Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208707
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113208707.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: P. J., bytom K. B., T. XX, zastúpená JUDr. Luciou
Čavojskou, advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova 5, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS, Nitra, Petzwalova 12, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, o

odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júla 2013 č. k. 15C/151/2013-65
v časti náhrady trov konania, ako aj v časti výroku o vykázaní návrhu navrhovateľky na samostatné
konanie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie odporcu do výroku, ktorým súd návrh navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy č. 840035896 zo dňa 16. 02. 2011 vykázal na samostatné konanie, o d m i e t a .

II. V časti výroku o náhrade trov konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a napokon, návrh navrhovateľky na vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 840035896 zo dňa 16. 02. 2011 vykázal na samostatné konanie.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka zobrala návrh v celom rozsahu späť ohľadne
vyhlásenia zrušenia rozhodcovského rozsudku, preto v súlade s ust. § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a konanie bolo zastavené. Podľa § 112 ods. 2 OSP
súd návrh navrhovateľky na vyhlásenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vylúčil na samostatné konanie
a to z dôvodu hospodárnosti.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania, ako aj v časti výroku, ktorým bol
návrh navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vykázaný na samostatné konanie
napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý sa domáhal zmeny uznesenia súdu prvého stupňa
tak, že navrhovateľka bude zaviazaná zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 162,94 eura
vrátane DPH k rukám právneho zástupcu odporcu a v časti vylúčenia návrhu na samostatné konanie

odvolací súd zruší uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vráti v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
Zároveň si odporca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,42 eura vrátane DPH (1
úkon - odvolanie proti nemeritórnemu uzneseniu 36,05 eura vrátane DPH a režijný paušál 9,76 eura
vrátane DPH). Má za to, že výrok o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi je v rozpore s ust. §
146 ods. 2 veta prvá OSP, pretože v zmysle tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Späťvzatie návrhu na začatie konania zo

strany navrhovateľa je vždy jeho procesným zavinením na zastavení konania. Ustanovenie § 146 ods.
2 OSP má pritom v zmysle jeho povahy ako lex specialis vo vzťahu k odseku 1 aplikačnú prednosť. Súdmal preto odporcovi priznať nárok na náhradu trov konania a to vo výške 162,94 eura vrátane DPH (2
úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe á 72,10 eura vrátane DPH a
2x režijný paušál á 9,37 eura vrátane DPH). Vylúčenie návrhu na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy č. 840035896 zo dňa 16. 02. 2011 na samostatné konanie považoval za rozporné s ust. § 106
OSP. S poukazom na citáciu § 106 ods. 3 OSP má za to, že vykázaním veci na samostatné konanie
neprichádza do úvahy, nakoľko súd mal najskôr konanie o danej časti návrhu prerušiť. Až po tom, čo
dôjde k zániku dôvodu pre prerušenie konania, by bolo možné uvažovať o vykázaní časti návrhu na
samostatné konanie. V tejto časti sa preto domáhal zrušenia uznesenia súdu prvého stupňa a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že právny zástupca odporcu
nemal oprávnenie zastupovať odporcu, nakoľko doložil plnú moc na zastupovanie až dňa 10. 06. 2013
faxom a 11. 06. 2013 poštou. Dovtedy nebol platne zastúpený a právny zástupca si nemôže uplatňovať
náhradu trov konania za úkony, ktoré urobil, napriek tomu, že súdu nepreukázal svoje oprávnenie konať

za odporcu. Odvolanie voči výroku o vykázaní návrhu na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
na samostatné konanie navrhol odmietnuť s poukazom na § 202 ods. 3 písm. a) OSP.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 212 ods. 1 a §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania

je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a odvolanie odporcu proti tretiemu výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh navrhovateľky na
vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vykázal na samostatné konanie, je potrebné odmietnuť v
zmysle § 218 ods. 1 písm. c) OSP.

