Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 5, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205288
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814205288.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783 zast.
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:
47 234 547 proti žalovanému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/X, XXX XX W. S. N., Š. J. V.O. R.,
t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou O. J., súdnou tajomníčka Okresného súdu Vranov nad
Topľou,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného:ObčianskezdruženieVšeobecnáochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik
Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 505,73 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 86,73 eur spolu s úrokom vo
výške 39% ročne zo sumy 419 eur od 03.08.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 86,73 eur od 03.08.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 419 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 419 eur od 03.08.2013 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z iných
trov konania vo výške 19,80 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 60,07 eur na účet právneho

zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 505,73 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne

zo sumy 419 eur od 03.08.2013 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 505,73 eur od 03.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým,
že dňa 22.12.2012 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom
úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 419
eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne
záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 24

mesačných splátok vo výške 27,25 eur so splatnosťou prvej splátky 15.01.2013. Podľa bodu 1.4 časti 1.
Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi,
ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto
súhlasu žalobca poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účetpredajcu. Podľa bodu 2.1 časti 3 Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodol inak.
Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy , prípadne

podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej
na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého
úveru neuhradil žalovaný do dňa podania žaloby nič z dlžnej sumy. Na predžalobné výzvy žalovaný
nereagoval. Podľa bodu 4.1 časti 3 úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne

a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta
alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo aj klient porušil niektorú z ďalších
povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je Cetelem oprávnený a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou,
ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s
okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru. Podľa bodu

7.časti 3 úverovej zmluvy Cetelem doručuje všetku korešpondenciu a písomné oznamy klientovi poštou,
a to formou obyčajnej alebo doporučenej listovej zásielky, na jeho poslednú známu adresu. Oznámenia
zasielané do vlastných rúk klientovi sa považujú za doručené dňom, kedy klient príslušné oznámenie
obdrží, alebo dňom, kedy príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo príslušné oznámenie zaslané
Cetelemomnaposlednúznámuadresuklienta,savrátiCetelemuakonedoručené.Vdôsledkuneplnenia

dohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhožalobcavyhlásildňa02.08.2013mimoriadnusplatnosťúveru,
čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. V ďalšom citoval ustanovenia bodu 4.2 a 4. 4 časti
3 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 505,73 eur ( 419 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny

75,69 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 11,04 eur z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 419
eur od 03.08.2013 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 505,73 eur od
03.08.2013 až do zaplatenia.

Podaním zo dňa 16.12.2015 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 86,73 eur, úroku z dlžnej
úverovejistinyvovýške39%ročnezosumy419eurod03.08.2013dozaplateniaaúrokuzomeškaniavo
výške 8,5% ročne zo sumy 86,73 eur od 03.08.2013 do zaplatenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 419 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 419 eur od
03.08.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného a keďže nezistil iný jeho pobyt, uznesením č.k. 7C/303/2014-52
zo dňa 06.02.2015 mu ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu dňa
27.10.2014. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.12.2014 uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že v ďalšom citoval ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako

aj ust.§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva je svojou povahou
spotrebiteľskou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Tento výklad je v súlade so smernicou
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V ďalšom
uviedol, že majú za to, že žaloba nebola podaná dôvodne v časti úrokov a poplatkov za úver, vzhľadom
na skutočnosť, že absentujú obsahové náležitosti zmluvy. V zmluve absentujú niektoré podmienky, s

ktorýmizákonospotrebiteľskýchúverochspájaprávožalobcuakododávateľapožadovaťlenposkytnutý
úver, bez úrokov a poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých
peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Všetky úroky a poplatky vyrubené žalobcom sú
plnením bez právneho dôvodu. Suma uhradená žalovaným za tieto položky sa preto započítava do sumy
požičaných peňazí - istiny. O túto sumu sa znižuje istina žalobcu. Žalobca v zmysle uvedeného nie je

oprávnený zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie- úroky obsiahnuté v
zmluve, poplatok za úver, poplatok za omeškanie, poistenie a sankčné plnenia. Zmluva trpí viacerými
obsahovými nedostatkami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné považovať
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov naformulovaný žalobcom ajej niektoré podmienky, ako zmluvy spotrebiteľskej sa javia v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Takéto zmluvné dojednania sú
nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a teda predstavujú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Žalobca
ako dodávateľ obsah zmluvy a jej jednotlivé podmienky so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával. Žalovaný mohol iba podpísať resp. nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie o
úrokoch, o poplatkoch a iné. Zároveň poukázal aj na výšku úrokovej sadzby prevyšujúcej 30%. Takáto
dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa §

39 Občianskeho zákonníka neplatná ( napr. Uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009). Žalobca
v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v
rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže
svojoupovahouideoúžeru.Vzhľadomnauvedenénavrhol,abysúdnávrhvčastiuplatnenejpohľadávky
nad rozsah poskytnutej istiny úveru bez úrokov a poplatkov po odpočítaní zaplatených splátok, ako aj
sankčný úrok vo výške 39% ročne zamietol. Zároveň požiadal o náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným
vyjadrením žalobcu spolu s prílohami, čiastočným späťvzatím žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju
neprítomnosť a neprítomnosť žalobcu na pojednávaní a zároveň z dôvodu hospodárnosti konania
požiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.08.2014 uviedol, že dňa 22.12.2012 uzavrel žalobca

ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver na nákup tovaru vo výške 419 eur. Z potvrdenia o odfinancovaní
peňažnýchprostriedkovjezrejmékedyavakejvýškeposkytolžalobcažalovanémupeňažnéprostriedky
a plán amortizácie - splátkový kalendár, z ktorého je zrejmé aká časť mesačnej splátky bola použitá

na istinu, aká časť bola použitá na úroky a aká časť na poplatok za poistenie. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradil žalovaný žalobcovi nič z dlžnej sumy. S poukazom
na predložené dôkazy má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej
výške 505,73 eur a to z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 419 eur, dlžných úrokov z úveru vo
výške 75,69 eur a dlžného poistného z úveru vo výške 11,04 eur.

V podaní doručenom súdu dňa 19.11.2014, žalobca vzniesol námietku vstupu vedľajšieho účastníka do
konania. Súd uznesením č.k. 7C/303/2014-58 zo dňa 08.09.2015 námietku žalobcu zamietol.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb ( ďalej len „zmluva“) zo dňa 22.12.2012
vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške a
za podmienok dohodnutých v Zmluve. Klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky
a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 419
eur pri fixnej výške úrokovej sadzby 39% p.a., RPMN predstavovala 46,77% a poplatok za poistenie

7,24%. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 27,25 eur s tým, že splatnosť
mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola dohodnutá na deň 15.01.2013 a
konečná splatnosť na deň 15.12.2014. Celková čiastka k zaplateniu predstavovala sumu 609,84 eur.

Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 prvej časti zmluvy s názvom trvanie ZoSÚ vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu

určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a
účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.

V zmysle čl. 4 bod 4.1 písm. a) tretej časti zmluvy Následky porušenia povinností klienta v prípade, ak
klientnesplácaposkytnutýúverriadneavčas,akklientposkytolCetelemunepravdivéa/alebonesprávne

údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo
aj klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je Cetelem oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a
poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver
riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo

dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 4.2. čl. 4 tretej
časti zmluvy ).

Podľa bodu 4.4. čl. 4 tretej časti zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/
revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný
celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného
splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky
od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení CTM2022 a CTM3032 ( ďalej len
RZoP) uzavretou medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.( ďalej len poistiteľ), platnými
v čase podpisu zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Q. G. V., L..V.. ( ďalej
len „VPP“), ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom na zmluve vyjadruje súhlas
s poistením rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach

ZoSÚ/ZoRSÚ (čl. 1 bod 1.1 tretej časti zmluvy).

