Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714213793
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714213793.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne B. D., Q..
D., H.. XX. XX. XXXX, R. C. H. Č.. XX, XXX XX E. právne zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou,
advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B proti žalovaným v rade 1/ Z. E., Q.. E.,
H.. XX. XX. XXXX, Q. Č. XXXXXX/XXXX, R. C. R., O. U. Č.. XXXX/X, XXX XX R., v rade 2/ Z.. K. D., H..
XX XX. XXXX, bytom ako žalobkyňa, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny v Martine v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že žalovaný v rade 1/ Z. E., Q.. E., H.. XX. XX. XXXX je biologickým otcom maloletej žalovanej
v rade 2/ K. D., H.. XX. XX. XXXX z matky - žalobkyne B. D.C., Q.. D., H.. XX. XX. XXXX.

Maloletá žalovaná v rade 2/ sa zveruje do osobnej starostlivosti žalobkyni, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Žalovaný v rade 1/ je povinný prispievať na výživu maloletej žalovanej v rade 2/ výživným v sume 100 €
mesačne, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne počnúc dňom 14. 10. 2014.

Dlh na výživnom za obdobie od 14. 10. 2014 do 29. 02. 2016 v sume 1 758,06 € je žalovaný v rade

1/ oprávnený splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 € zročných spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením
zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 10. 2014 sa žalobkyňa proti žalovanému v rade 1/ domáhala
určenia otcovstva žalovaného v rade 1/ k jej dcére žalovanej v rade 2/, súčasne žiadala mal. K. zveriť
do svojej osobnej starostlivosti a žiadala, aby súd žalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletej
žalovanej v rade 2/ sumou 190 € mesačne počnúc dňom 25. 03. 2014. Súčasne požadovala priznať
náhradu trov konania.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným v rade 1/ sa poznala od marca 2013 a od februára 2013
spolu začali žiť v domácnosti jej rodičov v H.. Obaja túžili po dieťati a keďže žalobkyňa mala problémy
s otehotnením, podrobili obaja viacerým vyšetreniam v sanatóriu Helios SK s.r.o. v Martine. V dobe
rozhodnej pred počatím dieťaťa udržiavala intímny vzťah len so žalovaným v rade 1/. Žalovaný v rade
1/ vedel o jej tehotenstve a z počiatku sa na dieťa aj tešil, avšak po nezhodách, ktoré medzi partnermi

nastali v decembri 2013, keď sa žalovaný v rade 1/ vrátil z pracovného pobytu vo Švajčiarsku sa partneri
začiatkom roku 2014, pre opakované nezhody, rozišli. Žalovaný v rade 1/ počas celého tehotenstvažalobkyni neprispel žiadnou sumou na jej výživu ani na náklady spojené s tehotenstvom ani na výbavičku
pre dieťa, ani na výživu pre maloleté dieťa a z toho dôvodu podala na Okresný súd Martin návrh na
priznanie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, ktoré konanie je vedené

na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/62/2014. Žalobkyňa uviedla aké má náklady na starostlivosť
o dieťa, kde náklady na nákup dojčeneckého mlieka BEBA predstavujú pre ňu výdavok približne 73 €
mesačne, náklady na nákup plienok predstavujú pre ňu výdavok, približne 76 € mesačne, dojčenecké
čaje približne 12 € mesačne, detské kaše predstavujú výdavok približne 10 € mesačne, dojčenecká voda
asi 50 € mesačne a poistenie maloletého dieťaťa predstavuje výdavok 28 € mesačne. Dieťaťu doteraz

uhradila 3 očkovania, ktoré boli spoplatnené a to v sume 167,40 €. Jej pravidelné mesačné výdavky na
dieťa sa pohybujú od sumy 250 € do sumy 320 € a finančne jej teda musia vypomáhať rodičia, vzhľadom
na skutočnosť, že jediným príjmom žalobkyne v čase podania žaloby bol rodičovský príspevok v sume
203,20 € a prípadov na dieťa v sume 23,56 €.

