Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/175/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911215393
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7911215393.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: W. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom X. Z. Č.. XXX t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníkom: D. X. Z. proti
odporcom: 1/OTP Banka Slovensko a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, 2/OTP
Faktoring Slovensko s.r.o. so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, zast. JUDr. Peter Grom, advokát,
AK Cukrová 14, 813 39 Bratislava, 3/ U. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. Z., E. Č..XXX o neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.
II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.
III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.10.2011 navrhovateľ R. O. podal návrh o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Svoj
návrh odôvodnil tým, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a naliehavý právny
záujem vidí v tom, že týmto navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov, lebo rozhodnutím vo veci dôjde k odstráneniu právnej neistoty
a najmä k ochrane vlastníckeho práva. Poukázal na to, že jeho dcéra W. U. uzavrela s odporcom
v 1.rade zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou
dňa 13.12.2004, pričom pohľadávka pre banku bola zabezpečená záložným právom v zmysle zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2004. Tvrdil, že pod zmluvu o zriadení záložného
práva sa nepodpísal, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by nejaká zmluva o záložnom práve bola
podpísaná, podpis na zmluve nie je jeho, tento je sfalšovaný neznámou osobou. V priebehu konania
navrhovateľ R. O. zomrel , a tak zo zákona na jeho miesto vstúpil dedič - dcéra W. U..
Odporca v 1.rade s návrhom o neplatnosť zmluvy o zriadenie záložného práva nesúhlasil a žiadal
návrh zamietnuť. Predovšetkým uviedol, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu a keďže navrhovateľ nepodal návrh v zákonnej 3-ročnej lehote, ide o premlčaný nárok. Ohľadom
pravosti podpisu na záložnej zmluve uviedol, že podpisy navrhovateľa a jeho manželky boli osvedčené
na Notárskom úrade JUDr. Pavla Halásza, z toho dôvodu považujú záložnú zmluvu za platnú. Ďalej
dodal, že ani prípadné sfalšovanie podpisu navrhovateľa nezakladá v danom prípade absolútnu
neplatnosť záložnej zmluvy, lebo v zmysle §145 ods.1 v spojení s §40a OZ právny úkon týkajúci sa veci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov urobený len jedným z manželov v inej ako bežnej veci je
postihnutý relatívnou neplatnosťou. To znamená, že aj právny úkon, na ktorý je zákonom predpísaná
písomná forma, teda aj záložná zmluva podpísaná len jedným z manželov sa považuje za platnú pokiaľ
sa relatívnej neplatnosti nedovolá druhý z manželov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle §101
OZ sa žalobca mohol dovolať relatívnej neplatnosti vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá
začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tento okamih je daný objektívne a
nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda nemá na to vplyv tvrdenie navrhovateľa, že o existencii záložnej

zmluvy sa dozvedel až keď odporca začal výkon záložného práva. Predmetná záložná zmluva bola
podpísaná 13.12.2004, preto si navrhovateľ mohol uplatniť svoje právo na vyslovenie neplatnosti tejto
zmluvy po prvý krát dňa 14.12.2004 a najneskôr do 14.12.2007. Navrhovateľ si svoje právo uplatnil
až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, a to žalobou podanou na OS Trebišov dňa 13.3.2009 v
konaní 11C/28/2009 o neplatnosť zmluvy proti odporcovi ako odporcovi v 1.rade a U. O. rod. Z. ako
odporkyni v 2.rade, pričom pred samotným prejednaním veci na pojednávaní dňa 7.10.2009 vzal návrh
späť. Preto odporca považuje opätovné podanie žaloby v tej istej veci za účelové. Týmto dochádza
k poškodzovaniu práva na riadne vymoženie pohľadávky. Ďalej namietal pasívnu legitimáciu v tomto
konaní, keďže pohľadávka vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere, bola dňa 30.7.2010 zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpená inej spoločnosti a v súčasnosti je veriteľom predmetnej pohľadávky
OTP Factoring Slovensko s.r.o. so sídlom Špitálska 61, Bratislava. Spolu s týmto postúpením došlo aj
k zmene záložného veriteľa, ktorým je tiež spoločnosť OTP Factoring Slovensko s.r.o.. Trovy konania
si odporca v 1. rade neuplatnil.
