Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/207/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226493
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110226493.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Z. V., W.. XX.X.XXXX,

F. L. XX, XXX XX T., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom
Polakovičom, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanej: E. Ž., C.. F., W..
XX.X.XXXX, F. T.-L., T. Q. XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr.
Ladislavom Bujňákom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o strpenie povinnosti výstavby
oplotenia, takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 25.10.2010 pôvodne domáhal toho, aby súd určil, že
hraničná čiara medzi pozemkami zapísanými na N. Č.. XXX, na parcele č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX E.
N. Č.. XXX na parcele č. XXXX/X, XXXX/X v V. Ú. L. ide od lomového bodu XXX až po lomový bod
XXX, podľa rozhodnutia č. D. XXX/XXXX - V. a grafické prílohy zo dňa 22.1.2008 L. V. T.. V priebehu
konania opakovane disponoval žalobným návrhom žiadajúc o pripustenie zmeny petitu žalobného
návrhu, naposledy žiadajúc, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná strpieť výstavbu oplotenia
žalobcom na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX V. Ú. L.,

a to na hraničnej čiare medzi pozemkami zapísanými na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX vo vlastníctve žalobcu a pozemkami zapísanými na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X
vo vlastníctve žalovanej v V. Ú. L. prechádzajúcej po modrej línii medzi lomovými bodmi č. X, X E. X,
vykreslenej v grafickej prílohe č. X znaleckého posudku K.. R. F. Č.. XX/XXXX zo dňa 21.10.2012.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že medzi účastníkmi je spor o hranicu susediacich pozemkov.
On sám je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX v V. Ú. L. ako pozemky s parcelnými číslami
XXXX/X, XXXX/X E. XXXX od roku 2002. Na týchto pozemkoch stál v minulosti starý dom, ktorý bol v

roku 2007 zbúraný a na jeho základoch bol v roku 2008 a 2009 postavený nový dom. Hranica medzi
pozemkami v jeho vlastníctve a pozemkami žalovanej viedla 1 m od starého domu. Žalovaná si v roku
1981 postavila garáž, ktorá mala stáť 1 m od susedného pozemku, čo však nerešpektovala. Postavila ju
1 m od starého domu, čím zasiahla aj na pozemok vo vlastníctve jeho právnej predchodkyne. Žalobkyňa
dala garáž dodatočne skolaudovať v roku 2009 a zakresliť. Je na LV č. XXX na pozemku parcely č.
XXXX/X.Totojejkonaniepovažujezazásahdosvojichvlastníckychpráv.Svojeprávonaurčeniehranice
opiera o rozhodnutie č. D. XXX/XXXX/Kr z 22.1.2008, ktoré zväčšilo výmeru pozemkov v jeho vlastníctve

o 8 m2. Na účel výstavby nového domu bol spracovaný geometrický plán č. XXX/XXXX z 27.8.2008.
Tento geometrický plán osvedčuje okrem iného to, že hranica medzi jeho pozemkami a pozemkami
žalovanej tiahne sa aj cez jej garáž.Žalovaná k pôvodnému petitu žalobného návrhu sa vyjadrila tak, že je nedôvodný. Tak, ako je v
súčasnosti v prírode vyznačená hranica, tak prebiehala minimálne od roku 1975. Právny predchodca
žalobcu ako aj jej právny predchodca vytýčenú hranicu rešpektovali a nikdy neboli medzi účastníkmi

spory o jej priebeh. Jej garáž bola postavená v súlade so stavebným povolením a ani po jej výstavbe
priebeh medzi hranicami sporný nebol. Priestor za garážou vždy užívala ona, čistila ho. O to, že aj táto
časť je v jej vlastníctve svedčí aj fakt, že v tejto časti od cesty stojí plot, ktorý postavil ešte pôvodný
vlastník jej pozemku.

Po poslednej úprave petitu žalobného návrhu, ktorý vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý si
na vlastné náklady dal vyhotoviť žalobca žalovaná uviedla, že znalec určil priebeh hranice správne tak,
ako to vždy tvrdila ona a nie ako tvrdil žalobca, že hranica má prebiehať cez garáž, ktorú žalobca chcel
zbúrať a odstrániť. Žalobcovi nič nebráni na hranici, ako ju určil znalec, postaviť oplotenie. Žalobca na
takej žalobe ako žiada nemá žiaden právny záujem. Neexistuje dôvod na to, aby vec riešil súd. Ona
žalobcovi v postavení oplotenia nebráni.

Súd vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom spojenou s výsluchom účastníkov, výpisom z listu
vlastníctva, rozhodnutím L.U. V. T., geometrickým plánom, stavebným povolením, znaleckým posudkom
a ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Na LV č. XXX V. Ú. L. je ako vlastník pozemkov Z.-V. XXXX/X vo výmere 205 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, XXXX/X vo výmere 133 m2 - zastavané plochy a nádvoria a XXXX o výmere 225 m2 zapísaný
žalobca; na pozemku p. č. Z.-V. XXXX/X je postavená stavba - rozostavaný rodinný dom.