V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní potom žalobkyňa uviedla, že so žalovaným v rade 1/ žila v spoločnej
domácnosti od januára 2013, v júli 2013 zistila, že je tehotná a keď svoje tehotenstvo oznámila
domnelému otcovi, ten sa veľmi potešil. Koncom roka 2013 žalovaný odišiel pracovať do Švajčiarska,
aby pre rodinu zarobil nejaké peniaze a keď sa v decembri 2013 vrátil, bol ako keby vymenený. V

nadmernej miere konzumoval alkohol, hral na automaty, finančne žalobkyňu nepodporoval, naopak
jej bral peniaze, priveľa fajčil a jednoducho viedol život, ktorý sa žalobkyni nepáčil. Keďže napriek
výzvam žalobkyne svoje správanie nezmenil, požiadala žalovaného v januári 2014, aby opustil spoločnú
domácnosť, ktorú viedli v rodinnom dome rodičov žalobkyne a aby odišiel. Maloletá K. sa narodila v 41.
týždni tehotenstva 25. 03. 2014.

Po rozchode žalovaný v rade 1/ žalobkyňu navštívil len raz začiatkom marca 2014, ešte pred narodením
dieťaťa nie však pre to, aby sa o žalobkyňu zaujímal ale pre to, aby si prišiel zobrať nejaké veci, ktoré
u nej ešte nechal. Narodenie dieťaťa mu oznámila len SMS správou, na ktorú žalovaný nereagoval
a to ani na ďalšie SMS správy od žalobkyne, dieťa neprišiel pozrieť a ničím na neho neprispieva. V

čase hospitalizácie žalobkyne v súvislosti s pôrodom, podľa informácie nemocničného personálu však
žalovaný v rade 1/ takmer denne volal na pôrodnú sálu, či dieťa ešte neprišlo na svet a či žalobkyňa
nerodí.

Žalovaný v rade 1/ žiadal spočiatku žalobu zamietnuť, nevyhovieť jej, pretože mal pochybnosti, že je

otcom maloletej K. a vyslovil podozrenie, že žalobkyňa v roku 2013, v čase rozhodnom pre počatie
dieťaťa udržiavala intímny vzťah s inými mužmi. Naviac tvrdil, že nebol informovaný o narodení dieťaťa
a poprel, že by od žalobkyne dostal SMS správu o narodení dieťaťa. Vo svojej výpovedi potvrdil, pokiaľ
ide o priebeh vzťahu účastníkov konania, že udalosti prebiehali tak, ako ich žalobkyňa opísala vo svojej
výpovedi až do momentu keď otehotnela, o čom bol informovaný. Pripustil, že v tom období sa na

dieťa tešili a najmä v snahe zariadiť si sociálny byt v E., žalovaný v rade 1/ odišiel do Švajčiarska, aby
zarobil nejaké peniaze, k čomu došlo v jeseni roku 2013. Odtiaľ žalobkyni poslal nejaké peniaze, avšak
následne sa rozišli (žalobkyňa poprela, žeby jej žalovaný bol poskytol nejaké peniaze zo svojho zárobku
vo Švajčiarsku pred narodením dieťaťa). Po návrate na Slovensko žalovaný v rade 1/ podľa vlastnej
výpovede dostal informáciu od kamarátov, že žalobkyňu videli aj v prítomnosti iných mužov a vyslovil

podozrenie, že žalobkyňa sa intímne stýkala nie len s ním v tomto období. Naposledy bol zamestnaný
vo Švajčiarsku, a to brigádnicky, kde zarobil okolo 2 900 Švajčiarskych frankov, čo zodpovedá približne
sume 2 500 €, od januára 2014 už nie je zamestnaný v pracovnom pomere, je čiastočným invalidným
dôchodcom, privyrába si rôznymi brigádami, ktoré mu mesačne v priemere umožňujú dosiahnuť zárobok
približne 200 €. Má vyživovaciu povinnosť voči synovi Z. E., ktorú má určenú vo výške 110 € mesačne.

Vo svojich ďalších výpovediach sa potom účastníci konania, predovšetkým po podaní znaleckého
posudku znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, vyjadrovali k svojim príjmom a životným
nákladom.

Okrem výsluchu účastníkov, súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkaz do spisu pripojených
účastníkmi alebo vyžiadaných súdom, ktoré preukazovali príjmy a životné náklady účastníkov konania,
prečítal znalecký posudok doc. Ing. Radoslava Žideka PhD. znalca z odboru genetika č. 11/2015 a
oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 12P/106/2010.Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Zo zhodnej výpovede žalobkyne a žalovaného v rade 1/ súd zistil, že v roku 2013 títo žili v spoločnej
domácnosti v rodinnom dome rodičov žalobkyne a intímne sa stýkali.

Vkonanínebolprodukovanýdôkazpreukazujúci,žebyžalobkyňavčaserozhodnomprepočatiedieťaťa,
teda aspoň 300 dní pred narodením dieťaťa sa intímne stýkala s iným mužom.