V zmysle čl.13 tretej časti zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ZoSÚ/ZoRSÚ je aj aktuálny Sadzobník
poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Cetelemu a dostupné
v sídle spoločnosti Cetelem. Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených

Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr.
zmenavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,zmenaúrokovýchsadziebnafinančnýchtrhochalebo
zmeny obchodnej politiky. Cetelem je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny
najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach
Cetelemu, u zmluvných partnerov Cetelemu a pod.

Vo veciach neupravených ZoSÚ/ZoRSÚ sa primerane použijú najmä ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona o platobných službách a Obchodného
zákonníka. ( čl. 14 tretej časti zmluvy).

Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42713806530001 zo dňa
12.08.2013 žalobca oznámil žalovanému, že spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy a ku dňu 02.08.2013 sa stal záväzok splatný v celom
rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 505,73 eur zloženej z úverovej
istiny 419 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 86,73 eur a upozornil ho, že dňom

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru mu účtujú aj úrok z omeškania. Žalovaný si zásielku neprevzal
v odbernej lehote.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade
42713806530001 žalobcu súd zistil, že žalovaný celkovo odčerpal finančné prostriedky v sume 419 eur

a že neuhradil žiadnu splátku.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním zo dňa 16.12.2015 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 86,73 eur, úroku z dlžnej
úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 419 eur od 03.08.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania

vo výške 8,5% ročne zo sumy 86,73 eur od 03.08.2013 do zaplatenia, preto súd v tejto časti konanie
zastavil.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ods. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba O. G. M. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako klientom a žalobcom
bola uzavretá dňa 22.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru za dojednaných podmienok, pričom žalovaný si povinnosti vyplývajúce z
predmetnej zmluvy neplnil, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zmluvy a požadoval od
žalovaného zaplatenie sumy celkovo 505,73 eur.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v

súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa na predmetný právny vzťah mali použiť aj ustanovenia Obchodného
zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal

zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextuuzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške
39% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (december 2012) činila úrok
13,02% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol
o 25,98% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci

žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne

postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania istina 419 eur s úrokom z omeškania vo výške

8,75% ročne zo sumy 419 eur od 03.08.2013 do zaplatenia. Je nepochybné, že žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver na základe zmluvy v sume 419 eur, pričom žalovaný neuhradil žiadnu
splátku, preto pri súčasnom závere o neplatnosti úroku, súd v tejto časti žalobe vyhovel.

Keďže žalovaný sa splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd zaplatiť

aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zo sumy 419 eur dňom 03.08.2013,
teda nasledujúcim po dni splatnosti spotrebiteľského úveru a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.
Výška úrokov z omeškania je v súlade s Občianskym zákonníkom.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čia stočného späťvzatia žaloby alebo pre
nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie

muselobyťsčastizastavené,asprihliadnutímktomutozáverupotomhodnotí(podľa§142ods.2O.s.p.)
celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané
zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci
úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech
a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010).

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť jeho trovy odporca.

Pretože žalobca zobral žalobu čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z
procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie cit. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 419 eur,
čo predstavuje úspech 83% a neúspech 17%, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej
súd konanie čiastočne zastavil a v ktorej žalobca zobral žalobu späť a z procesného hľadiska nesie
zodpovednosť za trovy konania. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu

trov konania v pomere 66%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 34,86 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 34,86 eur ( prevzatie
a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda
odmena spolu 69,72 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 69,72 eur, režijného paušálu 16,08 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.,
teda 20% zo sumy 85,80 eur, t.j. 17,16 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 102,96

eur. Právny zástupca žalobcu si v podaní zo dňa 22.01.2016 vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške
91,01 eur, keď pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty vo výške 419 eur a nie
vo výške 505,73 eur. Keďže súd nemôže priznať viac ako žalobca požaduje, trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 91,01 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere66%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 60,07 eur
( 66% zo sumy 91,01 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie
konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 188,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
v sume 19,80 eur ( 66% zo sumy 30 eur ).

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.Žalovanému, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, nevznikol nárok na náhradu trov
konania a teda nevznikol ani vedľajšiemu účastníkovi, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.