Predmetom návrhu navrhovateľky, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa dňa 15. 03. 2013, je zrušenie
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline pod sp. zn. RK-
PC-147/13-EK zo dňa 04. 02. 2013. Navrhovateľka dôvodila tým, že dňa 14. 02. 2011 uzatvorila úverovú
zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 1.200 eur. Z dôvodu neskúseností a neinformovanosti
netušila, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a že problematická je aj samotná 70%-ná ročná

úroková sadzba. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP si vyvodzovala z toho, že si chce
uplatniť právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré ustanovenie predpokladá úspech spotrebiteľa v otázke porušenia spotrebiteľských
práv. Oznámením zo dňa 08. 04. 2013 vstúpil do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS na podporu navrhovateľky. Zo správy Stáleho rozhodcovského súdu

Victoria so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21 na č. l. 31 vyplýva, že rozhodcovské konanie voči
navrhovateľke nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené, nakoľko zaslaním žalobnej odpovede
bol pôvodný rozhodcovský rozsudok zo dňa 04. 02. 2013 zrušený a nový rozsudok medzičasom vydaný
nebol. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 30. 07. 2013 navrhovateľka rozšírila svoj návrh a
žiadala, aby súd vyhlásil rozhodcovskú zmluvu č. 840035896 zo dňa 16. 02. 2011 za neplatnú a zároveň

navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia rozhodcovského konania pred rozhodcovským
súdom. Následne svoj návrh zobrala späť. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a návrh
navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 840035896 zo dňa 16. 02. 2011
vykázal na samostatné konanie.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania, ako aj v časti o vykázaní návrhu
navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie napadol v
zákonnej lehote odvolaním odporca.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 202 ods. 3 písm. a) OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie
konania.

Občiansky súdny poriadok prípustnosť odvolania vylučuje aj u niektorých uznesení taxatívne
vymenovaných v § 202 ods. 3. Ide predovšetkým o uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania.
Okruh týchto uznesení zákon stanovuje len všeobecne. Spravidla pôjde o tie uznesenia, ktoré nemajúvplyv na rozhodnutie vo veci samej. Medzi takéto uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, sa
považuje uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie (§ 112 OSP).

Odvolanie odporcu smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa i do časti výroku, ktorým súd návrh
navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 840035896 zo dňa 16. 02. 2011
vykázal na samostatné konanie. Keďže, vychádzajúc z vyššie uvedeného, je nesporné, že ide o
uznesenie podľa § 112 ods. 2 OSP, ktorým sa upravuje vedenie konania, a teda ide o uznesenie, ktorým
došlo k vylúčeniu veci na samostatné konanie, ide o rozhodnutie, proti ktorému podľa § 202 ods. 3 písm.

a)OSPodvolanieniejeprípustné.Odvolacísúdpretovsúladesust.§218ods.1písm.c)OSPodvolanie
odporcu do výroku, ktorým súd návrh navrhovateľky vykázal na samostatné konanie, odmietol, nakoľko
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (ods. 2 citovaného §-u).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkov konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Súd prvého stupňa sa svojím rozhodnutím dopustil porušenia základného práva účastníkov súdneho

konania na spravodlivý proces, ktoré mu zaručuje v podmienkach právneho poriadku v Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP.
Súd prvého stupňa mal povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé.
Výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore

nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať svoje
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie. Táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady

trov konania účastníkov dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto
napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko súd prvého stupňa neuviedol
dostatok dôvodov, prečo na daný prípad aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP a rozhodol tak, že
žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Vprípadezastaveniakonaniavovšeobecnosti
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, avšak v tejto všeobecnej zásade

existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP). Zavinenie môže existovať
aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme
späť návrh a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, z procesného hľadiska zásadne platí,že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou
je, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá OSP). Iba v prípade, ak nie je dôvod na priznanie

náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Keďže súd prvého stupňa sa vecou z pohľadu vyššie uvedeného výkladu ust. § 146 OSP
nezaoberal a v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, prečo rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c)

OSP a pri svojich úvahách pri rozhodovaní o trovách konania sa nevyporiadal ani s § 106 ods. 3 OSP, je
potrebné považovať jeho rozhodnutie za rozhodnutie bez dostatočného odôvodnenia, ktoré je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada
zároveň zakladá i dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov, pričom

svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo presvedčivé a v súlade s § 157 ods. 2 OSP.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
konania účastníkov podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.