Podľa znaleckého posudku č. 11/2015 podaného doc. Ing. Radoslavom Židekom PhD. znalcom z
odboru genetika je žalovaný v rade 1/ preukázaný biologický otec maloletej žalovanej v rade 2/ a miera
pravdepodobnosti určenia žalovaného v rade 1/ za preukázaného biologického otca maloletej žalovanej
v rade 2/ je 99,9999991 %.

Žalobkyňa od februára 2014 pri nástupe na materskú dovolenku začala poberať materskú, ktorú jej
vyplácala Sociálna poisťovňa a výška tohto príjmu sa pre žalobkyňu pohybovala od sumy 283,80 €
po sumu 294,67 €, okrem toho poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 €. Od októbra 2014 až
do konca roku 2015 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 €, ktorý jej vyplácal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Martine. V snahe privyrobiť si uzavrela žalobkyňa pracovnú zmluvu dňa 19.

10. 2015 so zamestnávateľom Coop Jednota Martin spotrebné družstvo, podľa ktorej jej pracovný pomer
začal dňom 19. 10. 2015 a pracuje ako predavačka mäsa na prevádzke zamestnávateľa v Martine
na Severe. Pracovný pomer má dohodnutý na dobu určitú do 30. 09. 2016. Podľa výplatnej pásky za
október 2015 zarobila žalobkyňa v čistom zárobku 215,73 € a za mesiac november 2015 zarobila v
čistom zárobku 433,91 €. Podľa ústrižkov poštových poukážok žalobkyne v prvom roku života dieťaťa

žalobkyni vznikali preukázateľne výdavky na nákup plienok, mlieka a ďalšej detskej výživy tak, ako
ich uvádzala v písomne podanej žalobe. Žalobkyňa sa snaží zvýšiť si vzdelanie návštevou večerného
štúdia na Strednej zdravotníckej škole Márie Terézie Schererovej v Ružomberku, kde mesačné školné
uhrádzané 12-krát do roka je v prvom až druhom ročníku 270 € a v treťom až piatom ročníku 310 €,
jednorazový registračný poplatok v sume 150 € uhrádza jedenkrát za celé štúdium, a poplatky za učebné

materiály v sume 95 € uhrádza vždy na začiatku školského roka. Vyučovanie prebieha od 14,15 hod.
do 18,35 hod. od pondelka do utorka.

Maloletá K. v súčasnosti, a to od 01. 09. 2015 navštevuje detské jasle spoločnosti MTSJ s.r.o. „Veselé
jasličky pre malé detičky“ v Martine, kde mesačný poplatok predstavuje sumu 200 €. Je zrejmé, že

v súvislosti s nástupom dieťaťa do jaslí, keď potrebovala zakúpiť pre dieťa predškolským zariadením
predpísané potreby a ošatenie (č. l. 122 spisu), vznikli žalobkyni rozsiahlejšie výdavky.

Žalobkyňa preukázala aj tvrdené náklady na očkovanie dieťaťa a tú skutočnosť, že na základe poistných
zmlúv uzavretých s Union poisťovňou, kde má uzavreté investičné životné poistenie žalobkyňa ale aj

flexibilné poistenie pre detí v prospech maloletej Sofie, žalobkyňa platí za poistenie dieťaťa mesačne
poistné 25 € a za vlastné poistenie 28 € mesačne. Poplatky za odpad predstavujú pre žalobkyňu ročný
výdavok 17,52 € v zmysle potvrdení obce.

Žalobkyňa od mája roku 2015 začala s dieťaťom prevažne počas víkendov navštevovať zariadenie

Detský sen, kde pobyt stojí 4,90 €. S dieťaťom počas leta využila aj služby aquaparku približne 8-
krát, kde zaplatila za vstup dieťaťa 11 €. Finančne samozrejme žalobkyni vypomáhajú rodičia, s ktorými
žije v spoločnej domácnosti, spolu so svojim plnoletým bratom. Žalobkyňa sa s rodičmi dohodla na
tom, že im bude mesačne prispievať na úhradu nákladov spojených s bývaním sumou 40 - 50 €
mesačne. Ona zo svojho príjmu dokáže vyfinancovať jedine vlastné osobné potreby a potreby dieťaťa.

Stravuprečlenovdomácnostizabezpečujúfinančnepredovšetkýmjejrodičia.Predvznikompracovného
pomeru žalobkyňa sa snažila privyrobiť si brigádami, ktorým sa venovala od septembra roku 2015, a to
upratovaním v domácnostiach, ktoré jej umožnili dosiahnuť mesačný príjem približne 80 €.