Odporca v 2.rade sa stotožnil s obsahom vyjadrenia odporcu v 1.rade a zdôraznil najmä skutočnosť,
že pravosť podpisu navrhovateľa, ako aj jeho manželky, na zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti bola osvedčená na Notárskom úrade JUDr. Pavla Halásza dňa 15.12.2004 a Centrálny
register osvedčených podpisov pridelil ich podpisu poradové číslo O1071959/2004 a O1071960/2004.
Preto tvrdenie navrhovateľa, že nikdy žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
nepodpísal a pravosť podpisu na tejto zmluve nikdy neosvedčoval, nepovažuje odporca v 2.rade za
pravdivé a je zrejmé podľa neho, že navrhovateľ záložnú zmluvu podpísal, nakoľko svoj podpis na
nej osvedčil na notárskom úrade, pričom notár v súlade s §48 ods.1 zák.č. 321/92 Zb o notároch a
notárskej činnosti zistil totožnosť navrhovateľa a jeho manželky. Záložné právo bolo teda platne zriadené
a zákonným spôsobom prešlo po postúpení platnej existujúcej úverovej pohľadávky z odporcu v 1.
rade na odporcu v 2.rade. Tak isto odporca v 2.rade sa plne stotožnil s vyjadrením odporcu v 1.rade
ohľadne relatívnej neplatnosti. Poukázal na to, že zákon č.40/64 Zb Občiansky zákonník v ust. §40a
taxatívne vymenúva prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Podľa uvedeného zákonného
ustanovenia sa teda právny úkon, týkajúci sa inej ako bežnej veci, urobený len jedným z manželov,
považuje za platný pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Nejde teda o absolútnu neplatnosť ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčiava vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote,
navrhovateľ stratil právo úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 14.12.2007.
Z týchto dôvodov navrhol žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa v 3.rade konečný návrh vo veci neučinila ale vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že
keď išla na notársky úrad za účelom overenia podpisu na predmetnej zmluve, tak jej manžel tam nebol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním,
obsahom dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9D/127/2014 a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní bolo zistené, že odporca v 1.rade ako veriteľ uzatvoril dňa 13.12.2004 s dcérou pôvodného
veriteľa, terajšou navrhovateľkou, W.Í. U. ako dlžníčkou zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere pre
obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č.127500104SU /ďalej len „Zmluva o úvere“/ , v zmysle
ktorej odporca v 1.rade poskytol jej úver vo výške 600.000,-Sk /19.916,35 Eur/.
Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2004.
Návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
13.12.2004 ZZ1 k úverovej zmluve č.127500104SU /ďalej len „Záložná zmluva“/, ktorej predmetom bolo
zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV č.XX k.ú. X. Z. okr. Z., Obec X. Z., Správa
katastra Z. vo vlastníctve rodičov dlžníčky R. O. a U. O. rod. Z. v podiele 5/8 a vo vlastníctve U. O.
rod. Z. v podiele 3/8, a to rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č.XXX vrátane všetkých súčastí a
príslušenstva, pozemok parcela č.XXX výmera 86 m2 druh: záhrady, pozemok parcela č.XXX výmera
752 m2 druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č.XXX výmera 3596 m2 druh: záhrady.
Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o zriadení záložného práva.
Keďže dlžníčka nesplácala poskytnutý úver v zmysle zmluvy o úvere, odporca v 1.rade vyhlásil úver
dňa 27.6.2008 za predčasne splatný a vyzval dlžníčku a záložcov, t.j. rodičov dlžníčky, na úhradu
splatných záväzkov s príslušenstvom s upozornením, že v prípade ich nevyrovnania sa bude domáhať
uspokojenia pohľadávky zo zálohu formou predaja na dražbe. K vydraženiu zálohu nedošlo, pretože
dlžníčka požiadala odporcu v 1.rade o reštrukturalizáciu úveru. Podmienky reštrukturalizácie však zo
strany dlžníčky neboli splnené. Následne odporca v 1.rade postúpil pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej
zmluvy o úvere dňa 30.7.2009 zmluvou o postúpení pohľadávky č.1/2010 postupníkovi odporcovi v 2.
rade ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky.

