Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/218/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225783
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111225783.8

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: JK., zastúpený JUDr.
Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanej: C. G., F.. XX.X.XXXX, T.
H., J. XX, zastúpenej JUDr. Ingrid Škrabskou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 10, o zaplatenie
866,49 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 29C 264/2007
žiadal zaviazať žalovanú titulom náhrady trov právneho zastúpenia na zaplatenie 26.104,- Sk s 12 %
úrokom z omeškania od 1.3.2004 do zaplatenia ako aj trov konania.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila so vznesením námietky premlčania.

Vykonaným oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 12C 31/97, faktúrou
č. 10/2004 ako aj ďalším spisovým materiálom prvostupňový súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca dňa 8.11.1996 prevzal právne zastúpenie žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II. pod sp. zn. 12C 31/97 proti spoločnosti BH Invest a.s. o zaplatenie 696.810,- Sk.

Podľa vyjadrenia žalobcu sa dňa 26.11.2003 mal ustanoviť na odvolacie konanie v predmetnom konaní,
kedy zistil, že žalovaná poverila právnym zastupovaním JUDr. Škrabskú.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 12C 39/97 súd zistil, že žalobca bol naposledy
predvolaný ako právny zástupca žalovanej na odvolacie konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave
nariadené na 11.6.2003.

Žalovaná dňa 13.6.2003 doručila Krajskému súdu v Bratislave plnomocenstvo uvedené JUDr. Ingrid
Škrabskej na právne zastupovanie v konaní zo dňa 10.6.2003.

Ďalšie pojednávanie odvolacieho konania bolo nariadené na deň 26.11.2003, kedy už predvolanie
nebolo doručované žalobcovi, ale JUDr. Škrabskej ako právnej zástupkyni.

Žalobca dňa 18.2.2004 vystavil faktúru č. 10/2004, ktorou žalovanej vyúčtoval náhradu trov právneho
zastúpenia za konanie vedené na Okresnom súde Bratislava 2 pod sp. zn. 12C 31/97 v celkovej výške
55.576,- Sk za 7 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava, výzva žalovanému, zastúpenie na
pojednávaniach 11.6.1997 a 19.8.1997 a odvolanie proti rozsudku 28.12.1997 a proti trovám konania

8.10.2001 vo výške 7.268,- Sk za úkon právnej pomoci, režijný paušál 7 x 100,- Sk a cestovné náhrady
vo výške 4.000,- Sk.

Žalovaná namietala premlčanie predmetného nároku.

Rozsudkom zo dňa 20.3.2009 Okresný súd v Prešove s poukazom na vznesenie námietky premlčania
žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že zo samotnej žaloby nesporne vyplýva, že žalobca sa
dozvedel o zániku svojej plnej moci na právne zastupovanie žalovanej v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 12C 39/97 dňa 26.11.2003.

Od uvedeného dňa u žalobcu začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie si
nároku na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia voči žalovanej súdnou cestou.

Keďže premlčacia lehota uplynula dňa 26.11.2006 a žalobca podal žalobu, ktorou si uplatnil voči
žalovanej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia až dňa 8.2.2007, súd vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania žalovanou nárok žalobcovi priznať nemohol.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.4.2010 pod sp. zn. 2Co114/2009 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil.

Uznesením zo dňa 9.8.2011 pod sp. zn. 18Co49/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 20.3.2009
pod sp. zn. 29C 264/2007 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IIIÚS339/2011 zo dňa 8.1.2011 doručenom Krajskému
súdu v Prešove dňa 8.3.2011, ktorým bolo pôvodne potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 14. apríla 2010 pod sp. zn. 2Co 114/09 zrušené pre porušenie základného práva žalobcu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd konštatoval, že ani Okresný súd ani Krajský súd, ktorý sa s právnymi závermi
prvostupňového súdu v plnej miere stotožnil, nevysvetlil vo svojich rozhodnutiach, z akého dôvodu
v prípade žalobcu nebol aplikovaný výklad relevantného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka
používaný ustálenou súdnou praxou. Vytýkal obom súdom, že sa iba formálne odvolali na ust. § 101
Občianskeho zákonníka. Vyslovil, že na argumenty žalobcu týkajúce sa otázky určenia začiatku plynutia
premlčacej lehoty Krajský súd nereagoval náležitou odpoveďou a z hľadiska výsledku rozhodnutia neboli
argumenty žalobcu irelevantné.

