlášť vyčlenené neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže
spotrebiteľ aj reálne ovplyvniť. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by povinná ako

spotrebiteľ podpísala len všeobecné poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s
osobitnýmizmluvnýmidojednaniaminičbytonemenilonaobsahurozhodcovskejdoložky,tedanemožno
vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.
Povinná podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas s mimosúdnym riešením
sporov, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v časti XV. všeobecných

poistných podmienok, ktorej obsah však povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť nijakým spôsobom
ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky
vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu a postavenie oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nárokypred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná
rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných poistných podmienok obsahuje neprijateľné

dojednanie z dôvodu, že táto nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom.
Takéto dojednanie vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že práve
dodávateľ - oprávnený je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby na
rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo
spotrebiteľovi - povinnej domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
obsah tejto zmluvy nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto
zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Netreba podceňovať ani skutočnosť, že povinná vyjadrila svoj
súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek

ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom.
Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka (zmluva)
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zuvedenýchpodstatnýchdôvodovsúdprvéhostupňaakoexekučnýsúdsprávne,vštádiuposudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného

a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.