Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010076
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214010076.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity
Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovanej S. Q. a spol., pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovanej S. Q. a o odvolaní obžalovaného Y. M. proti rozsudku Okresného súdu Komárno
(ďalej len „súd prvého stupňa") z 29.06.2015, sp. zn. 1T/15/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na

verejnom zasadnutí konanom v Nitre 04. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste uloženom obžalovanej S. Q. a vo výroku o treste uloženom obžalovanému
Y. M..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaná
S. Q. , narodená XX.XX.XXXX v N., trvale bytom
N., T. X. B. číslo XXXX/XX,

a
obžalovaný
Y. M. , narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom
N., T. X. B. číslo XXXX/XX,

o d s u d z u j ú :

Obžalovaná S. Q.

Podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po
zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a po zistení
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1

(jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o
d k l a d á.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa50odsek2aspoukazomnaustanovenie§51odsek3,odsek4Trestnéhozákona saobžalovanej
u k l a d á v skúšobnej dobe osobne zabezpečiť, aby sa maloleté deti, o ktoré je povinná sa starať
a vychovávať ich, na každé vyučovanie riadne a včas dostavili do školy, v ktorej vykonávajú povinnú
školskú dochádzku.

Obžalovaný Y. M.Podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po
zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a po zistení

priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1
(jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o
d k l a d á.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa 50 odsek 2 a s poukazom na ustanovenie § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona s a
obžalovanému u k l a d á v skúšobnej dobe osobne zabezpečiť, aby sa maloleté deti, o ktoré je povinný
sa starať a vychovávať ich, na každé vyučovanie riadne a včas dostavili do školy, v ktorej vykonávajú

povinnú školskú dochádzku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudcom, napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú S. Q. (ďalej len
obžalovaná“) a obžalovaného Y. M. (ďalej len „obžalovaný“) vinnými zo spáchania prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona,

ktorého sa dopustil každý z nich samostatne (a z nedbanlivosti) na tom skutkovom
základe, že:

počas školského roka 2012/2013 v období od 02.09.2012 do 30.06.2013 v obci N., časť Z. XXX/
XXX, obaja ako rodičia svojich maloletých školopovinných detí X. M., narodeného XX.XX.XXXX, Q.

M., narodenej XX.XX.XXXX a I. M., narodeného XX.XX.XXXX, týchto v uvedenom období vydali
nebezpečenstvu spustnutia tým, že namiesto toho, aby obaja dbali na to, aby ich deti riadne navštevovali
Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským na N. ulici v N., im umožnili, aby v tomto čase
namiesto do školy zostávali doma, v dôsledku čoho u mladistvého X. M. škola evidovala v uvedenom
období jedného školského roka celkovo XXX neospravedlnených vyučovacích hodín, u maloletej

Q. M. škola evidovala v uvedenom období jedného školského roka celkom 308 neospravedlnených
vyučovacích hodín, a hoci obaja obžalovaní rodičia týchto detí boli v uvedenom období zo strany školy
opakovane upozorňovali na skutočnosť, že ich deti do školy nechodia, k náprave v školskej dochádzke
detí nedošlo, pričom počas tohto obdobia boli deti výlučne pod vplyvom obžalovaných, ktorých postoj k
otázke plnenia povinnosti chodiť do školy mohlo viesť u maloletých detí k tomu, že si nežiaduce návyky

a sklony k záhaľčivému spôsobu života osvoja.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil každému z obžalovaných podľa §
211 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v

ustanovení § 37 písmeno m/ Trestného zákona) nepodmienečný trest odňatia slobody a to obžalovanej
vo výmere šesť mesiacov a obžalovanému vo výmere osem, na výkon ktorého každého z nich podľa
§ 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej, obžalovanému, ich spoločnému obhajcovi a prokurátorke
Okresnej prokuratúry Komárno oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu
prvého stupňa uskutočnenom 29.06.2015, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, každý z obžalovaných
podal odvolanie síce bez uvedenia, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku smeruje, ktoré však s
poukazom na ustanovenie § 308 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a contr. mohlo smerovať iba

proti výroku o každému z nich uloženom treste.

