Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200421
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Trebišov, katastrálny odbor, Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti: S. C. J. B. J. A. G. Š. G. F. Á.,
bytom C. Č.. XXX, S.stúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, P. O. BOX XXX, Bratislava a T. C. J. B. J. A. G. Š., bytom C. Č.. XXX, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu zo dňa 07. novembra 2013, č. v.: V 1098/2013KCh, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 07. novembra 2013 č. v.: V 1098/2013KCh.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s. Bratislava, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva podľa Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ

(v rozhodnutí je uvedené nesprávne číslo pripojenej zmluvy o zriadení záložného práva) uzavretej
medzi POHOTOVOSŤ, s. r. o. a S. C., zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prílohou návrhu na
vklad záložného práva bola dohoda o splnomocnení. Táto dohoda bola vpísaná v tzv. forme, čiže
predtlače, kedy dlžník nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody, teda bola obmedzená jeho možnosť voľby
splnomocnenca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy.
Splnomocnenec bol už v dohode o splnomocnení vopred vpísaný - určený, preto nie je možné takúto
dohodu považovať za individuálne dohodnutú, najmä keď bola pripravená a ponúknutá už pri uzatváraní

úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 20.11.2012 na zabezpečenie pohľadávky vo výške 400,00 Eur.
Z uvedených dôvodov považuje aj záložnú zmluvu za absolútne neplatnú v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a jej návrhu na vklad záložného práva v plnom rozsahu
vyhovel alebo aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti vec späť

na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Poukázal predovšetkým na ustanovenie
§ 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, z ktorých vyplýva, že správny orgán
pri rozhodovaní musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie musí obsahovaťaj predpísané náležitosti. Dohoda o splnomocnení je v súlade s Občianskym zákonníkom a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.

Odporca v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto právna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia
musí správny orgán reagovať na dva okruhu problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie.
Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny

význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením, ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval,
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktoré je úplne nezávislým od

veriteľa alebo zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval. Dohoda o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.

Účastníka v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov uvedených
v preskúmavanom rozhodnutí. Má záujem s navrhovateľkou si dohodnúť nový splátkový kalendár a
poskytnutú pôžičku (úver) chce splácať.

Ostatní účastníci sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
úradným záznamom zo dňa 21.04.2015, ktorý svoju neúčasť ospravedlnila účastníčka, pripojeným
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je

dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
veriteľ uzavrela s dlžníčkou S. C. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.11.2012, ktorou jej bol
poskytnutý úver vo výške 400,00 Eur a táto sa zaviazala poskytnutý úver spolu s príslušenstvom,

úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia splácať v mesačných splátkach. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj
dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci okrem
iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľky k

nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľkinom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľkinho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, poskytnutého veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Dohodu o splnomocnení splnomocniteľka S. C. podpísala v B. K. 20.11.2012,
kedy bol aj jej podpis overený na Mestskom úrade v B. K.K.I. a zástupca splnomocnenca ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci dohodu podpísal 21.11.2012 v Bratislave.

Dňa 17.09.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi
navrhovateľkou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a záložcom S. C., v zastúpení na
základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je

zriadenie záložného práva, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve s T. C. a to vo veľkosti podielu
1/1, zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie C., parcelné č. XXX o výmere XXXX m2 - záhrady a
parcelné č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia
všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 20.11.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,

záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého savkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 17.09.2013 a
jej existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v B. K. dňa
20.11.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave dňa 21.11.2012.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky

- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo

vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach

vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností

splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľky, ktorá sa mala sama
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet

udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v

konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníčky
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku

právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza

k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľky (dlžníčky) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to,
že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a
hájiť záujmy splnomocniteľky (dlžníčky) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníčky z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená

také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku
prospechu odporcu. Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane
tých informácií, ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol
jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody

o splnomocnení, že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu
splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a
spôsobe ukončenia zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce
rýchly kontakt so splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne

informácie, či sa osobne stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo
nutne musí vyvolávať pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného
práva o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania
záujmov úverového dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho
zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.