Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216793
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216793.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. januára 2015 č. k. 19C/76/2013-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, §
2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1 a § 18ca a položkou 7a sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) a uviedol, že po preskúmaní
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že je potrebné postupovať v zmysle § 10 ods. 1 Zákona
o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote
10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uviedol, že v § 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť
odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny
poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať

ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je možné podať odvolanie. Súd bral
podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej
povinnosti,pričomvpredmetnejvýzvebolnavrhovateľinformovaný,žesúdnypoplatoksauložilvzmysle
pol.7asadzobníka-zožalobynanáhraduškodyspôsobenej nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania.
V zmysle citovanej položky sadzobníka je spoplatnený návrh, ktorého sa navrhovateľ pôvodne domáhal.

Súd poplatok za dovolanie vo výške 40 eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o SP, nakoľko
poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná
veta zákona o SP, ako dvojnásobok poplatku stanoveného v sadzobníku, t.j. pol. 7a - 20 eur, 2 x 20
eur. Zároveň súd poznamenal, že dovolacie konanie je samostatným konaním, a preto nie je možné na
neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30. 09. 2012 a
poukazovať na prechodné ust. § 18ca citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 12.

11. 2014 (od 01. 10. 2012 bolo ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch zrušené)
podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľa platného znenia Zákona o
súdnych poplatkoch v čase podania dovolania, keď konanie začalo až po účinnosti zákona. Poplatková
povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená v prílohe zákona o SP ako samostatný typ úkonu, resp.
konania s uvedením výšky súdneho poplatku, ale je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 zákona
o SP v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa

by vlastne poplatková povinnosť za dovolanie neexistovala, čo je v rozpore so znením a výkladom
zákona. Súd žiadnu analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil. S poukazom na uvedené súdpostupoval v medziach zákona, a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za dovolanie neuhradil ani do
tohto rozhodnutia, a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni uhradiť, súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona
o SP zastavil. O trovách konania súd rozhodol § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého, žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal pritom na
dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nebol

oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemohol
byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne
závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za
súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov)
sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho

poplatku neprichádza do úvahy. Ďalej mal za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych
poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu podľa navrhovateľa predstavovalo zásah do jeho

základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení
s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše, podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba

podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver
potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom
na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/76/2013 domáhal od
odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/933/2008. Okresný súd Nitra
rozsudkomzodňa02.10.2013č.k.19C/76/2013-39 návrhzamietol.Protirozsudkusúduprvéhostupňa

podal navrhovateľ odvolanie, pričom o odvolaní navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
dňa 28. augusta 2014 č. k. 7Co/8/2014-70,7Co/9/2014 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Súčasne potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za odvolanie vo výške 20 eur. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie dňa

12. 11. 2014. Výzvou zo dňa 26. 11. 2014 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie vo výške 40 eur, podľa § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a položky 7a
zákona č. 71/1992 Zb., v lehote 10 dní od doručenia výzvy a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude
súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi
doručenádňa15.12.2014.Následnesúdprvéhostupňarozhodolnapadnutýmuznesením,keďsúčasne

neprihliadal na odvolanie navrhovateľa proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,aksavykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúryuvedenévsadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok

zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je 20 eur.

Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú

určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva

mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, a preto s

poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nemožno súhlasiť

s tvrdením navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a žiadne
iné úkony. V tomto zmysle je navrhovateľova interpretácia znenia položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch nesprávna, nezohľadňujúca potrebné súvislosti. Ak by súd
akceptoval uvedené argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by

boli obsolentné, vzhľadom na to, že sadzobník súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch
neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie akéhokoľvek
dovolania. Pokiaľ súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, nešlo
z jeho strany o použitie analógie, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, ale o systematický výklad
relevantných ustanovení citovaného zákona. V konkrétnostiach to znamená, že sadzobník súdnych

poplatkov v jednotlivých položkách (spravidla) ustanovuje výšku súdneho poplatku za konkrétny návrh.
Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch pritom vyplýva, že poplatníkom je
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Následne v
ustanovení § 2 ods. 4 citovaného zákona je precizované, že poplatníkom je aj ten, kto podal odvolanie,
dovolanie, či opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Poplatková povinnosť takémuto

poplatníkovivznikávzmysle§5ods.1citovanéhozákonapodanímnávrhu(vdanomprípadedovolania).

Systematickým výkladom uvedených ustanovení možno vyvodiť jednoznačný záver, že pri podaní
dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníkuustanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania. Keďže v danom prípade je za návrh
stanovený súdny poplatok (podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov) a nešlo o prípad vecného
(§ 4 ods. 2 citovaného zákona), ani osobného (§ 4 ods. 1 citovaného zákona) oslobodenia od poplatku,

bolo povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok, pokiaľ mal záujem, aby sa
dovolacie konanie uskutočnilo.

Poplatková povinnosť za dovolanie sa odvíja od poplatkovej povinnosti za pôvodný návrh (žaloby), o
ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a ktorého sa dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok týka a

to, pokiaľ ide o výšku poplatku (t.j. aká bola výška poplatku za pôvodný návrh podľa príslušnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov) a tiež, či bolo pôvodné konanie oslobodené od súdneho poplatku
(vecne, či osobne).
Vo vzťahu k rozhodnej právnej úprave však súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že dovolacie konanie
je samostatným konaním, ktoré začalo dňa 12. 11. 2014 podaním dovolania na súd, a preto sa naň
nevzťahuje právna úprava účinná do 30. 09. 2012. Opačný názor navrhovateľa, ktorý relevantnosť

právnej úpravy odvodzuje od podania žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na súd
je nesprávny. Ustanovenie § 18ca stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012, sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie podané dňa 12. 11. 2014, pričom išlo o súdny poplatok
za konanie (dovolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie

začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za podané dovolanie a poučil ho o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a po jeho nezaplatení
napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolaním navrhovateľa proti výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie

sa odvolací súd nezaoberal, pretože nešlo o rozhodnutie súdu, ale len o výzvu, preto nie je možné proti
nej podať odvolanie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.