Takto včas podané odvolanie obžalovaní odôvodnili prostredníctvom svojho spoločného obhajcu
písomnými podaniami postupne doručenými jednak 07.12.2015 súdu prvého stupňa, jednak 29.01.2016
Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) a to predovšetkým tvrdením, že uložené im tresty

sú neprimerane prísne a nespravodlivé žiadajúc o uloženie peňažných trestov alternatívne trestovdomáceho väzenia, uvedúc v tejto súvislosti rozsiahle právne úvahy o úlohe a cieľoch trestnej politiky
a represie, o spravodlivosti, o ľudských právach a slobodách a pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu
domáceho väzenia poukázali na ustanovenie § 2 odsek 1 veta druhá Trestného zákona a na zákon

číslo 78/2015 Z.z., ktorého článok III nadobudol účinnosť 01.01.2016. Súdu prvého stupňa tiež vytkli
nepriznanie im poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno n/ Trestného zákona. Zo všetkých týchto
dôvodov a „z dôvodu zachovania dvoj inštančnosti konania“ obžalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil
a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku sa verejné
zasadnutie odvolacieho súdu uskutočnilo v neprítomnosti oboch obžalovaných.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa vyjadrila v tom smere, že

pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej § 36 písmeno n/ Trestného zákona vo výroku
napadnutéhorozsudkuokaždémuzobžalovanýchuloženomtreste,považujeichodvolaniezadôvodné,
pokiaľ ide o druh každému z nich uloženého trestu konštatovala, že trestný čin, zo spáchania ktorého boli
napadnutým rozsudkom uznaní vinnými, spáchali v skúšobnej dobe podmienečného trestu uloženému
im za taký istý trestný čin. V konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok

vo výroku o treste uloženom každému z obžalovaných a po priznaní každému z nich aj poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písmeno n/ Trestného zákona uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia
slobody a na jeho výkon ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba
podaná 18.02.2014 a ktorá mu bola predložená na rozhodnutie 13.01.2016), v rozsahu vyplývajúcom
mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade obžalovanými podaných odvolaní
preskúmal iba výroky o uložených im trestoch napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo a to aj z hľadiska výskytu takých prípadných chýb, ktoré neboli odvolaniami

obžalovanýchvytýkané,ktorébyvšakmohliodôvodniťpodaniedovolaniapodľa§371odsek1Trestného
poriadku.

Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výroky o trestoch napadnutého rozsudku uložených
obžalovaným obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd následne zistil, že už orgánmi činnými

v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov nevyhnutne potrebných
na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa
ako potrebné pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom obžalovanej a obžalovanému na hlavnom
pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre
určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých
závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení

majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať za
preukázané, tak mohli vychádzať (a z podstatnej časti aj vychádzajú) z výsledkov (z vyššie uvedených
hľadísk) úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám

uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, avšak súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých týchto
vykonaných dôkazov dôsledne nepostupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2
odsek 12 Trestného poriadku, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo tak obžalovanej, ako aj
obžalovanému potrebné priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písmeno n/Trestného zákona spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a to
vzhľadom na jej resp. jeho v prejednávanej veci podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
učinené a súdom prvého stupňa podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijaté vyhlásenie (§ 321 odsek

1 písmeno b/ Trestného poriadku).

Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výroky o trestoch napadnutého rozsudku uložených
obžalovanej a obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa v prejednávanej veci s výnimkou právnej úvahy súvisiacej s v ustanovení § 36 písmeno n/

Trestného zákona uvedenou poľahčujúcou okolnosťou, ktorú aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo
možné a potrebné obom obžalovaným priznať, všetky ostatné zistené a dokázané skutočnosti právne
posúdil podľa všetkých, do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona v otázke trestu ukladaného (§ 321
odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výrokov o treste uloženom obžalovanej a

obžalovanému na strane jednej iba z vyššie uvedeného dôvodu nie je v plnom súlade s požiadavkami
ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom neuviedol
žiadne skutočnosti, o ktoré oprel u nich nezistenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení §
36 písmeno n/ Trestného zákona a s tým súvisiaceho, do úvahy prichádzajúceho použitia ustanovenia
§ 38 odsek 3 Trestného zákona pri ukladaní trestu každému z nich. Na strane druhej odôvodnenie

