Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/308/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201521
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815201521.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného W. E. B., s.r.o., W. XX, A., IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, v konaní o vymoženie
3 544,30 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er
112/2015 - 14 zo dňa 03.03.2015 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jánovi Sokolovi
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v
Bratislave sp. zn. 546/07/14 zo dňa 01.10.2014. Zo zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2013 zistil, že
povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 48 mesačných
splátkach po 77,05 Eur, pričom celková výška úveru predstavuje sumu 3 698,40 Eur. Súčasne
oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 30.09.2013.
Následne súd citoval ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1,2, § 243d ods. 1, 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, §
54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), a uviedol, že
zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.09.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Spolu s úverovou
zmluvou účastníci konania uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu dňa 30.09.2013, ktorú súd prvého stupňa
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako
zmluva o úvere, obe zmluvy sú formulárovými zmluvami, preto povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah
a znenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa
v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie a namietal, že postup
exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku. Rozhodcovská zmluvač.8500031840 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia
zmluvy o úvere. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť
od nej jednostranne odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie
povinnosťou. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňa charakter individuálneho ustanovenia
a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Povinný však rozhodcovskú zmluvu
uzavrel dobrovoľne a nevyužil možnosť od nej odstúpiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Rozhodcovské konanie podľa jeho
názoru poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch širší rozsah ochrany a
možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53
ods. 4 písm. r/ OZ, podľa ktorej by takýto príkaz rozhodovať spor v rozhodcovskom konaní nemal
za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE 372/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 1 CoE 328/2013
zo dňa 10.12.2013, a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE 4/2014-42 zo dňa 31.1.2014.
Oprávnený bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou
podmienkou a nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 88,90 Eur.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. sp. zn.
546/07/14 zo dňa 01.10.2014 s právoplatnosťou dňa 26.11.2014 a vykonateľnosťou dňa 02.12.2014,
ktorýmbolapovinnémuuloženápovinnosťzaplatiťoprávnenémusumu 3544,30Eur,zmluvnúpokutuvo
výške 0,04 % denne a 1,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 77,05 Eur od 02.11.2013 do 28.11.2013,
zo sumy 77,05 Eur od 02.12.2013 do 26.12.2013, zo sumy 77,05 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia, zo
sumy 77,05 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy
77,05 Eur od 02.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 3 236,10 Eur od 07.04.2014 do zaplatenia, a to až do
dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne sumu 1 500 Eur pričom odo dňa
nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 544,30 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 32,40 Eur
a trovy právneho zastúpenia 501,03 Eur.
Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500031840 zo dňa 30.09.2013 (v spise na č.l. 4)
uzavretejmedziúčastníkmikonaniavyplýva,žepovinnémubolposkytnutýúvervovýške1500Eur,ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 48 mesačných splátkach po 77,05 Eur. Oprávnený predložil
aj rozhodcovskú zmluvu č. 850003184022, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 30.09.2013 súčasne so
zmluvou o revolvingovom úvere.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o revolvingovom
úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom
na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený
poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorému bol ako
spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v
danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ktorú účastníci
konania uzavreli v rovnaký deň ako zmluvu o revolvingovom úvere t.j. dňa 30.09.2013. Podľa bodu
5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court so sídlom
v Bratislave, b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so
sídlomvBanskejBystrici.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorábudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený
postup výberu rozhodcu. Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred
rozhodcovským súdom.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku
neplatnou.
Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť
a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský
rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V predmetnom prípade súd prvého stupňa
v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom teda správne posudzoval platnosť dojednanej
rozhodcovskej doložky a správne posúdil, že nebola dojednaná platne, a preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli
priznané.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.