V tejto súvislosti Ústavný súd poukázal okrem ust. § 101 aj na súvisiace ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo
určeným v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť od prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Dikcia tohto ustanovenia sa zmieňuje o okolnostiach, ktoré sa vyskytli práve v prípade žalobcu. Nad
rámec považoval Ústavný súd za potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru (R28/1994) týkajúcej sa
skutkovej situácie analogickej s prípadom žalobcu, ktorá v prípade záväzkov predvídaných s ust. § 563
a 564 Občianskeho zákonníka určuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby špecificky.

Ústavný súd v závere zdôraznil, že nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva a z tohto
postavenia mu preto v okolnostiach prípadu ani neprislúchalo posudzovať, či k námietkam sťažovateľa
podaných prostredníctvom odvolania malo alebo nemalo byť vyhovené.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 9.8.2011 pod sp. zn. 18Co49/2011 v odôvodnení konštatoval,
že zásadnou otázkou, ktorú v tejto veci bolo potrebné vyriešiť je otázka, od ktorého času začala plynúť
premlčacia lehota, kedy si žalobca mohol právo uplatniť prvý krát. Tým je objektívne vymedzený začiatok
plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie „mohol“.

Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo o
svojom práve nevedel (rozsudok NS SR 3Obo47/97 z 15.5.1997).

V prípade, ak splnenie dlhu nie je stanovené na presne určenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený
aj začiatok plynutia doby.

Ak čas plnenia záväzku nebol dohodnutý ani inak stanovený právnym predpisom, či rozhodnutím, je
dlžník podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o splnenie
požiadal.

Z uvedeného treba vyvodiť záver, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o
splnenie dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby tu teda nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho
vzťahu dohodnutého na dobu neurčitú.

Začiatok plynutia lehoty na uplatnenie práva v záväzkových právnych vzťahov rieši vo svojich
rozhodnutiach súdna prax, pričom z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24.6.2003 pod sp. zn.
1Cdo25/03 zverejneného pod R91/2004 vyplýva, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý
ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563
Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o splnenie veriteľ požiada, veriteľ
však mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho (nie subjektívneho hľadiska) požiadať
o splnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol. Takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci
deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej splatnosť dohodnutá nebola.

Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia R28/1984, na ktorý poukázal Ústavný súd SR, ktorý uvádza,
že ak doba splatnosti dlhu nebola dohodnutá ani inak stanovená, začína plynúť premlčacia doba
dňom nasledujúcim potom, keď dlh vznikol. Pre počiatok premlčacej doby, ak ide o právo z časovo
neobmedzeného právneho vzťahu a doba plnenia dohodnutá nebola, je rozhodný deň nasledujúci po
dni, kedy došlo ku vzniku právneho vzťahu a nie deň, kedy došlo ku splatnosti dlhu.

Právny názor, podľa ktorého je beh premlčacej lehoty viazaný na splatnosť dlhu, ktorá nastáva prvého
dňa potom, kedy bol dlžník o splnenie veriteľom požiadaný, by znamenal neprípustné posunutie počiatku
v behu premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu.

Rozhodujúcim kritériom teda pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty v predmetnej veci je
skutočnosť, či pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej služby žalobcom žalovanej bol dohodnutý čas
plnenia, t. j. v lehote zročnosti faktúry.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak čas plnenia, zaplatenia právnej služby v predmetnej veci dohodnutý
nebol, resp. nebola dohodnutá vo fakturácii služby a z nej vyplývajúca splatnosť, v takomto prípade je
odvolací súd zhodne s vyššie uvedeným a ustálenou judikatúrou toho názoru, že žalobca mohol požiadať
o zaplatenie odmeny a trov právneho zastúpenia nasledujúci deň po ukončení právnej služby, t. j. deň
po zániku plnej moci na zastupovanie.

Týmto dňom mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny a zároveň mohol požiadať o jej zaplatenie žalovanú
a uplatniť ju žalobou na súde. Týmto dňom mu zároveň bola známa výška odmeny za jednotlivé úkony,
paušálne náhrady, strata času, výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti so zastupovaním žalovanej v konaní
vedenom na OS Bratislava II pod sp. zn. 12C 31/97.