Na LV č. XXX V. Ú. L. je ako vlastníčka pozemkov Z.-V. XXXX o výmere 146 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrady, XXXX/X o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria
a XXXX o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaná žalovaná; na pozemku parcele Z.-V.
XXXX je zapísaná stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom a na pozemku parcele číslo XXXX/
X stavba so súpisným číslom XXXXX - garáž.

Znalec K.. R. F. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom 21.10.2012 uviedol, že v teréne
zameral skutkový stav so širšími vzťahmi tak, aby bolo možné vykonať rekonštrukciu hraníc dotknutých
pozemkov. Na základe výpočtov a testovania dát dospel k záveru, že pri kartografickom spracovaní
súčasnej mapy katastra nehnuteľnosti došlo k pochybeniu, keď na rozhraní parciel číslo XXXX a
číslo XXXX je v mape hranica vykreslená v rozpore s výsledkami miestneho vyšetrovania a merania.

Znalec uviedol, že v súčasnom období neexistuje pôvodný rodinný dom na parcele číslo XXXX, pretože
bol zbúraný. Súčasná novostavba rodinného domu nie je identická s pôvodnou zbúranou stavbou.
Na základe výsledkov priameho merania v teréne a rekonštrukciou originálnych omerných mier z
meračského náčrtu znalec určil lomové body vlastníckej hranice medzi pozemkami účastníkov konania.
Vlastníckuhranicuznalecvykreslilvgrafickejpríloheznaleckéhoposudkumodroulíniouprechádzajúcou

medzi lomovými bodmi X, X E. X.

Žalobca na žalobnom návrhu trval odôvodňujúc zotrvanie na svojom postoji predchádzajúcimi
susedskými spormi. Potvrdil, že čo sa týka výstavby plota, túto výstavbu na stavebnom úrade neohlásil
poukazujúc na to, že oplotenie riešené je v stavebnom povolení; stavebné povolenie, na ktoré žalobca

poukázal bolo vydané 5.6.2008 Y. T. pod číslom T.-Č., pričom žiadateľmi o stavebné povolenie na
pozemku parcele číslo XXXX sú R. J. Y. a jeho manželka E. Y..

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

V občianskom súdnom konaní súd rozhoduje podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154
ods. 1 O. s. p.)

V čase, keď súd rozhodoval o žalobnom návrhu, žalobca trval na tom, že súd má žalovanej uložiť
povinnosť strpieť výstavbu oplotenia na vlastníckej hranici medzi susediacimi pozemkami účastníkov

zakreslenej znalcom v znaleckom posudku vykonanom na jeho vlastné požiadanie.Jeho žalobný návrh bol negatórny; podstatou takého návrhu je procesná ochrana smerujúca k tomu, aby
sa odstránil stav porušenia práva. Žalobca musí tvrdiť a dokázať existenciu právnych skutočností, na
ktoréprávoviažeexistenciuprávakvecioktorúideamusídokázať,žedojehoprávažalovanýzasahuje.

Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom žalobcu, ktorým vymedzuje subjekty, predmet a obsah konania
pred súdom; aby bol žalobca úspešný, je potrebné, aby sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré
on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku zhodovala so štruktúrou príčin a následkov, ktoré
uvádza zákon.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov
žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť. Z dôkazného prostriedku, ktorý si dal vyhotoviť samotný

žalobca - znaleckého posudku je zrejmé, že pri podávaní žaloby aj v priebehu konania až do času,
než znalec vyhotovil znalecký posudok sa pri lokalizácii vlastníckych hraníc medzi pozemkami žalobca
mýlil. Ako nepravdivé sa ukázalo jeho pôvodné tvrdenie, že vlastnícka hranica má prechádzať cez garáž
žalovanej. Žalovaná znalecký posudok nespochybnila, vyhlásila, že nemá nič proti tomu, aby si na
znalcom potvrdenej hranici žalobca postavil plot. Ak žalobca trval, aby súd jeho žalobe vyhovel a uložil

žalovanej povinnosť strpieť výstavbu plotu, ktorú do času rozhodnutia príslušnému stavebnému úradu
neohlásil odvolávajúc sa len na stavebné povolenie vydané v konaní, v ktorom nie je ani stavebníkom, sú
ním tretie osoby, nie účastníci konania, nezostávalo iné než žalobu hodnotiť ako zbytočne vyvolávajúcu
konanie, a preto ju súd ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s prihliadnutím na
opakované dispozičné úkony žalobcu smerujúce k zmenám petitu žalobného návrhu (§ 151 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.