Uznesením OS Trebišov zo dňa 28.9.2012 č.k. 9C/175/2011-84 bolo rozhodnuté tak, že súd pripustil,
aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu, a to OTP Factoring Slovensko s.r.o. so sídlom
Špitálska 61, 811 08 Bratislava, ktorý bude vystupovať v konaní ako odporca v 2.rade, a to na základe
návrhu navrhovateľa, v zmysle ktorého rozšíril návrh na ďalšieho odporcu na OTP Factoring Slovensko
s.r.o. z dôvodu postúpenia pohľadávky.
Ďalším uznesením OS Trebišov zo dňa 2.4.2013 č.k. 9C/175/2011-118 súd rozhodol tak, že pripúšťa,
aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu , a to U. O. rod. Z., nar.X.X.XXXX, bytom X.
Z., E. XXX, ktorá bude vystupovať v konaní ako odporkyňa v 3.rade na základe písomného podania
navrhovateľa, ktorým rozšíril návrh na ďalšieho odporcu, na U. O., rod. Z., na manželku, ktorá je aj
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom zálohu spornou záložnou zmluvou
a je aj účastníčkou spornej záložnej zmluvy, teda toto konanie sa dotýka aj jej práv.
Z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2004 jednoznačne vyplýva, že
podpisy R. O. a U. O. boli overené na Notárskom úrade JUDr. Pavla Halásza. Podľa knihy osvedčovania
pravosti podpisov bola osvedčená pravosť podpisu U. O. s uvedením jej rodného čísla, bydliska s
tým, že totožnosť bola zistená u nej zákonným spôsobom, listinu vlastnoručne podpísala a centrálny
register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O1071959/2004 v Kráľovskom Chlmci
dňa 15.12.2004 a podľa osvedčenia o pravosti podpisu, podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov
osvedčená pravosť podpisu R. O. s uvedením rodného čísla a bydliska, totožnosť u neho zistená
zákonným spôsobom, listinu vlastnoručne podpísal a centrálny register osvedčených podpisov pridelil
podpisu poradové číslo O1071960/2004 v Kráľovskom Chlmci dňa 15.12.2004. Zo strany notárskeho
úradu je podpis a pečiatka, poverená zamestnankyňa notárskeho úradu T. Č..
Z LV č.XX k.ú. X. Z. bolo zistené, že na tomto LV sú zapísané nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné
číslo XXX postavený na parcele č.XXX, ako aj pozemky parcela č.XXX zastavené plochy a nádvoria vo
výmere 752 m2, parcela č.XXX záhrady vo výmere 86 m2 a parcela č.XXX záhrady vo výmere 3596 m2
a ako vlastníci U. O. v podiele 3/8 a manželia R. O. a U. O. rod. Z. v podiele 5/8. V časti „C“ ťarchy pod
poradovým číslom 1 je zápis zmeny záložného veriteľa z OTP Banka Slovensko a.s. na OTP Factoring
Slovensko s.r.o. Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO:45730008 k nehnuteľnosti v časti „A“ pozemky
parc. č.XXX, XXX, XXX a stavba ako rodinný dom číslo súpisné XXX na parcele č.XXX pod B1 v podiele
3/8, pod B2 v podiele 5/8 zo dňa 14.9.2011, zápis v registri „Z“ 1401/2011ČZ 84/2011.
Z návrhu na začatie konania vyplýva aj to, že navrhovateľ podal na ORPZ Úrad justičnej a kriminálnej
polície, odbor kriminálnej polície OEK Trebišov trestné oznámenie, že bol spáchaný trestný čin. Konanie
bolo vedené pod číslom ČVS:ORP-84/OEK-TV-2009. Uznesením číslo ČVS:ORP84/OEK-TV-2009 zo
dňa 26.2.2009 vyšetrovateľ odmietol vec s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania resp. postup
podľa §197 ods.2 Trestného poriadku. Proti tomuto odmietnutiu podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.