Súčasne v deň po ukončení právnej služby mohol fakturovať zaplatenie služby. Z hľadiska plynutia
premlčacej lehoty v takomto prípade nie je rozhodujúce, kedy ju fakturoval. Z uvedeného je možné
vyvodiť, že ak splatnosť zaplatenia za poskytnutú právnu službu nebola medzi účastníkmi dohodnutá,
za začiatok plynutia premlčacej lehoty treba považovať nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, t. j.
po vzniku nároku na zaplatenie právnej služby žalobcovi žalovanou.

Iba v prípade, ak si účastníci dohodli zaplatenie odmeny a nákladov za zastupovanie v predmetnom
konaní na základe fakturácie, tak by sa začiatok premlčacej doby považoval prvý deň po splatnosti faktúr.

Uložil súdu prvého stupňa najprv sa opätovne vyporiadať s otázkou premlčania uplatneného nároku a
predovšetkým zistiť, či medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí právnej služby
v písomnej alebo ústnej forme. V prípade, že došlo iba k ústnej zmluve a iba k písomnej plnej moci,
výsluchom účastníkov bude potrebné zistiť, ako a v akej forme a lehote bolo medzi účastníkmi dojednané
zaplatenie odmeny a trov konania žalobcovi. Či bolo dojednané, že k uhradeniu dôjde až na základe
fakturácie žalobcom a zročnosti faktúry. Následne bude potrebné tieto zistenia vyhodnotiť a posúdiť
podľa vyššie uvedeného v súlade s uvedenou judikatúrou a citovaným nálezom Ústavného súdu SR.

Súd dokazovaním doplneným o výsluch žalovanej, oboznámením informácie Pr-77/95, výsluchom
svedkov C. G. I. L. G. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobca súdu predložil informáciu, zo dňa 8.11.1996 napísanú v advokátskej kancelárii s uvedením
generálii klienta, v danom prípade žalovanej odporcu spoločnosti BH Invest a.s. Bratislava a predmetu
právnej pomoci o zaplatenie 696.810,- Sk s tým, že podľa článku 4 zmluvy o právnej pomoci bola
uzatvorená zmluva v uvedenom predmete so žalobcom s uvedením, že sa žalovaná ako klientka
zaväzuje zaplatiť žalobcovi za jeden úkon odmenu z hodnoty sporu s tým, že berie na vedomie, že
zastúpenie si vyžiada predvídateľne 8 hlavných úkonov a celková výška trov právneho zastúpenia bude
predstavovať sumu 75.000,- Sk. Odmenu i výdavky je povinný vopred zálohovať a neuhradenú sumu
po obdŕžaní faktúry zaplatiť v lehote 7 dní.

Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že podľa ich názoru je naďalej dôvodná
námietka premlčania, nakoľko faktúra, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanej trovy konania mala byť
vystavená v zmysle Zákona o účtovníctve podľa § 10 ods. 2 bez zbytočného odkladu a v prípade, že
žalobca bol platcom DPH, v zmysle ust. § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. buď bez zbytočného odkladu
po zdaniteľnom plnení, najneskôr však v lehote do 15 dní, čo však zo strany žalobcu realizované nebolo.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v čase prevzatia právneho zastúpenia žalobcom ju tento
požiadal, aby mu poskytla zálohu na právnu službu v rozsahu 15.000,- Sk, ktorú mu odovzdala na
nasledujúci deň spolu s nebohým manželom a išlo o finančné prostriedky zapožičané od syna.

Žalobca ju zároveň ubezpečil, že právne zastúpenie ju viac stáť nebude.

Po čase ju žalobca oslovil, aby mu odovzdala ďalšiu sumu peňazí a to 5.000,- Sk, pretože sa zo
zdravotných dôvodov, keďže mal zlomenú nohu, nemohol pojednávania, ktoré malo prebehnúť v
Bratislave zúčastniť a potreboval tieto finančné prostriedky pre kolegu, ktorému mal udeliť substitučnú
plnú moc.

Následne mala zistiť, že sa žalobca opakovane pojednávaní v Bratislave nezúčastňoval a tento spor bol
ukončený až potom, keď jej právne zastúpenie prevzala JUDr. Škrabská, ale napriek tomu, že predmetný
spor vyhrala, pohľadávka sa stala nevymožiteľnou.