Žalovaný v rade 1/ uviedol, že naposledy bol zamestnaný pri výpomoci priateľovi vo Švajčiarsku, a to

posledné mesiace roku 2013 a pracoval v oblasti stavebníctva. V tom čase jeho čistý mesačný príjem
dosahoval sumu približne 2 500 €. V januári 2014 sa vrátil na Slovensko, od vtedy je nezamestnaný.
Nejaké obdobie bol evidovaný na úrade práce ale pre nedodržanie ohlasovacej povinnosti bol zevidencie vyradený. Je preto nezamestnaný, poberá len invalidný dôchodok a živí sa len príležitostnými
brigádami.

Ako súd zistil z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/158/2009 zo dňa 08. 12. 2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 04. 03. 2010 bol žalovaný v rade 1/, ktorý je otcom ďalšieho dieťaťa, a to
maloletého Z. E., H.. XX. XX. XXXX, ktorého matkou je Z.Á. M., H.. XX. XX. XXXX, zaviazaný prispievať
na výživu maloletého Mária sumou 110 € mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2009.

Podľa vyjadrenia žalovaného v rade 1/ táto vyživovacia povinnosť upravovaná nebola, matke dieťaťa
však posiela mesačne sumu 140 €, a to v súvislosti s tým, že popri výživnom platí ešte dlh, ktorý im
vznikol za čias ich spolužitia v sume 30 €.

Žalovaný v rade 1/ nepopieral, že na výživu maloletej K. od jej narodenia neprispel žiadnou sumou.

K pravidelným výdavkom žalovaného v rade 1/, ktorý žije v spoločnej domácnosti s rodičmi patria popri
výživnom plateného na maloletého Z.Á. E. aj poplatky za telefón v sume 15 - 20 € mesačne a príspevok
rodičom na bývanie a stravu v sume 50-70 € mesačne. Súčasne však platí v byte, ktorý užíva s rodičmi
poplatky za elektrickú energiu, ktoré predstavujú sumu približne 30 € mesačne.

Súd si dal predložiť výpisy z účtu žalovaného vo VÚB banke za roky 2014 a 2015, a takto vykonaným
dokazovaním súd zistil, že z tohto účtu žalovaný v rade 1/ pravidelne platí výživné na maloletého Z. E. vo
výške 140 €. Poberá dôchodok od Sociálnej poisťovne, ktorý v roku 2014 predstavoval sumu 142,80 € a
od januára 2015 predstavuje sumu 145,50 €. Mimo príjmu z invalidného dôchodku, ktorého poberateľom
je žalovaný súd zaevidoval na účte žalovaného v roku 2014 príjmy vkladané na účet žalovaného v

rôznych sumách ale za rok 2014 v celkovej výške 2 910 €, z ktorých najväčší bol 1 700 €, a bol podľa
vyjadrenia žalovaného kúpnou cenou za odpredaj motorového vozidla. Ďalšie menšie vklady boli splátky
dlhu od jeho brata zo spoločnej firmy, pričom podľa dohody medzi bratmi mal by žalovaný dostať sumu
okolo 2 000 €, z tejto sumy mu brat dlhuje v súčasnosti okolo 600-700 €, presne to uviesť nevedel.

Na základe uvedeného bolo možné ustáliť, že žalovaný dosahoval v roku 2014 priemerný príjem vo
výške 585,30 € a táto suma je tvorená invalidným dôchodkom, ktorý poberal v sume 142,80 € v roku
2014, príjmom z príležitostných brigád, ktoré v priemere mesačne žalovanému zabezpečovali príjem
200 € a zo sumy pripadajúcej na mesiac vo výške 242,50 €, čo je 1/12 sumy 2 910 €, ktorú vkladmi
na účet obdržal žalovaný v roku 2014. V období roku 2015, kde žalovaný v rade1/ pravidelne poberal

invalidný dôchodok vo výške 145,50 €, boli na účet žalovaného za obdobie januára až decembra 2015
urobené rôzne vklady, ktoré žalovaný v rade 1/ vysvetlil ako vyššie uvádzané splátky dlhu, a to vklady
za rok 2015 v celkovej výške 2 370 €, čo priemerne na mesiac predstavuje sumu 197,50 € a táto suma
spolu s invalidným dôchodkom vo výške 145,50 € a s prípadným príjmom z brigád pri maľovaní bytov do
sumy 200 €, podľa presvedčenia súdu a vykonaného dokazovania zabezpečuje žalovanému priemerný

mesačný príjem v roku 2015 vo výške 543 €. Žalovaným deklarované životné náklady potom predstavujú
mesačne sumu 120 € a určené výživné na Z. E. sumu 110 € mesačne.