Tieto skutočnosti vyplývajú z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov 1Pn/108/09-5 zo dňa 16.3.2009
čl.11, na základe ktorého prokurátorka OP v Trebišove vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu
podľa §221 ods.1 Tr.zák. rozhodla tak, že podľa §193 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť
R. O., bytom X. Z. Č..XXX proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor
justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality Trebišov sp.zn. ČVS:ORP84/OEK-TV-2009 zo dňa
26.2.2009 o odmietnutí trestného stíhania ako nedôvodnú zamietla. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva,
že uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície OEK Trebišov
bola vec podozrenia prečinu podvodu podľa §221 ods.1 Tr.zák. odmietnutá na trestné stíhanie. Prečin
mal byť spáchaný tak, že dňa 13.12.2004 v Kráľovskom Chlmci nezistený páchateľ v úmysle získať
pôžičku od OTP Banky Slovensko a.s. so sídlom Štúrova ulica č.5 , Bratislava, IČO: 31318916 vo výške
600.000,-Sk /19.916,35 Eur/ podpísal v mene druhého záložcu R. O. , bytom X. Z. Č..XXX zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej bolo v prospech OTP Banky Slovensko a.s.
na LV č.XX zriadené záložné právo k nehnuteľnosti rodinný dom č.XXX v Obci X.Ľ. Z., ktorého vlastníkom
je R. O. spolu s manželkou U. O.. Vyšetrovateľ uznesením z 26.2.2009 vec podľa §197 ods.1 písm. d/
Trestného poriadku odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa §
197 ods.2 Trestného poriadku. Proti uzneseniu o odmietnutí trestného stíhania včas podal sťažnosť R.
O. , na základe ktorej prokurátorka preskúmala na vec sa vzťahujúci spisový materiál, z obsahu ktorého
zistila, že v danej veci svoje právo si môže oznamovateľ uplatniť v občiansko-súdnom konaní, nakoľko
celé jeho podanie možno chápať ako zabezpečenie prostriedku nátlaku na protistranu t.j. OTP Banka
Slovensko za účelom zrušenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, avšak zabezpečenie
zrušenia zmluvy nie je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. V danom prípade prokurátorka
poukázala aj na skutočnosť, že U. O. zaslala OTP Banke Slovensko v dvoch splátkach , a to dňa 9.9.2008
sumu vo výške 120.000,-Sk /3.983,27 Eur / a dňa 19.12.2008 sumu vo výške 130.000,-Sk /4.315,20
Eur/, čím splatila časť dlžnej sumy a týmto uznala svoj záväzok vyplývajúci zo záložnej zmluvy.

Z výzvy na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti s oznámením
termínu znaleckej obhliadky zo dňa 6.10.2011, ktorá písomnosť bola adresovaná navrhovateľovi zo
strany Dražobnej spoločnosti a.s., vyplýva, že bol určený termín znaleckej obhliadky za účelom
ohodnotenia nehnuteľnosti na deň 27.10.2011 /čl.12/.
Ďalej v konaní bolo zistené z predloženého listinného dôkazu zo strany navrhovateľa, že mu bol doručený
ďalší list zo strany Dražobnej spoločnosti a.s., a to opakované oznámenie o výkone záložného práva
predajom nehnuteľnosti na dražbe s výzvou na urýchlené vyrovnanie splatnej pohľadávky, list zo dňa
1.12.2010 /čl.81-82/ a výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky na ohodnotenie nehnuteľnosti
s oznámením termínu znaleckej obhliadky na deň10.2.2011, t.j. list zo dňa 27.1.2011 /čl.83/.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/28/2009 bolo zistené, že pôvodný navrhovateľ proti
odporcom v 1.rade OTP Banka Slovensko, a.s., v 2.rade U. O. podal návrh na určenie neplatnosti zmluvy.
K tomu návrhu pripojil zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti , ale svoj návrh zobral späť
ešte pred začatím pojednávania dňa 7.10.2009 pred súdom. Z toho dôvodu bolo konanie zastavené
uznesením zo dňa 7.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2009.
