Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217694
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduNitra
č. k. 15C/29/2013-21 zo dňa 04.03.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 15C/29/2013-42
zo dňa 11.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 385 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/1000/2008. O trovách konania

súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si náhradu trov nežiadal.
Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod
1., § 3 ods. 1 písm. a),d), § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1,3 zákona č.
514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. c),d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Súd z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/1000/2008

zistil, že JUDr. Rudolf Krutý súdny exekútor so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06.11.2008 na základe návrhu oprávneného - žalobcu
proti povinnému Marekovi Hentekovi o vymoženie sumy 616 eur s príslušenstvom, a súd poverenie
na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.01.2009, a to na základe exekučného titulu - rozsudku sp. zn.
SR 06537/08 Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava. Pred podaním žaloby na súd o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
podal žalobca žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 25.09.2012. V odôvodnení

rozsudku súd uviedol, že nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny
úkon, resp. škodová udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody) a v prípade subjektívnej zodpovednosti aj zavinenie. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná ako zodpovednosťobjektívna, ktorej sa nemožno zbaviť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného
nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať,
že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (zodpovednosť za výsledok).

Ústavným základom tejto zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
každý má právo na náhradu škody spôsobnú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve tým postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšeniu majetku rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok by sa
nezmenšil.Súdkonštatoval,žeexekučnýsúdprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianepochybil

a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si žalobca v tomto konaní
uplatňuje svoj nárok, a preto návrh (bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 a § 200 ea OSP)
zamietol.
Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudokzrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,jehorozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy
obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po
vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.

Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Dohovor
zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl.

6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Súd mu znemožnil objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku; na zamietnutie znaleckého
dokazovania neboli žiadne udržateľné dôvody. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami. V presvedčení súdu o rozpore exekučného titulu so zákonom ide o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy vyhodnocoval skutočnosť, ktorá s predmetom konania nesúvisí.

Nesúhlasil, ako súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti

upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil.
Predmetom konania je návrh o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č.
514/2003 Z. z., ktorý je osobitným zákonom upravujúcim podmienky a spôsob náhrady škody vzniknutej

pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim
verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou
podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom,
ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k

vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto
smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti
bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s

výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy
v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnickýchosôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o

starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej
súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav

veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil správny právny záver.
Žalobca v žalobe tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo z dôvodu, že exekučný súd
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora s omeškaním viac ako 7 mesiacov a v dôsledku toho mu vznikla
majetková škoda aj nemajetková ujma. Tvrdil, že majetková škoda mu vznikla vynaložením nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržiavanie a správu
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. Nemajetková ujma mu mala vzniknúť na tom základe, že samotné konštatovanie
porušeniaprávanarozhodnutieožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcievzákonnejlehote
nie je postačujúce.
Odvolací súd žalobu žalobcu považoval za zmätočnú a dospel k záveru, že žalobca nemá dostatočné

vedomosti o priebehu exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/1000/2008
vyplýva, že súdny exekútor podal dňa 06.11.2008 návrh na vydanie poverenia s odkazom na
ustanovenie § 44 Exekučného poriadku proti povinnému Q. o vymoženie peňažnej pohľadávky tak, ako
to uviedol aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku. Exekučný súd súdneho exekútora poveril
na vykonanie exekúcie písomným poverením vydaným dňa 27.01.2009. Ustanovenie § 44 ods. 2 prvej

a druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti exekútora platilo v znení:
„Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.“ Vzhľadom na to, že žiadosť na súd bola podaná 06.11.2008 a

poverenie bolo vydané exekútorovi dňa 27.01.2009, je evidentné, že poverenie bolo vydané 67 dní po
uplynutí 15-dňovej lehoty. Žalobca však v žalobe tvrdil zavádzajúci údaj o omeškaní viac ako 7 mesiacov
a navyše nemal vedomosť ani o tom, že jeho pohľadávka bola v priebehu exekúcie vymožená, pretože
súdny exekútor dňa 10.11.2009 s odkazom na ustanovenie § 60 Exekučného poriadku vrátil súdu
poverenie s oznámením, že pohľadávku vrátane jej príslušenstva a trov exekúcie vymohol.

S ohľadom na uvedené odvolací súd prijal záver, že žalobca svoju žalobu postavil na
nesprávnom skutkovom základe, ktorým nijako nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu v súlade s uvedeným zákonom. Navyše žalobu podal predčasne, ešte
pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku so žalovaným (§ 15 ods.
1 zákona); v priebehu konania plynutím času do rozhodnutia súdu však došlo k zhojeniu podmienky

uplynutia uvedenej lehoty. Aj keď poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal s niekoľkodňovým
omeškaním (avšak nesporne nie 7-mesačným), táto okolnosť nemohla viesť sama o sebe k záveru,
že nesprávnym úradným postupom došlo na strane žalobcu k vzniku majetkovej škody a že utrpel aj
nemajetkovú ujmu. K posúdeniu jeho žaloby ako opodstatnenej nemohlo dôjsť najmä preto, že takmer
do roka došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky v celom rozsahu, lebo súdny exekútor pohľadávku s

príslušenstvom ako aj trovami exekúcie vymohol a následne poverenie na vykonanie exekúcie súdu
vrátil. Odvolací súd sa teda stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti podanej
žalobyprenepreukázanievznikuvšetkýchpodmienokzodpovednostizaškodupodľacitovanéhozákona
a pre neunesenie dôkazného bremena v súdnom konaní. Preto bol jeho návrh správne zamietnutý.
Postup exekučného súdu nemal za následok vznik škody na strane žalobcu. Odvolací súd po prejednaní

veci dospel k tomu, že žalobca podal odvolanie nedôvodne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vo výroku vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve nesprávne údaje na strane žalobcu, lebo jednak zavádzajúco uvádzal skutočnosť

o dobe omeškania s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, uvádzal rozdielne dáta narodenia
povinného Q. tiež v priebehu celého konania nenavrhol podľa § 120 ods. 1 prvej vety OSP žiadne
znalecké dokazovanie, hoci v odvolaní namietal jeho nevykonanie, napokon v odvolaní namietal
nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania, hoci túto žalovaný v konaní vôbec nevzniesol a súd juv odvolaní ani nehodnotil. Rovnako tak odvolací súd ohľadom námietky aplikácie ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. uvádza, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová
úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia

súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po
novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 15C/29/2013-42 zo dňa 11.02.2015 uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie
v sume 20 eur podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a
podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude
zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie
a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkovspoplatneniupodliehaibapodaniežalobynanáhraduškody;spoplatneniunepodliehajúďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne

rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca
zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa
teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný
do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)

prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona
o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo

konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,

odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom 20 eur.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou
od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na
neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žalobyna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),

ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená
zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto
novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že
po01.10.2012konaniavoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomniesúoslobodenéodpoplatkovejpovinnosti.Žalobcovi
ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla

podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej.
Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch
jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 28.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.
z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil dňa 17.06.2014,
t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti,
a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka,

že z uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu, v akej výške a podľa ktorého ustanovenia zákona
o súdnych poplatkoch súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil. Preto odvolací súd s ohľadom na vecnú
správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.