Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cb/55/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708204526
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6708204526.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu SAD Banská

Bystrica, a.s., Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica, IČO: 36 052 205, zastúpeného JUDr.
Dagmar Ďurčeková, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666,
zastúpeného GABE s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom ul. Prof. Sáru č. 44, 974 05 Banská Bystrica,
o zaplatenie úrokov z omeškania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 14,25% úroky z omeškania ročne
- zo sumy 5.587,25 Eur od 26.06.2007 do zaplatenia,

- zo sumy 7.285,90 Eur od 15.07.2007 do zaplatenia,
- zo sumy 8.436,20 Eur od 18.08.2007 do zaplatenia,
- zo sumy 8.631,70 Eur od 17.09.2007 do zaplatenia,
- zo sumy 8.673,60 Eur od 14.10.2007 do zaplatenia,
- zo sumy 9.436,90 Eur od 17.11.2007 do zaplatenia,
- zo sumy 8.979 Eur od 14.12.2007 do zaplatenia,
- zo sumy 8.628,30 Eur od 20.01.2008 do zaplatenia,

- zo sumy 10.032,40 Eur od 22.02.2008 do zaplatenia,
- zo sumy 9.387,70 Eur od 15.03.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 23.04.2008 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 3.763.004,- Sk so
14,25% úrokmi z omeškania ročne z vyfakturovaných súm odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr vždy

až do zaplatenia. Žalovaná suma predstavuje sumu 124.908,85 Eur.

OkresnýsúdZvolenrozsudkomč.k.11Cb/55/2008-945zodňa21.2.2014zaviazalodporcunazaplatenie
85.078,95 Eur so 14,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 85.078,95 Eur od 18.03.2013 do
zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie v časti
žalovanej sumy vo výške 979,22 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41Cob/287/2014-1011 zo dňa 28.4.2015 rozsudok
Okresného súdu Zvolen č.k. 11Cb/55/2008-945 zo dňa 21.2.2014 v napadnutej časti výroku, ktorým
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 85.078,95 Eur potvrdil. V napadnutej časti
výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 14,25% úroky z omeškania ročne zo sumy85.078,95 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia, rozsudok zrušil a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu
Zvolen v časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania vyplýva, že v tejto časti
rozsudok prvostupňového súdu nebol nijakým spôsobom odôvodnený. Okresný súd Zvolen uviedol, že
priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 18.3.2013, kedy bolo právnej zástupkyni
žalovaného doručené doplnenie č. 1 k znaleckému posudku, ktoré ustálilo výšku dlhovanej sumy s tým,

že týmto dňom už žalovaný mohol dlh plniť. S takýmto odôvodnením tejto časti rozsudku sa odvolací
súd nestotožnil, pretože už samotný okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil
zaplatenie istiny so 14,25% úrokmi z omeškania ročne z vyfakturovaných súm odo dňa splatnosti
faktúry vždy až do zaplatenia. Právna zástupkyňa žalobcu aj v čiastočnom späťvzatí žaloby presne
vyšpecifikovala z akých súm, od akého dátumu, si uplatňuje úrok z omeškania a ten vzhľadom na
čiastočné späťvzatie návrhu a kompenzáciu uviedla, že boli upravené žalované sumy podľa jednotlivých

faktúr od januára 2007 po marec 2007 a čiastočne apríl 2007. V odvolaní proti napadnutému rozsudku
si navrhovateľ opätovne uplatňuje úroky z omeškania, avšak už len z priznanej sumy vo výške 85.078,95
Eur, keď uvádza, že zohľadnil započítanie - kompenzačné námietky na najskôr splatné faktúry a
vymenúva z akých súm a od akého dátumu do zaplatenia, si tento úrok z omeškania uplatňuje.

