Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203128
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714203128.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. XXXX/
XX, C., exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 60, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 04.06.2014 pod č.
k. 6Er/374/2014-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného

a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 22.02.2013 pod sp. zn. SR
07746/12.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd dôvodil právne s poukazom na ustanovenia § 3, §4, § 30, § 44
ods.2 Exekučného poriadku, § 135 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, čl. 46 Ústavy SR, nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.04.2011 pod č.k. III. ÚS 322/2010-37 a vecne tým, že
zo skutočností oznámených súdnym exekútorom je zrejmé, že súdny exekútor bol zamestnancom
účastníka exekučného konania (oprávneného), a to je okolnosť, ktorá ho vylučuje z vykonávania
exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade sa exekučné konanie začalo v
čase, keď súdny exekútor už síce nebol zamestnancom oprávneného, no samotná skutočnosť, že súdny
exekútor pred vymenovaním do funkcie exekútora bol zamestnancom oprávneného treba považovať za

skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania danej exekúcie. Dôvodom je fakt, aby boli vylúčené akékoľvek
pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. resp.
pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže totiž ovplyvniť
subjektívne nazeranie exekútora v exekučnej veci a v nadväznosti na to aj jeho nestrannosť, preto je
exekútor z vykonávania predmetnej exekúcie podľa názoru okresného súdu vylúčený.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,

pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Dôvodil najmä tým, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. US 322/2010 zo dňa
13.04.2011 predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania
a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. V tejto súvislosti poukazoval na
konkrétne uznesenia okresných súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Podľa názoru oprávneného
skutočnosť,žesúdnyexekútorbolniekedyvminulostizamestnancomoprávneného(účastníkakonania),
nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok

pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade
sa jednalo iba o radového zamestnanca (t. j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani
členom prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek
ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V tejto súvislosti poukazoval na
judikatúru Najvyššieho súdu ČR. V závere uviedol, že z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných
pochybností zároveň v lehote na podanie odvolania odstraňuje vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o

udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a to tým, že oznamuje súdu meno nového exekútora, ktorým
je JUDr. Ivan Nestor, Exekútorský úrad so sídlom: Habsburská 49/A, 821 01 Bratislava.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku - ďalej len EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Toto uznesenie bolo
prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení).

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6Er/374/2014 bolo

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 789,83 eur s prísl. na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave zo dňa 22.02.2013 pod sp. zn. SR 07746/12. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu jeho zaujatosti zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia

a postupu súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti

alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a
publicistickej činnosti.

Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor

postavenie verejného činiteľa (1). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (2).

Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so
zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo
k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (1). Dôvodom na vylúčenie exekútora nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka
len týchto okolností, súd na ňu neprihliada (2). Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (3). Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa oosobe exekútora (4). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol
dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú

odkladný účinok (5). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má
byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel (6).

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom
výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom. Exekučný súd v rámci rozhodovania o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava súlad žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom. V prípade, že zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

V náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 Ústavný súd SR konštatuje, že nezlučiteľnosť
činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného

poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych
a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými
slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže
oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného
konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora

ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného
konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa §
30ods.1Exekučnéhoporiadku,ktorújevzmysle§30ods.3Exekučnéhoporiadkupovinnýbezodkladne
oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor,
ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného

poriadku).V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku
musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a

oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom
prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. ..... Ústavný súd zdôrazňuje, že
záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa
tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci
všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu,

aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.

Odvolací súd má za to, že hoci nález Ústavného súdu SR nie je všeobecne záväzným, je potrebné ho
vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa jednoznačne a výslovne týka exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého a spája sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorým je v tomto

konaní oprávnený.

V spojení s uvedeným konštatovaním odvolací súd je rovnako ako súd prvého stupňa názoru, že je
potrebné dbať i na ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu
ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a

slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie, ale skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým a oprávneným narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré
vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod
na subjektívnu zaujatosť.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že odstraňuje vadu pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá tým, že oznamuje meno nového exekútora, ktorý má byť poverený vykonaním exekúcie,
a to JUDr. Ivan Nestor. V tejto fáze exekučného konania však nie je možné postupovať podľa §
30 ods. 11 Exekučného poriadku, ktorý upravuje postup po vylúčení súdom už povereného súdnehoexekútora. V predmetnej veci sa súd prvého stupňa otázkou zaujatosti súdneho exekútora zaoberal
ako otázkou predbežnou, v rámci skúmania zákonnosti žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Postup podľa § 30 ods. 11 EP prichádza do úvahy v prípade, že súd

poverí súdneho exekútora vykonávaním exekúcie a tento bude následným rozhodnutím súdu vylúčený
z jej vykonávania, potom je oprávnený povinný navrhnúť iného exekútora, ktorého súd poverí ďalším
vykonávaním exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súd posudzuje
súlad so zákonom troch základných dokumentov, a to žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Hoci oprávnený v odvolaní navrhol poveriť vykonaním exekúcie
nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, tento jeho úkon nemožno v predmetnom konaní

považovať za relevantný, pretože v danom prípade chýba základná listina, ktorú súd posudzuje pri
rozhodovaní o udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, a tou je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana
Nestora o udelenie poverenia v predmetnej veci. Bez existencie žiadosti tohto súdneho exekútora, nie
je možné o jeho poverení rozhodovať. V predmetnom konaní je rozhodované o žiadosti o udelenie
poverenia podanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, preto oprávneným navrhnutého

súdneho exekútora nemožno vykonaním exekúcie v tomto konaní poveriť.

Rovnako nie je možné ani navrhnutie nového exekútora oprávneným považovať za návrh na zmenu
súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 8 Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie síce hovorí,
že oprávnený môže navrhnúť zmenu súdneho exekútora kedykoľvek v priebehu exekučného konania,

avšak z ustanovenia § 40 ods. 9 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že zmeniť exekútora
možno len za predpokladu, že tento už bol poverený. V predmetnej veci však súdny exekútor nebol
dosiaľ poverený, preto oznámenie mena nového súdneho exekútora nemožno považovať ani za návrh
na zmenu exekútora.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
z dôvodu vecnej správnosti v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa
bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O.s.p.), nakoľko
zamietnutie žiadosti exekútora o poverenie nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom pre
následné zastavenie exekúcie (§ 44 ods. 3 EP) s povinnosťou vyporiadania sa s aj otázkou trov v tomto

rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 EP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.