Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608201238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3608201238.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky D., zastúpenej I. proti odporkyni S., zastúpenej
I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. septembra 2013, č.k. 4C/178/2008-317, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania a vo výroku o trovách konania
štátu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet
tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 190,28 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia a zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 2.478,67 Eur, pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia v sume 2.195,67 Eur a z ostatných trov v sume 283 Eur, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka
sa návrhom podaným proti odporkyni domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
- pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2.216 m2, zapísanej
Katastrálnym úradom P., Správou katastra G. pre katastrálne územie I. E. na LV č. XXX a
jeho vyporiadania reálnym rozdelením. Podaním zo dňa 19.07.2011, doručeným súdu dňa 25.07.2011,

vzala navrhovateľka návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadala, aby súd konanie zastavil
a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasila. Súd o späťvzatí návrhu navrhovateľky
rozhodol uznesením zo dňa 13.2.2012, č.k. 4C/178/2008-267 tak, že späťvzatie
návrhu nepripustil a konanie nezastavil. Rozhodol tak z toho dôvodu, že dôvodom späťvzatia návrhu
na začatie konania nebola dohoda účastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, prípadne aspoň dohoda o jej užívaní. Príčina začatia súdneho konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t. j. nemožnosť dohody medzi navrhovateľkou a odporkyňou
stále trvala. Na pojednávaní dňa 18.09.2012 vzala navrhovateľka opätovne návrh na začatie konania
v celom rozsahu späť vzhľadom k tomu, že sa rozhodla nehnuteľnosti predať a z toho dôvodu nemá
záujem na ďalšom trvaní sporu. Odporkyňa opäť nesúhlasila so späťvzatím návrhu na
začatie konania a tiež so zastavením konania, pretože vzťahy medzi účastníkmi sa nezmenili. Nakoľko

navrhovateľka vzala návrh v celom rozsahu späť, súd podľa § 96 ods. 1, 2, 3
O.s.p. konanie zastavil. Vychádzal pritom z toho, že sporové občianske súdne konanie sa spravuje
dispozitívnou zásadou. To znamená, že navrhovateľ určuje, čo bude predmetom sporu a kedykoľvek v
priebehu konania môže disponovať predmetom sporu - môže podaný návrh na začatie konania meniť,
môže návrh na začatie konania vziať späť, a to sčasti alebo celkom. Navrhovateľ je
takzvaným pánom sporu (dominus litis) a v rámci jeho procesných oprávnení sa môže rozhodnúť v spore

nepokračovať. V prípade, ak voči súdu prejaví vôľu nepokračovať v konaní a návrh vezme späť, súd
konanie podľa citovaných ustanovení zákona zastaví. V zásade nie je možné pokračovať v sporovomkonaní proti vôli navrhovateľa. Súd konanie aj napriek späťvzatiu návrhu nezastaví vtedy, ak odporca
z vážnych dôvodov so zastavením konania nesúhlasí. Súd vážnosť dôvodov, pre ktoré odporca so
zastavením konania nesúhlasí, posudzuje v každej veci i v každom štádiu konania individuálne. Prihliada

pritom aj na dôvody späťvzatia návrhu. V danej veci súd dospel k záveru, že dôvody
nesúhlasuodporkynesospäťvzatímnávrhuniesúnatoľkozávažné,abysúdspäťvzatienávrhuopätovne
nepripustil a konanie nezastavil. Súd prihliadal aj na to, že na základe výsledkov doteraz
vykonaného dokazovania, najmä vzhľadom k postoju účastníkov konania, nie je dôvodné očakávať
skoré skončenie konania meritórnym rozhodnutím. O povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy konania

štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1, § 151 ods. 6 O.s.p. Štátu vznikli v konaní trovy
spočívajúce v znalečnom za podaný znalecký posudok v sume 605,50 Eur a v znalečnom
za účasť znalca na obhliadke v sume 84,78 Eur, spolu v sume 690,28 Eur. Účastníci zaplatili preddavky
na trovy znaleckého dokazovania v sume 500 Eur. Trovy konania štátu, nekryté preddavkami zloženými
účastníkmi konania, sú v sume 190,28 Eur. Keďže súd konanie zastavil, pričom zastavenie konania
procesne zavinila navrhovateľka späťvzatím návrhu na jeho začatie, súd uložil povinnosť nahradiť trovy

konania štátu navrhovateľke. O náhrade trov konania odporkyne súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. Zastavenie konania procesne zavinila navrhovateľka späťvzatím návrhu, preto je povinná
uhradiť trovy konania. Trovy konania odporkyne pozostávajú zo súdneho poplatku za podanie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 Eur, preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume
250 Eur, trov právneho zastúpenia v sume 2.195,67 Eur (odmena za úkony v sume 775,97 Eur,

režijný paušál v sume 64,25 Eur, náhrada hotových výdavkov za cestovné v sume 414,31 Eur, náhrada
za stratu času v sume 575,2 Eur a DPH 20 % v sume 365,94 Eur).