Žalobca písomným podaním zo dňa 4.4.2014 upresnil - upravil svoj návrh na začatie konania tak, že
žiada zaviazať odporcu na zaplatenie 14,25% úrokov z omeškanie ročne zo sumy 5.587,25 Eur od
26.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 7.285,90 Eur od 15.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 8.436,20 Eur
od 18.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 8.631,70 Eur od 17.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 8.673,60
Eur od 14.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 9.436,90 Eur od 17.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 8.979

Eur od 14.12.2007 do zaplatenia,
zo sumy 8.628,30 Eur od 20.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 10.032,40 Eur od 22.02.2008 do
zaplatenia, zo sumy 9.387,70 Eur od 15.03.2008 do zaplatenia. Celkove takto žalobca žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 85.078,95 Eur, čo je dlhovaná suma,
na zaplatenie ktorej bol odporca zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.

11Cb/55/2008-945 zo dňa 21.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
41Cob/287/2014-1011 zo dňa 28.4.2015.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska uplatňovaná pred 1. kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná 1. kalendárny deň kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 10.9.2015 uviedla, že v rámci zrušovacieho rozhodnutia
súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v rozsahu priznaných úrokov z omeškania,
poukazuje na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu a žiada v zmysle úpravy súdu, ktorým pripustil
úpravu petitu, pokiaľ sa týka jednotlivých súm vyúčtovaných voči žalovanému a plynutia úrokov z
omeškania, aby tieto úroky priznal tak, ako ich vyčíslili jednak v pôvodnom návrhu a potom v návrhu na

úpravu petitu žalobného návrhu. Žiadala súd, aby rozhodol o trovách konania, pričom predložila súdu
ešte upravené vyčíslenie trov konania.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný, pokiaľ ide o úroky z omeškania, je
toho názoru, že rozsudok I. stupňa, ktorý bol v časti úrokov z omeškania zrušený, bol vecne správny. Je

toho názoru a poukázala na to aj vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, že navrhovateľom uplatňovaný
nárok bol nárok vyplývajúci z faktúr vystavených na základe zmluvy, ktorej platnosť resp. neplatnosť
bola posúdená súdom I. stupňa a vyhodnotená ako zmluva neplatná. Preto faktúry vystavené v zmysle
zmluvy nie sú podkladom alebo právnym titulom nároku priznaného v tomto súdnom konaní. Súd
priznal žalobcovi nárok na základe znaleckého posudku titulom ustanovenia § 151n ods.3 Občianskeho

zákonníka v nadväznosti na § 16 zákona č. 168/1996 Zb. s tým, že sa vlastne priznali len skutočne
preukázané nevyhnutné náklady na prevádzkovanie autobusovej stanice. Ďalej poukázala na to, že
znaleckým posudkom nebola ustalovaná výška nákladov za jednotlivé mesiace, ale za celé žalovanéobdobie, to znamená január 2007 až február 2008. Preto podľa jej názoru je možné priznať úroky z
omeškania až po vypracovaní znaleckého posudku.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní ďalej uviedla, že jednotlivé faktúry, ktoré boli vystavované
voči žalobcovi ako mesačné faktúry, sú obvyklým spôsobom vyúčtovania užívania autobusových staníc
a takto to prebieha u všetkých dopravcov a mesačná periodicita je obvyklá aj z účtovného aj z
daňového hľadiska, ako aj z obchodného hľadiska. Už pri vyúčtovaní jednotlivých mesačných súm
žalovanému bolo zrejmé, že sumy, ktoré žalobca voči žalovanému účtuje, sa nevymykajú jednak

z priemeru iných prevádzkovateľov autobusových staníc, nevymykajú sa z priemeru autobusových
staníc prevádzkovaných samotným žalovaným a poukázala tiež na skutočnosť, že žalovaný v období
pred 1.1.2007, keď ešte platil za užívanie autobusových staníc, výšku cien nenamietal žiadnym
spôsobom. V znaleckom dokazovaní sa preukazovala opodstatnenosť výšky účtovanej sumy žalobcom
voči žalovanému. V rámci tohto dokazovania sa nepreukázalo, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom
zneužíval svoje postavenie, resp. naopak sa preukázalo, že žalobca sumy, ktoré účtoval, boli

opodstatnené aj z účtovného hľadiska a táto skutočnosť bola znaleckým dokazovaním preukázaná. To,
že v rámci predmetného návrhu žalobca uplatnil nárok na zaplatenie za obdobie 14 mesiacov a súd
položil znalcovi otázku, resp. zadal na vypracovanie opodstatnenosti jednotlivých vyúčtovaných súm
za celé žalované obdobie, nie je prekážkou pre to, aby súd nepriznal úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých faktúr. Takýmto spôsobom sa priznávajú úroky z omeškania úplne bežne a je to v súlade s

Obchodným zákonníkom, je to v súlade s účtovnými predpismi a je to aj v súlade s judikatúrou. Ak sa
obchodný partner omešká s platením faktúry, je úplne správne a spravodlivé a zákonné, aby súd priznal
tieto úroky z omeškania od 1. dňa po uplynutí splatnosti faktúry.

Podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, ak by súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov

z omeškania podľa jednotlivých faktúr, takéto rozhodnutie by nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní,
lebo znaleckým posudkom, ktorý je obsahom súdneho spisu, nebola ustálená jednotková cena za spoj v
takej výške, ako ju fakturoval s predmetnými faktúrami žalobca. Podľa jej názoru by takéto rozhodnutie
bolo absolútne zmätočné a nevychádzalo by z podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise.

Uskutočneným dokazovaním a obsahom spisu bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnom období od
januára 2007 do februára 2008 užíval priestory Autobusovej stanice v H. H.. Preto bol žalovaný aj
právoplatným rozsudkom zaviazaný na zaplatenie dlhovanej sumy 85.078,95 Eur. Je treba zdôrazniť,
že žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením svojho dlhu doručením znaleckého posudku a jeho
dodatku - doplnku. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu tým, že vôbec, ani len

čiastočne neplatil za užívanie Autobusovej stanice v H. H. v rozhodnom období. Pre rozhodnutie v tejto
veci nie je právne významné, že žalovaný nesúhlasil s výškou fakturovaných súm jednotlivými faktúrami.
To, že s výškou vyfakturovaných súm nesúhlasil, nie je dôvodom na to, aby autobusovú stanicu užíval
zadarmo.

Žalobca po upravení návrhu na začatie konania, ktoré urobil písomným podaním zo dňa 4.4.2014 (č.l.
982 a nasledujúce tohto spisu), ku ktorému žalobca pristúpil po doručení znaleckého posudku a jeho
dodatku, žalobca žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 85.078,95
Eur, čo je suma vyplývajúca zo znaleckého posudku, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný
právoplatnýmrozsudkom.Žalobcanávrhupraviltak,žežiadalzaviazaťžalovanéhonazaplatenieúrokov

zomeškaniacelkovezosumy85.078,95Eurtak,žehožiadalzaviazaťnazaplatenieúrokovzomeškania
od splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré sa stali splatnými v období od 26.6.2007 až do 15.3.2008, a to
tak, že pri každej fakturovanej sume žiadal priznať úroky z omeškania od splatnosti jednotlivej faktúry
až do zaplatenia. Úpravou návrhu si žalobca neuplatňoval právo na zaplatenie úrokov z omeškania pri
faktúrach, ktoré sa stali splatnými v období od februára do mája 2007, ktorými boli účtované náklady

za obdobie január až apríl 2007.

Podľa názoru súdu by nebolo v súlade s poctivým obchodným stykom, aby nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vznikol až doručením znaleckého posudku. Znaleckým posudkom bola určená skutočná
výška nákladov vzniknutých v rozhodnom období. Tieto náklady mal žalovaný v rozhodnom období

znášať. Žalovaný nezaplatil v rozhodnom období za užívanie Autobusovej stanice v H. H. absolútne
nič. Žalovanému nič nebránilo, aby v rozhodnom období priebežne platil aspoň časť sumy vyúčtovanej
jednotlivými faktúrami, a to bez ohľadu na to, či výšku fakturovaných súm uznával alebo neuznával.Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).