Rozsudok – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Bc. O.. H. E., U.
XX, T., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o
návrhu proti nečinnosti žalovaného a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. T zo dňa
23.12.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh na konanie proti nečinnosti žalovaného z a m i e t a.

Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. T zo dňa 23.12.2013 sa z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť rozhodnúť o žiadosti žalobcu o posúdenie hmotnej núdze zo dňa 29.11.2013 v konaní
vedenom pod č. T v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň navrhol zrušiť rozhodnutie
žalovaného zo dňa 23.12.2013 č. BA /Z./J./XXXXXXXXXX-XXX o prerušení konania vo veci žiadosti
žalobcu zo dňa 29.11.2013.

Žalobca v žalobe tvrdil, že pri prevzatí jeho žiadosti pracovníčka žalovaného v úradnom zázname
potvrdila, že boli predložené všetky požadované prílohy a že žiadosť žalobcu sa pokladá za úplnú. V
odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania žalovaný uviedol, že dňa 12.12.2013 mu bola vrátená
spisová dokumentácia vo veci inej žiadosti žalobcu zo dňa 29.05.2013 o posúdenie hmotnej núdze.
Žalobca tvrdil, že po prerušení konania žalovaný vo veci žiadosti žalobcu o posúdenie hmotnej núdze
zo dňa 29.11.2013 nekoná a má za to, že v zmysle § 29 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) mu lehoty neplynú. Žalobca sa preto domáhal

odstránenia skrytej nečinnosti žalovaného, so súčasným zrušením rozhodnutia o prerušení konania,
ktoré nečinnosť žalovaného dočasne umožňuje a znamená faktické odloženie rozhodnutia o žiadosti
na neurčito. Žalobca tvrdil, že žalovaný svojou nečinnosťou v predmetnej veci reálne berie žalobcovi
možnosť obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna
ochrana pred prípadným nezákonným meritórnym rozhodnutím o jeho žiadosti o posúdenie hmotnej
núdze.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o prerušení konania, žalobca uviedol, že jeho podkladom bola jediná
skutočnosť, a to že správny orgán po vrátení spisovej dokumentácie dňa 12.12.2013 pokračuje v konaní
vo veci posúdenia nároku na dávku o hmotnej núdzi a príspevky k nej na základe žalobcovej žiadosti
zo dňa 29.05.2013. Žalobca namietal, že súbežné rozhodovanie o žiadostiach zo dňa 29.05.2013 a29.11.2013 nie je v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku zákonným dôvodom pre prerušenie neskôr
začatého konania, nakoľko nejde o konanie o predbežnej otázke, resp. súbežné rozhodovanie o rôznych
žiadostiach o posúdenie stavu hmotnej núdze nie je vylúčené osobitným predpisom. Naopak, v zmysle

§ 6 zák. č. 599/2003 Z.z. príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných
životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná
žiadosť o posúdenie hmotnej núdze; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných
12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti. Podľa tohto ustanovenia teda môže podľa žalobcu
vzniknúť situácia, že o rôznych žiadostiach jedného a toho istého žiadateľa môže byť rozhodnuté

rozdielne, nakoľko jeho príjem sa posudzuje vždy ku dňu podania žiadosti a teda môže byť rozdielny,
dokonca aj v po sebe nasledujúcich mesiacoch. Taktiež rozhodnutia o žiadostiach môžu byť rozdielne.

Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného o prerušení konania je nezákonné nielen z dôvodu
absencie splnenia zákonných podmienok pre jeho vydanie, ale aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku síce v odôvodnení

rozhodnutia citoval § 29 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku, avšak neuviedol, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení skutočností a ako použil správnu úvahu pri aplikácii uvedených právnych
ustanovení, na základe ktorých mal rozhodovať.

Žalobca ďalej tvrdil, že rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím predbežnej povahy, ani

rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania a teda ho nie je možné v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p.
vylúčiť zo súdneho preskúmavania. Okrem toho právo na pomoc v hmotnej núdzi podľa čl. 39 ods. 2
Ústavy SR aj právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 veta prvá Ústavy SR sú obsiahnuté v druhej
hlave ústavy upravujúcej základné práva a slobody a teda obe uvedené práva sú základnými právami a
slobodami. Žalobca poukázal na to, že v zmysle čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy SR z právomoci súdu

nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa uvedených základných práv.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkobsahužalobyuviedol,žedňa28.11.2013bolnaodborsociálnychvecí
a rodiny žalovaného doručený e-mail, v ktorom žalobca požiadal o pomoc v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke. Nasledujúci deň sa žalobca osobne dostavil na referát pomoci v hmotnej núdzi a podal si žiadosť