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, v časti v ktorej bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť
trovy konania štátu a náhradu trov konania odporkyni, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

odporkyňa podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu,
sp. zn. III. ÚS 170/99, sp. zn. II. ÚS 444/01, sp. zn. I. ÚS 188/08, z ktorých vyplýva, že pri
rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné dôsledne skúmať všetky okolnosti, ktoré majú alebo
môžu mať význam na spravodlivé rozhodnutie o trovách. Súd je teda v každom
prípade povinný dôsledne skúmať aj to, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nebude mať právo na náhradu
trov konania. Považovala za nepochybné, že súd prvého stupňa takýto postup nezvolil a neskúmal, či
sú tu také dôvody alebo nie. Dala do pozornosti, že sa ešte pred podaním žaloby vo veci samej snažila
s odporkyňou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa aj napriek
prvotnému súhlasu so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a aj potom, ako ona

akceptovala jej pripomienky k vypracovanému geometrickému plánu, svoj pôvodný postoj zmenila a už
nebolaochotnásadohodnúť.Ažtietoskutočnostibolidôvodom,prektorýbolanútenápristúpiťkpodaniu
návrhu na miestne a vecne príslušný súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Bola toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu o trovách konania len odkazom na príslušnú
právnu normu nemá oporu v zákonnej požiadavke riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Mala za to, že podľa zisteného stavu, s prihliadnutím na správanie účastníkov konania pred
aj počas súdneho konania, je namieste rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a to podľa § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2010, sp. zn. 3 Sžf 30/2010, zo dňa 14.09.2011, sp. zn.
7 M Cdo 4/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 83/2007. Na základe

uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a
jeho dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej
časti - vo výroku o trovách prvostupňového konania a vo výroku o trovách konania štátu
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p.Uznesenie okresného súdu nebolo napadnuté účastníkmi vo výroku, ktorý bolo konanie zastavené,
tento výrok nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Predmetom preskúmania odvolacím súdom boli len výroky o trovách prvostupňového konania a trovách
konania štátu.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa § 146 O.s.p.

V zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa
jehovýsledku,akkonaniebolozastavené.Ustanovenieodseku2tohtozákonnéhoustanoveniaupravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska,
nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva,
a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie
významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne,

došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p.). Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t. j. z hľadiska vzťahu
výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka na pojednávaní dňa 18.09.2012 opätovne

zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť vzhľadom na to,
že sa rozhodla nehnuteľnosti predať a už nemala záujem na ďalšom trvaní sporu. Následne okresný
súd napadnutým uznesením konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. aj napriek nesúhlasu odporkyne.
Navrhovateľka teda späťvzatím návrhu z procesného hľadiska zavinila, že konanie sa muselo zastaviť
a potom dôvodne okresný súd rozhodoval o jej povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2

veta prvá O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania odvolací súd konštatuje,
že v tomto prípade súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.,
konštatujúc procesné zavinenie navrhovateľky na zastavení konania. Späťvzatie návrhu je dispozitívny

procesný úkon, ktorý v občianskom súdnom konaní patrí výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať návrh vo veci, tento môže na základe vlastnej
úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie návrhu ako procesný úkon je prejavom vôle
navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou subjektívnou
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.

V tomto prípade súd prvého stupňa konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil, nakoľko navrhovateľka vzala
návrh v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že aj v tomto
prípadejepotrebnéaplikovaťzodpovednosťzaprocesnézavinenienazastaveníkonaniavzmysle§146
ods. 2 prvá veta O.s.p. Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou,

teda z dôvodu takej subjektívnej (zavinenej) skutočnosti, ktorá bezprostredne viedla k zastaveniu
konania. Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p.(návrhbolvzatýspäťpresprávaniesaodporcu),zprocesnéhohľadiskaplatí,žezavinilzastavenie
konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré vynaložil v súvislosti
s predmetným konaním. Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, potom

je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť najmä v súvislosti s § 146 ods. 2 druhá
veta O.s.p. O tom, že by sa navrhovateľka spolu s odporkyňou nejakým spôsobom dohodli ohľadom
predmetu sporu, navrhovateľka ani neuvádza a nevyplýva to ani z obsahu súdneho spisu a nakoniec ani
z vyjadrenia odporkyne, ktorá so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasila. Späťvzatie návrhu