Nároky účastníkov súd posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 O. s. p. (zák. č. 99/1963 Zb.), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o
výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa určuje otcovstvo k maloletému dieťaťu je nutné
upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä určiť, komu sa maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne je nutné
určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu.

V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia súd na základe ust. § 94
ods. 1 Zákona o rodine určil, že žalovaný je otcom maloletej Sofie Hríbovej, ktorej matkou je žalobkyňa.
Pre určenie otcovstva svedčili podmienky v ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine a výsledky znaleckého
dokazovania.V súlade s ust. § 36 ods. 1 a § 24 súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke, kde
aj doposiaľ vyrastala a, v ktorej výchovnom prostredí neboli zistené žiadne nedostatky.

Styk otca s dieťaťom súd neupravoval, vzhľadom na skutočnosť, že otec nejaví o dieťa záujem a
účastníci konania ani o takúto úpravu nepožiadali.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, tú sa súd spravoval ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine a dospel k

presvedčeniu, že vzhľadom k príjmu, ktorý žalovaný dosahoval v roku 2014 a 2015 a, ktorý pozostával
z jeho invalidného dôchodku, príjmu z príležitostných brigád a zo splátok pôžičky poskytnutej bratovi
aj s prihliadnutím na výšku vyživovacej povinnosti k druhému dieťaťu žalovaného v rade 1/ Z. E. a s
prihliadnutím na jeho životné náklady, ktoré deklaroval je v možnostiach a schopnostiach žalovaného v
rade 1/ prispievať na výživu K. výživným vo výške 100 €. Je samozrejmé, že takéto výživné nepostačuje
na krytie potrieb maloletého dieťaťa a, že prevažne sa na výžive dieťaťa bude musieť svojou, nielen

osobnou starostlivosťou ale aj finančne podieľať matka. Súd ale zvážil, že žalovaný v rade 1/ má 2
vyživovacie povinnosti a jeho príjem zrejme aj vzhľadom k obmedzeným fyzickým možnostiam, ktorých
vyjadrením je aj invalidný dôchodok žalovaného v rade 1/, nie je stabilný.

V súvislosti s určeným výživným potom súd určil aj dlh na výživnom za obdobie od podania žaloby na

súd až do konca februára 2016, keď už bolo zročné výživné na marec 2016, podľa pravidiel, ktoré súd
pre splácanie výživného určil a potom dlh za toto obdobie na výživnom predstavuje za 3 mesiace roku
2016 (vo februári 2016 splatné výživné už aj na marec 2016), za 12 mesiacov roku 2015 a za 2 mesiace
roku 2014, a 18 dní októbra 2014 celkovo sumu 1 758,06 €. Tento dlh súd žalovanému povolil splácať
splátkami, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd nevyhovel návrhu žalobkyne, aby výživné určil odo dňa narodenia maloletej K. D., R. X. XX. XX.
XXXX, pretože podľa presvedčenia súdu žalobkyňa neprodukovala dôkazy preukazujúce, žeby boli
splnené podmienky ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda žeby pre takéto určenie, vzhľadom na deň
podania žaloby, boli dôvody hodné osobitného zreteľa. Dieťa sa narodilo 25. 03. 2014 a žalobkyňa

podala žalobu na súd až 14. 10. 2014, urobila tak napriek tomu, že v čase narodenia dieťaťa jej bolo
zrejmé, že žalovaný neprejavuje o dieťa záujem, neprejavuje záujem o obnovu vzťahu s ňou a, že je
zjavné, že otcovstvo k maloletej dobrovoľne neuzná, keďže nereagoval na jej SMS správy, teda jej nič
nebránilo podať žalobu na súd skôr.

Súd keďže návrhu žalobkyne nevyhovel v celom rozsahu, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že vzhľadom na vykonané dokazovanie v čase vyhlásenia rozsudku nebola
ešte ustálená výška trov, ktoré platil štát za účastníkov, vzhľadom na dožiadanie k banke, súd v zmysle

ust. § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol tak, že o trovách tohto konania rozhodne osobitným uznesením
vydaným do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.