Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sp/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200337
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.

r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,protiodporcovi:OkresnýúradDunajskáStreda,
katastrálny odbor, Agátová 7, Dunajská Streda, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č.
V 8959/14-02 zo dňa 23.2.2015, za účasti účastníkov správneho konania A. F. a K. F., oboch bytom
I.. XXX, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, č. V 8959/14-02 zo
dňa 23.2.2015 p o t v r d z u j e .

Odporcovi a účastníkom konania A. F. a K. F. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca svojim rozhodnutím č. V 8959/14-02 zo dňa 23.2.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom
dňa 18.12.2014 pod číslom konania V 8959/14 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č.
631/2014-PTR uzavretou dňa 13.11.2014 na základe zmlúv o úvere č. 207700549 a 207700550.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XX pre k. ú. I., pričom záložnú zmluvu za záložcov podpísal splnomocnenec - ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe dohody o splnomocnení zo dňa
24.5.2013 a zo dňa 28.5.2013. Podľa odporcu zástupcu záložcom vybral sám veriteľ pri poskytovaní
úveru, ktorá skutočnosť vyvoláva podozrenie, že zástupca bude konať v zhode s veriteľom a nebude
chrániť záujmy záložcov. Záložcovia nemali možnosť vybrať si zástupcu, ale boli nútení podpísať
dohodu o splnomocnení predloženú im veriteľom na štandardnom formulári, pričom nemali možnosť

ovplyvniť jej obsah. Takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech záložcov. Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného,
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami sú
absolútne neplatné. Poukazoval na to, že aj keď je dohoda o plnej moci na samostatnej listine, ide o
štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohli záložcovia ako spotrebitelia ovplyvniť, pričom
veriteľ dosahuje zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej zmluvnej podmienky v čase brania
úveru, teda v čase nižšej bdelosti dlžníka, čo je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Naviac

podľa zistenia správneho orgánu záložný veriteľ (navrhovateľ) dlžníkom poskytol úver vo výške 1.600
eur a 700 eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam nepochybne mnohonásobne
vyššej hodnoty. Výšku zábezpeky preto považuje za neprimerane vysokú, priečiacu sa dobrým mravom,
v súvislosti s čím poukazoval na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právnyúkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do
právomoci tunajšieho súdu.

Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložcovia sa sami rozhodli

zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelili plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu,
ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho
poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba
potenciálnamožnosťtakéhotorozporu,pričompodľaobsahudohodyosplnomocnení,tátobolauzavretá
práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim

dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ
takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah
udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania
plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so
záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte

záujmov. Dohodu o splnomocnení, predmetom ktorej je bezplatné zastupovanie, nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver správneho orgánu o
neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi považuje odvolateľ za nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či rozpor s dobrými mravmi má

spočívať v poskytnutí úveru, v poplatku alebo v úroku z omeškania.

Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba
v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné,
že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade

dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ a
odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas /
účastníci A. F. a K. F. sa dostavili až na vyhlásenie rozhodnutia vo veci/, oboznámil sa s celým obsahom
spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru o nedôvodnosti

odvolania navrhovateľa.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.5.2013 a 24.5.2013, rovnako ako všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú ich súčasťou, neobsahujú zmienku o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti

zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje
domnienku, že uzatvorenie dohôd o splnomocnení, ktorými dlžníci splnomocnili ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za
účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmlúv o úvere č. 207700550 a 207700549, bolo skrytou
podmienkou poskytnutia úveru.

Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia
plnomocenstva v mene dlžníkov uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez
akýchkoľvek logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahusplnomocnenia - naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech
dlžníka vystaveného hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob

dodatočného zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu
splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak
dokladuje spoluprácu veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu
predložených listín, ktorú nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.11.2014, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmy zastúpeného).

Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi
a zúčastneným osobám A. F. a K. F.iadne trovy nevznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd
podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.