tak nebolo spôsobené správaním odporkyne. Tak ako sama navrhovateľka uviedla, dôvodom späťvzatia
návrhu bolo, že sa nehnuteľnosti rozhodla predať.V tomto prípade odvolací súd, stotožniac sa so závermi súdu prvého stupňa v konaní navrhovateľky,
vzhliadol jej procesné zavinenie na zastavení konania, nakoľko ako vyplýva z obsahu
súdnehospisu,navrhovateľkavzalasvojnávrhvcelomrozsahuspäť.Zprocesnéhohľadiskatakzavinila

zastaveniekonania,apretosúdprvéhostupňarozhodolonáhradetrovkonaniavecnesprávne,aplikujúc
ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Navrhovateľka sa domáhala použitia osobitného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., keď dôvody hodné
osobitného zreteľa pre použitie tohto zákonného ustanovenia videla v správaní sa odporkyne pred

začatím tohto súdneho konania, ako aj počas súdneho konania pred súdom prvého stupňa, keď
táto nebola ochotná uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (napriek
prvotnému súhlasu), čo ju viedlo k podaniu návrhu na súd.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru a súdnu prax pri použití ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p., keď pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom

rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné
vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, v danej veci navrhovateľky, ale
treba zohľadniť dopad takéhoto rozhodnutia na majetkovú sféru oprávneného účastníka, v danej veci
odporcu. Významným z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú pre to dané dôvody osobitného zreteľa, predpokladá splnenie
podmienok pre použitie citovaného ustanovenia, ktoré v danom prípade splnené neboli. Zo slovného
znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,

aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.

Výnimočnosť z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia nemožno vidieť v okolnostiach
danej veci. Navrhovateľka videla okolnosti hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, pričom

poukazovala na dôvodnosť svojho návrhu, resp. neochotu odporkyne uzavrieť dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú skutočnosť však súd v danej veci posudzovať nemohol,
nakoľko konanie skončilo zastavením v dôsledku späťvzatia návrhu bez toho, aby bolo preukázané, že
odporkyňa splnila to, čoho sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala. K späťvzatiu návrhu došlo z
dôvodu, že navrhovateľka sa rozhodla nehnuteľnosti predať.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené v danej veci predpoklady pre
aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o výšku trov konania pred súdom prvého stupňa, ktoré odporkyňa vynaložila na účelné

bránenie svojho práva, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dôvody a výpočet trov konania vykonaných súdom prvého stupňa
považuje za správny a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia v tejto
časti. Treba zdôrazniť, že navrhovateľka výšku trov konania vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnila.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu

trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má štát v občianskom súdnom konaní proti účastníkom
právonanáhradutrov,ktorévkonaníplatilvprípade,žeuúčastníkovniesúpredpokladypreoslobodenie

od súdnych poplatkov (§ 138 O.s.p.). Pre vznik práva štátu na náhradu trov konania sa vyžaduje
splnenie troch kumulatívnych predpokladov - štát skutočne zaplatil trovy konkrétneho konania podľa §
140 ods. 2 alebo § 141 ods. 2 O.s.p., neúspech povinného účastníka v sporovom konaní a zistenie, žeúčastník, ktorému svedčí povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.

V sporovom konaní má štát právo na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorý bol v konaní
neúspešný, a preto mu bola uložená povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému
účastníkovi. Procesný dôvod nerozhoduje, môže ísť o rozhodnutie o trovách podľa § 146 ods. 2, § 142
ods. 1, 2, 3, § 143 O.s.p.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že trovy konania štátu skutočne vznikli tým, že znalečné bolo v
časti 190,28 Eur vyplatené súdnemu znalcovi z rozpočtových prostriedkov štátu (rozhodnutie Okresného
súdu Partizánske zo dňa 20.05.2010, č.k. 4C/178/2008-136 vo výške 105,50 Eur a zo
dňa 20.02.2012, č.k. 4C/178/2008-269 vo výške 84,78 Eur). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že pokiaľ štát trovy konania, spočívajúce v znalečnom zaplatil, nie je možné jeho nárok spochybniť
tvrdením, že platenie trov bolo nadbytočné, dôkaz nebol potrebný, alebo bol nadbytočný, resp. nebol

vykonaný správne.

Z uznesenia okresného súdu, ktorým bolo konanie zastavené, vyplýva, že navrhovateľka procesne
zavinila zastavenie tohto súdneho konania, bola jej uložená povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov
konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľke potom jednoznačne svedčí aj povinnosť

zaplatiť trovy konania štátu, ktoré v danom súdnom konaní vznikli. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
na rozhodovanie súdu o trovách konania štátu nedopadá, a preto nie je možné ho aplikovať. U
navrhovateľky neboli zistené predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie, aby

bola navrhovateľke uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré v tomto súdnom konaní vznikli.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá by mala v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila, preto jej náhrada trov nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .