Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220825
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/560/2012-44 zo dňa 14.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/560/2012-44 zo dňa 14.04.2014 p
o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojím návrhom voči
žalovanému domáhal náhrady majetkovej škody v sume 2.710,55 eura, ktorá mu mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 6Er/553/2010 tým,

že rozhodnutie súdu o poverení súdneho exekútora ( príp. iné o jeho žiadosti na jej vydanie ) nebolo
vydané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov a že súd vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, pričom žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda
vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že táto suma bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom,
ktorý súd neakceptoval a viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu a nemôže byť
preto ani vymožená a tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 542,11 eura ako satisfakcie
za porušenie nárokov žalobcu a jeho základných práv, pretože neexistuje žiaden spôsob nápravy

vzniknutého stavu.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
( tak ako v tomto prípade ) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
žalovaný namietal, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako

žalobca dôkaznú povinnosť, a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda vôbec vznikla,
neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala ( čo bolo aj jedným z dôvodov, pre
ktoré bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa na ÚS SR), žalobca taktiež neuvádza na základe akého
právneho titulu si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že žalobca svoj návrh podal predčasne, preduplynutím lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku žalovaným. Nakoniec žalovaný vzniesol
námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb.
sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda právo

sa premlčalo 3 roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal
tiež výšku uplatneného nároku, ktorý žalobca nijako nepreukázal a tiež to, že absentuje priama príčinná
súvislosť medzi prípadne žalobcovi spôsobenou škodou a činnosťou súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ. Z exekučného spisu

Okresného súdu Komárno 6Er/553/2010 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia
na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno dňa 15.07.2010 a tiež to, že túto žiadosť
súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 12.01.2011 zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa
27.07.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2012.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného

exekučného konania nebol dôvodný ( oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu ) a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených
so správou a vymáhaním pohľadávky si žalobca spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde
( resp. u exekútora ) a to bez ohľadu na to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia

rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15-
dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá, ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z
toho, že uvedená 15-dňová lehota je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne
vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie

poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti, neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o
takejto žiadosti. Pokiaľ aj žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany
samotného oprávneného (žalobcu).

Pokiaľideonámietkupremlčanianárokužalobcu,ktorúžalovanývzniesol,tádôvodnounieje,oprávnený
totiž prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.01.2011. Svoj návrh na náhradu škody
si žalobca uplatnil na súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa

§ 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktorá je trojročná.

Súd preto žalobu zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 9, § 15 Zák. č. 514/2003 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,

nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým

nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 23.06.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu

trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza , že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a

jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.