Poukázala na to, že JUDr. Komka ju opätovne oslovil o poskytnutie zálohy vo výške 4.000,- Sk na cestu
pred posledným pojednávaním, kedy ju už zastupovala JUDr. Škrabská a z uvedeného dôvodu už mu
túto zálohu na odmenu s manželom vyplatiť odmietli. Ani v jednom prípade však jej žalobca príjmový
doklad vystaviť nechcel.

Svedok C. G. potvrdil, že je synom žalovanej a má vedomosť o tom, že žalovaná v súvislosti s konaním
vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12C 31/97, kde ju žalobca zastupoval, poskytla
odmenu vo výške 15.000,- Sk, ktorú jej zapožičal pre účely uvedeného právneho zastúpenia.

Uvedené súdne konanie voči spoločnosti BH Invest a.s. malo zabezpečiť vrátenie finančných
prostriedkov jemu ako aj ďalším ľudom, ktorí pre uvedenú spoločnosť pôsobili v predmete činnosti
skupovania kupónových knižiek a zároveň z takto získaných finančných prostriedkov malo dôjsť k
vráteniu jeho pôžičky poskytnutej žalovanej.

Uvedené finančné prostriedky odovzdával na Jarkovej ulici žalovanej v blízkosti kancelárie žalobcu za
prítomnosti aj jeho nebohého otca. Podľa vyjadrenia matky jej však žalobca doklad o prijatí uvedených
finančných prostriedkov nevystavil a to aj v prípade ďalších súdnych sporoch, v ktorých žalobca jeho
matku zastupoval.

Mal však vedomosť o tom, pri osobných stretnutiach s matkou, že si táto zapisovala všetky platby, ktoré
v prospech žalobcu v súvislosti s jeho právnym zastupovaním poskytla.

Ďalšiu sumu, ktorá žalovanej zapožičaná bola, bola suma 5.000,- Sk, ktorá bola poskytovaná zo strany
jeho manželky.

Svedkyňa L. G. uviedla, že je nevestou žalovanej a vie, že žalobca zastupoval žalovanú aj v konaní voči
spoločnosti BH Invest a.s.. Osobne svokrovcom poskytovala pre účely uvedeného právneho zastúpenia
5.000,- Sk, keďže ju aj požiadali, aby ich odviezla za pánom P.. Motorové vozidlo odstavila pri veľkom
cintoríne, kde žalovanú spolu s jej manželom počkala, kedy sa vrátia a vtedy jej svokor zároveň uviedol,
že žalobca im doklad o prijatí uvedených peňazí neodovzdal. Mala súčasne vedomosť o tom, jej manžel
odovzdal žalovanej pre účely právneho zastúpenia žalobcov sumu 15.000,- Sk, kedy aj ona osobne bola
prítomná pri odovzdaní uvedených peňazí žalovanej a nebohému svokrovi.

Obaja svedkovia zhodne uviedli, že to bolo niekedy v roku 1996, nepamätajú, či to bola jeseň alebo
zima, ale išlo o chladnejšie kalendárne mesiace.

Žalobca opakovane súdu predkladal upresnenie úkonov právnej pomoci, za ktoré si v predmetnom
konaní uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a to podaním doručeným súdu dňa 28.11.2008,
pôvodne v konaní 29C 264/2007, naposledy podaním doručeným súdu 18.6.2012 pod sp. zn. 17C
218/2011, v ktorom uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia za tieto
úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava 8.1.1996, žaloba 30.1.1997, výsluch žalobkyne pred OS
Prešov, 20.8.1997, zastúpenie na pojednávaní OS Bratislava 19.11.1997, výsluch žalobkyne pred OS
Prešov 28.5.1998, odvolanie proti rozsudku 28.12.1999, odvolanie proti uzneseniu do trov 8.10.2001 a
zastúpenie pri odvolacom pojednávaní 11.6.2003 vrátane cestových náhrad na trase Prešov - Bratislava
a späť za rok 1997 vo výške 1.537,- Sk, za rok 2003 1.508,- Sk, náhradu za použitie motorového vozidla
5.400,- Sk a náhradu premeškaného času za rok 1997 580,- Sk a rok 200315.486,- Sk, ktoré predstavujú
sumu 55,067,- Sk, avšak žalobca si uplatňuje voči žalovanej iba tú náhradu trov konania, ktorá je
uvedená v žalobe.

Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 132/1990 Zb. účinného od 1.12.1999 do 1.1.2004, advokát je pri výkone
advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach
riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 132/1990 Zb., advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy
zastupovaného, konať pri tom svedomito, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať,
čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 132/1990 Zb., advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola
účelná a hospodárna.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 132/1990 Zb., advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má
právo požadovať na ňu primeraný preddavok.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 132/1990 Zb., advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 132/1990 Zb., občan má právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú
odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na
to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z. z. účinného od 1.1.2004 do 1.5.2004, platiteľ je povinný vyhotoviť
za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najskôr v deň uskutočnenia
zdaniteľného plnenia a najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, ak tento zákon neustanovuje
inak. Platiteľ nie je povinný vyhotoviť daňový doklad za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane podľa
§ 26.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z. účinného od 1.1.2004 do 31.12.2004, účtovný doklad je
preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať

a) označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z. z., účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez
zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť
obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 543 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu
oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa
takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže
advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb., ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, predpokladá sa, že sa
advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

Podľa § 12 vyhl. č. 240/1990 Zb., výška tarifnej odmeny sa určí podľa hodnoty alebo druhu veci a podľa
počtu úkonov právnej pomoci, ktoré advokát vo veci vykonal.

Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určená
podľa hodnoty veci je z hodnoty:

do 1 000 Kčs ....................... 200 Kčs nad 1 000 Kčs do 5 000 Kčs ......... 300 Kčs nad 5 000 Kčs do 10
000 Kčs ........ 400 Kčs nad 10 000 Kčs do 200 000 Kčs ...... 400 Kčs a 10 Kčs za každých
začatých 1 000 Kčs

nad 200 000 Kčs .................. 2 300 Kčs a 10 Kčs za každých
začatých 10 000 Kčs.

Podľa § 16 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej pomoci:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada s klientom presahujúca jednu hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, týkajúce sa veci samej,
d) účasť na vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie
pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny,
e) napísanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé začaté dve hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu
o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, prípadne sťažnosť proti rozhodnutiu o
návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) napísanie listiny o právnom úkone.

Podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb., odmena vo výške 1 polovice patrí za každý z týchto úkonov
právnej pomoci:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
c) odvolanie proti rozhodnutiu, pokiaľ nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto
odvolaniu,
d) návrhy a sťažnosti vo veciach, v ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
f) ak ide o výkon rozhodnutia, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k
takémuto návrhu, zastupovanie pri pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takémuto
návrhu.

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb., za úkony právnej pomoci, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1
a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 18 vyhl. č. 240/1990 Zb., advokát má popri nároku na odmenu tiež nárok na

a) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä
na súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady
a odpisy,
b) náhradu za premeškaný čas (§ 20).

Doplneným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 8.11.1996 uzatvorili zmluvu
o právnej pomoci v predmete konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12C 31/97
vedeného proti žalovanému BH Invest Bratislava o zaplatenie 696.810,- Sk. V článku 4 uvedenej zmluvy
vyplýva, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi zaplatiť odmenu za zastupovanie s tým, že odmena za jeden
hlavný úkon bude vyčíslená z hodnoty sporu, pričom zobrala na vedomie, že zastúpenie si predvídateľne
vyžiada 8 hlavných úkonov v celkovej výške 75.000,- Sk.

Súčasne v zmysle uvedenej zmluvy sa zaviazala odmenu s výdavkami zaplatiť po obdŕžaní faktúry v
lehote 7 dní.

Žalobca faktúrou č. 10/2004 zo dňa 18.2.2004 s uvedením 14-dňovej splatnosti, t. j. k 3.3.2004 si
voči žalovanej v zmysle ustanovenia vyhlášky č. 240/1990 Z. z. vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 55.576,- Sk za tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 8.11.1996 vo výške 7.268,- Sk
- výzva žalovanému 7.1.1997 vo výške 7.268,- Sk
- žaloba 17.1.1997 vo výške 7.268,- Sk
- zastúpenie na pojednávaní 11.6.1997 vo výške 7.268,- Sk
- zastúpenie na pojednávaní 19.8.1997 vo výške 7.268,- Sk
- odvolanie proti rozsudku 28.12.1999 7.268,- Sk
- odvolanie do trov 8.10.2001 7.268,- Sk
- zastúpenie pri odvolacom pojednávaní 26.11.2003 bez uvedenia uplatnenej náhrady
- spolu vo výške 50.876,- Sk

- režijný paušál 7 x 100,- vo výške 700,- Sk a výdavky cestovné Prešov - Bratislava a späť 2 x verejným
hromadným prostriedkom vo výške 4.000,- Sk v celkovej výške 55.576,- Sk.

Zo zmluvy o právnej pomoci uzatvorenej so žalovanou v predmete konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 12C 31/97 vyplýva, že žalobca sa v predmete odmeny dohodol so žalovanou na
odmene určenej podľa ustanovení vyhlášky č. 240/1990 Zb. o tarifnej odmene hodnoty predmetu sporu
v zmysle ust. § 12 citovanej vyhlášky.

Bolo nesporne preukázané, že žalobca si faktúrou č. 10/2004 vyúčtoval voči žalovanej náhradu trov
právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci vrátane režijného paušálu a cestovných výdavkov, v
celkovej výške 55.576,- Sk avšak s uvedením nesprávnej hodnoty tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
pomoci podľa § 13 vyhl. č. 240/1990 Zb., kedy si uplatnil odmenu vo výške 7.268,- Sk/ 1 úkon právnej
pomoci, pričom správna výška tarifnej odmeny bola 2.800,- Sk.

V zmysle uvedenej faktúry č. 10/2004 zo dňa 18.2.2004 splatnej dňa 13.3.2004 žalobcovi voči žalovanej
patrí nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 8.11.1996 vo výške 2.800,- Sk a režijný paušál 70,- Sk
- predžalobná výzva 17.1.1997 vo výške 2.800,- Sk a režijný paušál 70,- Sk
- žaloba zo dňa 17.1.1997 doručená súdu 30.1.1997 2.800,- Sk režijný paušál 70,- Sk
- účasť na pojednávaní na dožiadanom súde OS Prešov dňa 20.8.1997 (vo faktúre chyba v písaní s
uvedením 19.8.1997) 2.800,- Sk a režijný paušál 70,- Sk
- odvolanie proti rozsudku 28.12.1999 2.800,- Sk a režijný paušál 100,- Sk

Žalobcovi v danom prípade nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní
11.6.1997, ktorého sa nezúčastnil, čo vyplýva zo samotnej zápisnice o pojednávaní ako aj z rozsudku
Okresného súdu Bratislava II 12C31/97 zo dňa 17.2.2005 a za odvolanie do trov 8.10.2001, nakoľko
nešlo o samostatné odvolanie voči trovám konania, ale o duplicitné a teda neúčinné odvolanie smerujúce
opätovne voči celému rozsudku pôvodne podanému a doručenému súdu dňa 30.12.1999, čo opätovne
vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi nepatria ani výdavky pozostávajúce z cestovných
náhrad Prešov - Bratislava verejným hromadným prostriedkom vyúčtovaných vo výške 4.000,- Sk z
dôvodu, že ani v jednom prípade, pokiaľ ide vyúčtované náhrady trov právneho zastúpenia faktúrou č.
10/2004 sa nezúčastnil poskytovaného úkonu právnej pomoci mimo sídla svojej advokátskej kancelárie.

Na základe uvedených skutočností je preto nárok žalobcu na odmenu za poskytnuté právne služby
žalovanej v konaní vedenom 12C 31/97 vyúčtovaných faktúrou č. 10/2004 dôvodný iba vo výške 14.380,-
Sk.

S poukazom na viazanosť súdu prvého stupňa nálezom Ústavného súdu SR pod sp. zn. IIIÚS 339/2011
v zmysle ust. § 135 Občianskeho súdneho poriadku a právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle
ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku za súčasného zistenia súdu, že účastníci konania si dohodli
zaplatenie odmeny a nákladov za zastupovanie v predmetnom konaní na základe fakturácie, začiatok
premlčacej doby je v danom prípade v prvý deň po splatnosti č. 10/2004, ktorou si žalobca voči žalovanej
vyúčtoval odmenu za poskytnutú právnu službu v konaní vedenom na OS Bratislava II 12C 31/97 s
uvedením dátumu splatnosti 14 dní, t. j. 3.3.2004.

Od uvedeného dňa teda u žalobcu začala plynúť všeobecná 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie si
nárokov na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia voči žalovanej súdnou cestou, ktorá uplynula
3.3.2007, t. j. až po podaní žaloby vo veci samej pôvodne pod sp. zn. 29C 264/2007 dňa 8.2.2007,
preto súd námietku premlčania vznesenú žalovanou vo vzťahu k úkonom právnej pomoci vyúčtovaných
faktúrou č. 10/2004, ktoré na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, vyhodnotil
ako nedôvodnú.

Pokiaľ však ide o náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci vrátane hotových
výdavkov vo vzťahu k náhrade cestovného a náhrady za premeškaný čas uplatnených podaniami
doručenými súdu dňa 28.11.2008, pôvodne v konaní 29C 264/2007 a následne podaním doručeným
súdu dňa 18.6.2012 pod sp. zn. 17C 218/2011, ktoré neboli predmetom vyúčtovania faktúrou č. 10/2004,
tieto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou, súd priznať žalobcovi nemohol, nakoľko
si tieto uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 3.3.2004 a uplynula 3.3.2007.

Záverom súdu prvého stupňa sa žiada dodať s poukazom na názor vyslovený v náleze Ústavného súdu
SR pod sp. zn. IIIÚS339/2011 zo dňa 18.1.2011, že aj v prípade dohodnutej fakturácie odmeny advokáta
voči klientovi za poskytnuté právne služby, v zmysle ktorej vzniká klientovi povinnosť túto vyplatiť v
určenej, resp. dohodnutej lehoty splatnosti s tým, že beh premlčacej lehoty je viazaný na takto určenú

splatnosť dlhu, by aj v takomto prípade znamenalo posunutie počiatku behu premlčacej doby prakticky
na neobmedzenú dobu, kedy by žalobca ako poskytovateľ právnej služby si odmenu za právnu pomoc
mohol vyúčtovať faktúrou aj po uplynutí 10 rokov od ukončenia právneho zastúpenia, pričom za začiatok
premlčacej doby by sa považoval aj v takomto prípade prvý deň po dohodnutej lehote splatnosti a to aj
napriek tomu, že v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu vystavenia
faktúry sa ukladá povinnosť účtovnej jednotke podľa § 10 ods. 2 účtovný doklad vydať bezodkladne
potom, čo zistí skutočnosť, ktorá sa nim preukazuje a v prípade platiteľa v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák.
č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinného od 1.1.2004 do 1.5.2004 daňový doklad vyhotoviť
najskôr v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia a najneskôr do 15 dní od jeho uskutočnenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania teda bolo nesporne preukázané, že nárok žalobcu podľa faktúry
č. 10/2004 bol dôvodný vo výške 14.380,- Sk (477,33 EUR).

Svedeckými výpoveďami C. G. ako aj L. G. však bolo nesporne preukázané, že žalovaná žalobcovi pre
účely právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12C 31/97 voči
žalovanému BH Invest i.a.s. Bratislava o zaplatenie 696.810,- Sk tomuto poskytla preddavok na odmenu
vo výške 20.000,- Sk, ktorá však vo faktúre č. 10/2004 s vyúčtovanou odmenou za poskytnutú právnu
pomoc v uvedenom konaní zohľadnená nebola.

S poukazom na preukázaný nárok žalobcu na odmenu za poskytnutú právnu službu žalovanej faktúrou
č.. 10/2004 vo výške 14.380,- Sk (477,33 EUR) a vykonané platby žalovanej voči žalobcovi v súvislosti
s predmetnou právnou pomocou vo výške 20.000,- Sk ako preddavok na odmenu súd nárok žalobcu
zamietol z dôvodu, že jeho odmena za poskytnutú vyššie uvedenú právnu pomoc bola v rozsahu, ktorého
dôvodnosť bola v predmetnom konaní preukázaná uspokojená žalovanou preddavkom na odmenu.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené zo strany žalobcu podaním doručeným súdu dňa 14.11.2012
spochybňujúcim tvrdenie svedkov, kde malo dôjsť k odovzdaniu preddavku na odmenu v súvislosti
s právnym zastupovaním žalobcu žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 12C 31/97 súd už na uvedené neprihliadal z dôvodu, že boli predložené po poučení právnej
zástupkyne žalobcu v zmysle ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní konanom
dňa 9.11.2012 po vyhlásení uznesenia Okresného súdu v Prešove, ktorým dokazovanie v predmetnej
veci ukončil.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.