Z výpovede pôvodného navrhovateľa bolo zistené, že nevedel o tom, že jeho dcéra chce zobrať
úver, nevedel o existencii zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. O týchto skutočnostiach
sa dozvedel prvý krát vtedy, keď prvý krát prišlo oznámenie, že nehnuteľnosť ide do dražby. Už sa
nepamätal, kedy prišiel prvý krát papier ohľadom dražby nehnuteľnosti. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
či jeho manželka vedela o tom, že dcéra berie úver. On v čase uzatvárania zmluvy v r.2004 už bol
dôchodca, tak isto aj jeho manželka. V r.2004 sa zdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska. V r.2004
bol raz na Notárskom úrade JUDr. Halásza ,ale vtedy išlo o dedičské konanie po jeho sesternici, ktorá sa
volala B. V., dedičské konanie bolo skôr, než došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, oveľa
skôr. Okrem tohto dedičského konania nikdy nebol na Notárskom úrade u JUDr. Halásza. Keď prvý krát
dostal papier ohľadom dražby nehnuteľnosti, tak vtedy mu manželka povedala, že ju zobrali autom tí,
ktorí to všetko vybavovali a boli na Notárskom úrade v Kráľovskom Chlmci a sa podpisovala pod nejaký
papier. Konkrétne išli k JUDr. Halászovi notárovi. Ďalej hovorila, že nevedela pod čo sa podpisuje, že
dajaký čistý papier jej dali na podpis. Navrhovateľ pred súdom prehlásil, že na zmluve nie je jeho podpis,
on sa podpisuje úplne ináč.
Z obsahu dedičského spisu OS Trebišov sp.zn. 18D/90/2005 bolo zistené, že pod týmto číslom konania
sa viedlo dedičské konanie po neb. B. V. a dňa 19.7.2005 notár JUDr. Halasz vydal osvedčenie o
dedičstve, pričom jedným z dedičov bol aj navrhovateľ R. O..
Z výpovede svedkyne T. Č. /t.č. F./, ktorá bola poverená zamestnankyňa na osvedčovanie pravosti
podpisov u notára JUDr. Pavla Halásza Notársky úrad Kráľovský Chlme v čase podpisu záložnej zmluvy
dňa 15.12.2004 a overovala pravosť podpisu navrhovateľa , boli zistené tieto skutočnosti: Na Notárskom
úrade u notára JUDr. Halásza so sídlom v Kráľovskom Chlmci pracovala v r.2001-2006 na pracovnej
pozícii administratívny pracovník zapisovateľka. Náplňou jej práce bolo vedenie kancelárie, zapisovanie
dedičských konaní, príprava zmlúv a právnych podaní, overovanie kópie listín a osvedčovanie pravosti
podpisov. Všeobecne bol zaužívaný postup pri osvedčovaní pravosti podpisov, podľa ktorého aj
postupovala v každom jednom prípade bez ohľadu, či išlo o osobu jej osobne známu alebo nie, tak, že po
príchode na notársky úrad ak občan predložil svoju požiadavku ohľadom osvedčenia pravosti podpisu na
písomnosti, ktorou disponoval hneď vyžiadala doklad totožnosti, najčastejšie to bol občiansky preukaz,
vo výnimočných prípadoch aj cestovný pas. Ak bol občan cudzím štátnym príslušníkom, predkladal
cestovný pas ako doklad totožnosti. Po predložení dokladu totožnosti nasledoval očný kontakt, keď
porovnávala osobu prítomnú na notárskom úrade s fotografiou na doklade totožnosti, tento krok bol
veľmi dôležitý a stále tomu prikladala veľkú váhu, nakoľko si uvedomovala vážnosť svojej práce a
taktiež následky, ktoré môžu vyplynúť z toho, ak sa overí podpis niekoho na cudzí doklad totožnosti.