napadnutého rozsudku obsahuje všetky ostatné relevantné skutkové zistenia a právne úvahy, ktorými
sa súd prvého stupňa spravoval, keď v prejednávanej veci dokázané skutočnosti posudzoval podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke obžalovanej a obžalovanému ukladaného nepodmienečného
trestu odňatia slobody (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného zákona), na ktoré by odvolací
súd ako na inak správne a úplné iba poukázal (a nepovažoval by za potrebné ich ani zmeniť, ani doplniť,

a to ani pokiaľ ide o písomné odvolacie námietky, úvahy a návrhy obžalovaných týkajúce sa druhu
každému z nich uloženého nepodmienečného trestu), kedy pozornosti súdu prvého stupňa nebolo ušlo,
že oboch obžalovaných uznal napadnutým rozsudkom za vinných zo spáchania prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona v
jeho nedbanlivostnej forme a že tento síce spáchali v skúšobnej bobe podmienečného trestu uloženého

každému z nich za taký istý, teda tiež nedbanlivostný prečin, a to aj s dôsledkami z ustanovenia § 49
odsek 12 Trestného zákona a contr. z toho vyplývajúcimi.

Z dôvodu vyššie uvedeného, v prejednávanej veci neopodstatneného nepriznania každému z
obžalovaných poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona,

následného nepoužitia s tým súvisiaceho ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona pri ukladaní
každému z nich trestu odňatia slobody (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), ale aj v
dôsledku zjavného neprihliadnutia nielen na takto vzniknutú prevahu dvoch významných poľahčujúcich
okolností nad jednou priťažujúcou okolnosťou uvedenou v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, ale aj na
nespornúskutočnosť,ktoroujevprejednávanejvecispáchanienedbanlivostnéhotrestnéhočinukaždým

z obžalovaných v skúšobnej dobe podmienečného trestu uloženého mu tiež za nedbanlivostný trestný
čin sa podľa názoru odvolacieho javí napadnutým rozsudkom obom obžalovaným hoci bezprostredne na
dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej v odseku 3 § 211 Trestného zákona uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody trest (avšak iba pokiaľ ide o jeho druh) neprimerane prísny (§ 321 odsek 1 písmeno
e/ Trestného poriadku).

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie

(písmeno b/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo

odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok
rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste,
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/ odsek

2 Trestného poriadku na podklade odvolania obžalovanej a odvolania obžalovaného, zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o každému z nich uloženom treste a za splnenia podmienok
ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku (považujúc odvolací návrh spoločného obhajcu
oboch obžalovaných na postup podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku a jeho odôvodnenie za údiv
vzbudzujúce) rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností
a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu

zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanej aj obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 211
odsek 3 Trestného zákona (šesť mesiacov až päť rokov) a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona (v dôsledku zistenia dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno
n/ Trestného zákona a jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona)
upravenej znížením jej hornej hranice o jednu tretinu (až na tri roky a šesť mesiacov uložil trest odňatia

slobody vo výmere jeden rok, jeho výkon podľa § 49 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil
určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na tri roka a podľa § 50 odsek 2 a s
poukazom na ustanovenie § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona uložiac každému z obžalovaných v
skúšobnej dobe osobne zabezpečiť, aby sa maloleté deti, o ktoré je povinný sa starať a vychovávať ich,
na každé vyučovanie riadne a včas dostavili do školy, v ktorej vykonávajú povinnú školskú dochádzku.

Odvolací súd mal za to, že tento obžalovanej aj obžalovanému uložený trest tak čo do druhu
(odňatie slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu) ako aj jeho výmery (v dolnej tretine zákonom
ustanovenej trestnej sadzby), vrátane výmery skúšobnej doby (v polovici jej v ustanovení § 50 odsek 1
Trestného zákona na jeden rok až päť rokov určenej sadzby) zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným

pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok,
nedbanlivostné zavinenie, zistené dve poľahčujúce okolnosti a jedna priťažujúca okolnosť, osoba
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spolu povinnosťou uloženou podľa § 50
odsek 2 Trestného zákona spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného
zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu

spoločnosti pred obžalovanou a obžalovaným tak, že každému z nich zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od
páchaniatrestnýchčinov,zároveňdostatočnevyjadríajmorálneodsúdenieobžalovanejaobžalovaného
spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.