Uznesenie – Neodstránitelné podmienky konania Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2C/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614206614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3614206614.5

Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci navrhovateľa RC Service, s. r. o., IČO: 47 336 617, so sídlom
Partizánske, Lazaretská 3/A, právne zastúpeného GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, so sídlom
Partizánske, Lazaretská 3/A, proti odporcovi O. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Č., J., A.. E. XX, o zaplatenie
56,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľovi vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ktorého vrátenie vykoná
Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným 30.10.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
mu sumu 56,55 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom bol 8.11.2013 v Brne
na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka Dopravního podniku města
Brna, a.s. spísaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 24996198, ktorý odporca vlastnoručne
podpísal a ktorý osvedčuje, že odporca v čase kontroly nemal u seba platný cestovný doklad, čím
odporcovi vznikla povinnosť uhradiť DPMB, a.s. neuhradené cestovné a prirážku k cestovnému v
celkovej výške 1.525,- Kč. V súlade s § 1879 a nasl. zákona č. 89/2012 Zb. postúpila spoločnosť DPMB,
a.s. ako postupca pohľadávku voči odporcovi vo výške 56,55 € s príslušenstvom na navrhovateľa ako
postupníka na základe priloženej zmluvy o postúpení súboru pohľadávok z 28.5.2014 v znení jej prílohy
č. 1. Navrhovateľ ako postupník oznámil na základe plnej moci odporcovi ako dlžníkovi postúpenie
pohľadávky, a to listom zaslaným na adresu bydliska odporcu a zároveň ho vyzval na úhradu pohľadávky.

Zo správy Obvodného oddelenia PZ Partizánske (č. l. 28 spisu) bolo zistené, že odporca sa na adrese
G., I. T.Á. XXXX/XX (túto adresu označil navrhovateľ ako bydlisko odporcu a na tejto adrese má odporca
evidovaný aj trvalý pobyt) nezdržiava viac ako päť rokov, prechodne sa zdržiaval na adrese G., L. XXX/
XX, avšak v súčasnej doby sa má zdržiavať na adrese v Českej republike na adrese J., A.. E. Č.. XX, X.
G. A. E. B.. Súd dvakrát doručoval odporcovi na túto adresu návrh na začatie konania, pričom zásielka
sa v oboch prípadoch súdu vrátila s poznámkou pošty „nevyžiadané“.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“) druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 22.

Podľa čl. 25 nariadenia Brusel I ak má súd členského štátu konať o nároku, ktorého podstatou je vec
patriaca do výlučnej právomoci súdov iného členského štátu podľa článku 22, aj bez návrhu tento súd
vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 2 nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. Súd preruší konanie
dovtedy, kým sa nepreukáže, že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie,
alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na tento
účel sa prijali všetky potrebné kroky.

V danom konaní súd zistil, že odporca je osobou, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky,
konkrétne v Českej republike. Medzi účastníkmi konania ide teda o spor s cudzím prvkom a na posúdenie
právomoci bolo nevyhnutné aplikovať nariadenie Brusel I (nové nariadenie Brusel I bis nebolo možné v
danej veci aplikovať vzhľadom na čl. 66 ods. 1 tohto nariadenia, v zmysle ktorého sa uplatňuje len na
konania začaté po 10.1.2015, a predmetné konanie sa začalo 30.10.2014 - pozn. súdu). Súd konštatuje,
že na aplikáciu tohto nariadenia bola splnená podmienka vecnej, teritoriálnej i časovej pôsobnosti, keďže
nariadenie Brusel I je aplikované aj v SR aj v ČR ako členských štátoch EÚ, spor bol začatý po tom,
čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti a v predmetnom konaní ide
o spor zo zmluvy o preprave, ktorá má zároveň charakter zmluvy spotrebiteľskej, keďže ju uzatváral
na jednej strane navrhovateľ ako dodávateľ a na druhej strane odporca ako spotrebiteľ, a teda ide o
občianskoprávnu vec.

Ustanovenia nariadenia Brusel I sú založené na zásade, že účastníci majú dbať o svoje procesné práva
a povinnosti, a tým výrazne obmedzuje prístup súdu, ktorý by splnenie podmienok konania skúmal ex
officio. Príkladom toho môžu byť čl. 24 až 26, ktoré obmedzujú prieskum právomoci súdu len na prípady
výlučnej právomoci uvedené v čl. 22. Vo všetkých ostatných prípadoch je na odporcovi, či príslušnosť
štátu fóra príjme (čl. 24) alebo či sa proti nemu bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 nariadenia Bruselu I
vyplýva, že súd skúma podmienky svojej právomoci až potom, keď sa odporca na konaní nezúčastní
(rozumej nekomunikuje so súdom).

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odporca žalovaný na súde v Slovenskej republike
má v konaní postavenie spotrebiteľa, ale nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky,
ale v Českej republike, a na konaní sa nezúčastnil, musel súd v súlade s ustanovením čl. 26 ods. 1
nariadenia Brusel I vyhlásiť, že nemá právomoc vo veci konať. Súd si nemohol založiť svoju právomoc
ani na vyššie citovanom ustanovení čl. 24 nariadenia Brusel I, keďže odporca sa aktívne nezúčastnil na
konaní. Aktívna neúčasť odporcu bola daná tým, že zásielku obsahujúcu návrh na začatie konania si
neprevzal, pričom poštovým doručovateľom v mieste bydliska nebol zastihnutý a o uložení zásielky bol
vyrozumený, a k prebiehajúcemu konaniu sa nevyjadril. Uvedený neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania spôsobil, že súd musel konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP. Súd nemohol do svojho výroku
začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy
Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného
dôvodu súd len poučuje účastníka, že sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán v Českej
republiky.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené, pričom
dôvodom zastavenia konania bol nedostatok podmienky konania.

Podľa § 11 ods. 1 druhej a štvrtej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok sa taktiež vráti,
ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu
súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa § 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho
systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení
poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak
orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie
o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Keďže navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eur zložením platby na účet súdu a
následne súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil, rozhodol v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v nekrátenej výške
prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej
vety OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.