Ak mala pochybnosti o zhode, keďže fotografie na dokladoch totožnosti nemusia byť stále jednoznačne
zhodné s aktuálnym vzhľadom tváre, tak položila zopár doplňujúcich otázok napr. či osoba vie miesto
narodenia alebo v prípade u žien rodné meno, v takých prípadoch si vždy všímala aj správanie človeka,
či neznervóznie alebo či nemá vyhýbavé odpovede. Ak si nebola istá, tak zavolala notára, ak bol
prítomný, ktorý sa potom vyjadril ako postupovať. Niekedy vyžiadali aj doplňujúci doklad napr. vodičský
preukaz, cestovný pas, na ktorom ešte porovnávali vzhľad človeka. Boli aj prípady, keď jednoducho
odmietla overiť pravosť podpisu, takých prípadov bolo málo. Ak potvrdila zhodu osoby prítomnej na
úrade s predloženým dokladom totožnosti, následne si prekontrolovala písomnosť, či je na nej daná
osoba uvedená ako tá, ktorá danú písomnosť má podpísať a pre istotu skontrolovala aj správnosť
osobných údajov uvedených na písomnosti s údajmi v doklade totožnosti, aby sa predišlo nezhode
medzi údajmi, ktoré sú na písomnosti a zároveň, ktoré budú na osvedčovacej doložke. Následne
pristúpila k osvedčeniu pravosti podpisu. Žiadateľovi predložila písomnosť , aby ju podpísal a taktiež

osvedčovaciu knihu, kde ho upozornila, aby sa podpísal rovnako ako na písomnosti. Ak bola písomnosť
už podpísaná, tak žiadateľ sa podpísal len v osvedčovacej knihe a opýtala sa, či uznáva daný podpis
na písomnosti za svoj vlastný a ak súhlasil, pamätala na to pri osvedčovaní, kedy vyznačila možnosť,
že uznáva podpis za svoj vlastný, teda písomnosť nepodpísal pred ňou. Ak listinu podpisoval pred
ňou, vyznačovala možnosť, že vlastnoručne podpísal. Taktiež sa opýtala žiadateľa či si je vedomý
toho, že podpisuje a či súhlasí so znením listiny, nakoľko osvedčením pravosti podpisu súhlasí so
znením písomnosti a zaväzuje ho to dodržať podmienky, ktorým sa zaväzuje. To prízvukovala pri
každom osvedčení pravosti podpisu, ale hlavne vtedy, ak žiadateľom boli vekom starší ľudia, ktorí napr.
podpisovali nejaké darovacie zmluvy na nehnuteľnosti, v ktorých žili, kúpne zmluvy či záložné zmluvy. V
r.2004 osvedčovanie pravosti podpisu fungovalo prostredníctvom centrálneho registra podpisov, tzn., že
do elektronického programu, do ktorého mala prístup na vlastnú čipovú kartičku, zaznamenala osobné
údaje žiadateľa o osvedčenie pravosti podpisu , taktiež vyznačila druh písomnosti akú overovala, počet
písomností, vyznačila možnosť, či žiadateľ podpisoval písomnosť vlastnoručne pred ňou, alebo uznal
svoj podpis za svoj vlastný. Po odoslaní elektronickej žiadosti notárska komora pridelila poradové číslo
podpisu. Následne osvedčovacia doložka, ktorá automaticky bola zaslaná po pridelení poradového čísla
notárskou komorou, buď priviazaná k písomnosti alebo táto doložka sa priamo vytlačila na písomnosť ,
podľa toho, ako to bolo rozumnejšie. Pod osvedčovaciu doložku išla okrúhla pečiatka so štátnym
znakom a poradovým číslom, pod ktorým jej bola pridelená a taktiež menovka, teda pečiatka s jej
menom a oprávnením osvedčovať pravosť podpisov. Doložka sa priviazala trikolórou, ktorá sa zalepila
na zadnú stranu písomnosti, a tak isto sa opečiatkovala okrúhlou pečiatku so štátnym znakom a
poradovým číslom. Po osvedčení pravosti podpisu vyzvala žiadateľa, aby pristúpil a uhradil poplatok za
osvedčenie pravosti podpisu. Následne žiadateľovi odovzdala doklad totožnosti, písomnosť, na ktorej
sa osvedčovala pravosť podpisu a taktiež doklad o uhradení poplatku za osvedčenie a tak žiadateľ
odchádzal. Po nahliadnutí do pripojenej fotokópie zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2004
prehlásila, že uznáva svoj podpis za vlastnoručný pod osvedčovacou doložkou. Na konkrétny prípad
si vôbec nepamätá, nakoľko predmetná vec sa udiala pred mnohými rokmi a denne sa osvedčovali
desiatky podpisov. Ďalej uviedla, že manželov O. osobne nepozná, nepamätá sa, že ako a s kým došli na
notársky úrad. Čestne a zodpovedne však vyhlásila, že nikdy neosvedčovala pravosť podpisu na čistom
papieri, na ktorom nebol uvedený text, takúto možnosť vylúčila absolútne. Ďalej uviedla s určitosťou,
že túto zmluvu nevyhotovili oni na notárskom úrade. Záložné zmluvy si zvyčajne pripravovali záložní
veritelia banky na vlastných formulároch a tlačivách.
