Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206524
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115206524.2

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu Accentus s.r.o., so
sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, právne zastúpeného JUDr. Katarínou
Dvorskou, advokátkou, Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovanému U. H., A.. XX.X.XXXX, F.
O. W.ňXXX/XX, XXX XX F., E.č., o zaplatenie 578,47 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 92,05 eura od 29.3.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 19.3.2015, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy
578,47 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 25.3.2008 Československá
obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 (ďalej iba „ČSOB“) ako
veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR
(ďalej iba „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), na podklade ktorej postupca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Dňa
4.11.2014 uzavrel žalobca ako postupník s ČSOB ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca oznámil postúpenie
žalovanému písomne dňa 3.12.2014. Žalobca sa v zmysle čl. I zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaviazal
poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru až do výšky úverového limitu
3.319,39 eura (100.000,- Sk). Peňažné prostriedky v uvedenom rozsahu boli dlžníkovi poskytnuté na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 25.3.2008. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s úrokmi vo výške
14,70 % p.a. v 48

mesačných anuitných splátkach najneskôr do 28.3.2012 (čl. V zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
Žalovaný v lehote splatnosti peňažnú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuhradil v celom
rozsahu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje ku dňu
4.11.2014 sumu 578,47 eura a pozostáva z istiny vo výške 271,20 eura, úroku vo výške 113,16 eura,
úrokov z omeškania vo výške 95,78 eura a poplatkov vo výške 98,33 eura. Podľa čl. IV zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa nesplatená časť úveru úročí úrokom vo výške 14,70 % p.a.. Podľa čl. VI zmluvy
o spotrebiteľskom úvere účastníci konania si dohodli pre prípad omeškania žalovaného so zaplatením
akýchkoľvek záväzkov úrok z omeškania vo výške 15 % p.a. Napriek uvedenému sa žalobca domáha
zaplatenia zákonného úroku z omeškania z neuhradenej istiny a poplatkov odo dňa hore uvedeného
vyčíslenia do zaplatenia. Istina peňažného záväzku žalovaného vo výške 271,20 eura a poplatky vo
výške 98,33 eura sa v zmysle vyššie uvedeného úročili úrokom z omeškania dohodnutým vo výške 15
% p.a. od 29.3.2012 (deň nasledujúci po dni určenom ako deň splatnosti spotrebiteľského úveru) do

4.11.2014. Žalobca sa domáha zaplatenia zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy
369,53 eura (istina 271,20 eura + poplatky 98,33 eura) od 5.11.2014 do zaplatenia.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 578,47 eura
s príslušenstvom.

Na pojednávaní dňa 11.1.2016 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania a právnej zástupkyne žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to zmluvou o ČSOB
spotrebiteľskom úvere na č.l. 11-12, oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 13, výpisom z účtu
na č.l. 14, vyčíslením pohľadávky zo zmluvy o úvere na č.l. 15, obchodnými podmienkami pre ČSOB
spotrebiteľské úvery na č.l. 17-20 a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.3.2008 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXR na sumu 3.319,39 eura (100.000,- Sk), pri úrokovej sadzbe 14,70%, RPMN 18,40%,
ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach. Prvá a posledná splátka boli dohodnuté
vo výške 92,05 eura (2.773,- Sk).

Pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje ku dňu 4.11.2014
sumu 578,47 eura a pozostáva z istiny vo výške 271,20 eura, úroku vo výške 113,16 eura, úrokov z
omeškania vo výške 95,78 eura a poplatkov vo výške 98,33 eura.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že dňa 4.11.2014 uzavrel žalobca ako postupník s ČSOB
ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave

začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (ďalej len ako občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015, Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje
spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, aby bol žalovanému poskytnutý za
účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.1,2,5 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Z ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto

zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.

Na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal
právnemu predchodcovi žalobcu splácať v 48 mesačných splátkach. Prvá a posledná splátka boli
dohodnuté vo výške 92,05 eura. Splatnosť poslednej splátky bola 28.3.2012. Súd v predmetnom spore
prihliadol z úradnej povinnosti na premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala viac ako tri roky pred
podaním žaloby dňa 19.3.2015. Za nepremlčanú považoval súd poslednú splátku vo výške 92,05 eura,
ktorej splatnosť nastala po 19.3.2012. Vzhľadom na uvedené priznal súd žalobcovi poslednú splátku
úveru, t.j. sumu 92,05 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na premlčanie súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 P. XX/XXXX, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

Keďže splatnosť poslednej splátky nastala dňa 28.3.2012 dostal sa žalovaný nasledujúci deň do
omeškania, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
92,05 eura od 29.3.2012 do zaplatenia.

K poplatkom vo výške 98,33 eura súd uvádza, že žalobca tieto poplatky žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, iba ich súhrne označil sumou 98,33 eura. Zo žaloby nie je zrejmé o aké poplatky sa má
jednať, za aké obdobie (je predpoklad, že rovnako budú premlčané, ako zvyšne splátky) a súdu nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že si ich právny predchodca, prípadne žalobca, účtoval v súlade so
zmluvou a zákonom. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a žiadne iné dôkazy ako boli vykonané,
nenavrhol vykonať. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena v tejto časti súd žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o úrok 14,70% ročne zo sumy 271,20 eura od 5.11.2014 do zaplatenia, tak podľa názoru
súdu dlžník, v danom prípade žalovaný, je povinný platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Súd pritom odkazuje
na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR R59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva
do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti žalobu
zamietol,

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 92,05 eura zo sumy 369,53
eura (istina + poplatky), teda v rozsahu 24,91% a žalovaný vo zvyšných 75,09%. Vzhľadom na to, že
úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).