Z výpovede svedka Ing. P. R. boli zistené tieto skutočnosti: V OTP Banke Slovensko , s.r.o. pracoval od
1.10.1993 do 30.9.2005, pred tým to bola Investičná rozvojová banka, ktorej nástupcom sa stala OTP
Banka Slovensko, s.r.o.. V r.2004 pracoval na pozícii odborného úverového poradcu. Išlo o poskytovanie
úverov pre fyzické osoby, teda spotrebiteľské hypotekárne úvery. Po nahliadnutí do fotokópie zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2004 svedok potvrdil, že podpis na poslednej
strane zmluvy je jeho. V čase, keď pracoval na uvedenej pozícii, postup pri poskytovaní úverov bol taký,
že klient predložil banke všetky potrebné podklady pre úver, ktoré sa následne zaslali do Bratislavy
na schválenie. Ak bola zmluva schválená, v počítači bola automaticky vygenerovaná zmluva , tým
pádom pracovník pobočky nevedel do uvedenej zmluvy nijako zasiahnuť. Nepamätal sa na iné okolnosti
konkrétneho prípadu vzhľadom na uplynutie času, t.j. 9 rokov od uzavretia zmluvy, nepamätal si ani
na účastníkov zmluvy. Uviedol však, že zmluvy boli vždy vygenerované, do zmluvy nijako nemohli
zasahovať a teda zmluvy len za banku podpísali na miestach určených v zmluve. Nepamätal si, či
záložcovia v banke podpísali zmluvy. Keďže záložcovia boli z iného mesta, buď dlžníčka alebo niekto im
mohol zaniesť zmluvu na podpis. Podľa osvedčenia pravosti podpisu boli určite tieto podpisy osvedčené
u notára, čo banka vyžadovala ako podmienku pre čerpanie úveru. On na notárskom úrade nebol.
Manželov O. nepoznal. Vzhľadom na čas a množstvo prípadov, si nespomínal, či ich v banke osobne
stretol. V banke hlavne jednajú s dlžníkom zo zmluvy o úvere. Pričom čo sa týka zabezpečenia úveru
záložným právom ako podmienkou na čerpanie úveru, je potrebný len súhlas záložcov a ich notársky
overené podpisy, čo v danom prípade bolo splnené. Nemá vedomosť o tvrdení p. R. O., že zmluvu
nepodpísal. Prvý krát sa o tom dozvedel na výsluchu svedka. K predmetnej zmluve nebol nikdy
vypočúvaný /čl.162/.
Na návrh pôvodného navrhovateľa bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či
podpis navrhovateľa R. O. na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.ZZ1 k úverovej
zmluve č.127500104ZU zo dňa 13.12.2004 je jeho vlastnoručným podpisom.
Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Y. O. pod č.1/2015, ktorý došiel 28.1.2015, a to konkrétne zo
záveru znaleckého posudku vyplýva, že sporný podpis, obsiahnutý na zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2004, nevyhotovil R. O.. Námietky k výsledkom znaleckého

dokazovania neboli podané. Odporkyňa v 3.rade vôbec k výsledkom znaleckého dokazovania sa
nevyjadrila.
Navrhovateľ po nariadení znaleckého dokazovania zomrel dňa 6.2.2014. Dedičské konanie sa po ňom
viedlo na tunajšom súde pod č.k. 9D/127/2014. Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn.
9D/127/2014 bolo zistené, že v dedičskom konaní poverená notárka JUDr. Eva Pršebice, notárka
so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Hlavná 147A, vydala osvedčenie o dedičstve dňa 26.3.2014, ktoré
nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 23.6.2014. Z obsahu tohto osvedčenia o
dedičstve vyplýva, že ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy U. O. rod.
Z. - pozostalá manželka, čiže odporkyňa v 3.rade a W. U. rod. O., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom X. Z.
- pozostalá dcéra. Dedičstvo po nebohom pôvodnom navrhovateľovi nadobudla manželka U. O. bez
výplatnej povinnosti ustupujúcej dedičke dcére poručiteľa, nakoľko táto sa zriekla svojho podielu z tohto
dedičstva v prospech tejto dedičky bez nároku na výplatu. Ďalej z obsahu spisu bolo zistené, že dcéra
nebohého W. U. sa osobne nezúčastnila dedičského konania , ale splnomocnila P. U. z Obce X. Z. na
zastupovanie v dedičskom konaní, pričom plná moc bola doručená notárke poštou.
Súd v tomto konaní zistil, že dedička - dcéra pôvodného navrhovateľa W. U.Á. má trvalý pobyt v Obci X.
Z., ale sa zdržiava na neznámom mieste. Túto skutočnosť vlastne potvrdila aj jej matka, odporkyňa v 3.
rade, ktorá na pojednávaní /čl. 128/ uviedla, že od r.2005, kedy odišla s tým, že ide do Prahy, že chce
splácať úver, nevedia o dcére nič, nie sú s ňou v žiadnom kontakte. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd jej ustanovil v tomto konaní opatrovníka Obec X. Z.. Opatrovník nepodal vo veci žiadne vyjadrenie
ani stanovisko.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na
tom podklade, že pôvodný navrhovateľ popieral svoj vlastnoručný podpis na tejto zmluve, a preto sa
domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nepodlieha premlčaniu, preto súd vo veci konal, bolo vykonané
dokazovanie aj znalecké, výsledkom ktorého bolo preukázané, že podpis pôvodného navrhovateľa na
zmluve o zriadení záložného práva nie je jeho vlastnoručným podpisom. Pôvodný navrhovateľ však
zomrel v priebehu konania po nariadení znaleckého dokazovania, a preto zo zákona nastúpila na
jeho miesto dedička -dcéra, ktorej odporca v 1.rade poskytol úver na základe písomnej zmluvy zo
dňa 13.12.2004 a pohľadávka odporcu v 1.rade bola zabezpečená práve s touto zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti.
V zmysle ust. §80 písm. c/ O.s.p. súd skúmal či je daný v danom prípade naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu a dospel k záveru, že ku dňu rozhodovania súdom, teda v čase
rozhodovania súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti právneho
úkonu vzhľadom na výsledky dedičského konania, keďže majetok po neb. pôvodnom navrhovateľovi
nadobudla v celom rozsahu jeho manželka, odporkyňa v 3.rade, bez výplatnej povinnosti voči dcére -
navrhovateľke ako dedičke, a prihliadajúc na to, že odporkyňa v 3.rade zmluvu o zriadení záložného
práva podpísala jednak ako podielová spoluvlastníčka v podiele 3/8-iny a jednak ako bezpodielový
spoluvlastník s manželom v podiele 5/8-in na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mala ich dcéra z titulu
poskytnutého úveru odporcom v 1. rade.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu, súd návrh zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa ust. §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh.
Podľa ust. §150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa , nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V zmysle ust. §150 ods.1 O.s.p. súd nepriznal trovy konania úspešnému odporcovi v 2.rade, ktorý si
uplatnil trovy právneho zastúpenia, pretože súd je toho názoru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu. Tvrdenie pôvodného
navrhovateľa o tom, že na zmluve o zriadení záložného práva nie je jeho vlastnoručný podpis,
vlastne bolo potvrdené výsledkami znaleckého dokazovania, ale vzhľadom na výsledky dedičského
konania, v rámci ktorého všetok majetok zdedila odporkyňa v 3.rade bez výplatnej povinnosti, ktorá
sa podpísala pod zmluvu o zriadení záložného práva, už neexistuje naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Odporca v 1. rade si trovy konania neuplatnil.
Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzajúc z týchto skutočností a z
vyššie uvedených zákonných ustanovení súd vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Podľa ust. §148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V konaní na preddavkovaných trovách konania bolo vyplatené znalečné zo štátnych prostriedkov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností pri rozhodovaní o trovách konania súd v zmysle ust. § 148
ods. 1 O.s.p. vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 5 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods.3 O.s.p./.