o pomoc v hmotnej núdzi spolu s prílohami (v počte 7) a zároveň požiadal o spísanie úradného záznamu
o tejto skutočnosti. Dňa 02.12.2013 úrad požiadal o súčinnosť Ministerstvo vnútra SR pri zisťovaní
vlastníctva motorového vozidla žiadateľom. Listom z 11.12.2013 Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave
písomne potvrdilo, že navrhovateľ nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Dňa 12.12.2013
Okresná prokuratúra Bratislava I vrátila spisovú dokumentáciu vo veci žalobcovej žiadosti o pomoci

v hmotnej núdzi, ktorú si podal dňa 29.05.2013. Uvedená žiadosť je obsahovo totožná s tou, ktorú
podal dňa 28.11.2013. Na základe vrátenej spisovej dokumentácie správny orgán pokračoval v konaní
o žiadosti zo dňa 29.05.2013 a keďže v konaní o tejto žiadosti nebolo právoplatne rozhodnuté, správny
orgán v zmysle § 29 a § 46 Správneho poriadku rozhodnutím č. T zo dňa 23.12.2013 prerušil konanie vo
vecižiadostižalobcuopomocvhmotnejnúdzipodanejdňa29.11.2013.Zuvedenýchdôvodovnavrhoval

žalovaný návrh proti nečinnosti i žalobu o preskúmanie rozhodnutia o prerušení konania zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal postup žalovaného
v predmetnom konaní i vydané rozhodnutie o prerušení konania a dospel k záveru, že návrh proti

nečinnosti ani žaloba o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú dôvodné.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 29.11.2013 sa žalobca dostavil k
žalovanému, kde si podal žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, ku ktorej pripojil viaceré prílohy. Pracovníčka
žalovaného mu na úradnom zázname z uvedeného dňa potvrdila, že jeho žiadosť sa pokladá za

úplnú. Žalovaný rozhodnutím č. T zo dňa 23.12.2013 prerušil konanie o uvedenej žiadosti, pričom
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 29.05.2013 požiadal žalobca o dávku v hmotnej núdzi a
príspevky k dávke; dňa 06.09.2013 bola spisová dokumentácia odstúpená na Okresnú prokuratúru
Bratislava I a dňa 12.12.2013 bola z Okresnej prokuratúry Bratislava I vrátená. Žalovaný uviedol, že v
konaní vo veci posúdenia nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke pokračuje na základe

žiadosti žalobcu zo dňa 29.05.2013. Citoval ustanovenia § 29 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku a s
poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako uviedol vo výroku rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 02.01.2014. Podaním zo dňa 10.01.2014 sa žalobca obrátil na Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny so žiadosťou o odstránenie nečinnosti žalovaného.Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že dňa 14.01.2014 žalovaný rozhodol, že podľa § 2 a §
25 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len zákon č. 599/2003 Z.z.) sa žalobca nepovažuje za občana v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc
v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. Toto rozhodnutie bolo dňa 10.03.2014 zrušené
rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.03.2014 a vec bola vrátená žalovanému
na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.04.2014 podľa §
2, § 10, § 11, § 17, § 25 ods. 5 zák. č. 599/2003 Z.z. priznal žalobcovi dávku a príspevky v sume 62,50 eur

mesačne od 01.05.2013. Na odvolanie žalobcu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím
zo dňa 03.07.2014 zrušilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.04.2014 a vec mu znovu vrátila na nové
prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný následne rozhodnutím zo dňa 29.07.2014 opätovne konštatoval,
že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa mu dávka
a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 01.05.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.07.2014. Rozhodnutím zo dňa 06.08.2013 žalovaný podľa § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z.

znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne od 01.01.2014, pričom aj toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to dňom 06.08.2014.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy

nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a
rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis. Podľa ods. 3 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu
vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho

konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný
rozhodnúť.Súdmôženanávrhorgánuverejnejsprávytútolehotupredĺžiť.Nedôvodnýaleboneprípustný
návrhsúdzamietne.Podľaods.4navrhovateľmáprávonanáhradutrovkonania,aksúdnávrhuvyhovel.

Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy

umožňujúsúduposkytnúťochranukaždejfyzickejaleboprávnickejosobe,doprávktorejbolozasiahnuté
nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému
orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že
po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa
bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať

mohol a mal.

Podľa§25ods.3zákonač.599/2003Z.z.konaniesazačínapodanímpísomnejžiadosti,žiadostiobčana
podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom občana alebo
na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných

životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami. Žiadosť musí obsahovať meno a
priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelené a trvalý pobyt občana v hmotnej
núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorým sa poskytujú dávka a príspevky. Na
výzvu úradu občan doplní ďalšie nevyhnutné údaje.

Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 29.05.2013 sa začalo konanie o posúdení jeho hmotnej núdze podľa
zák. č. 599/2003 Z.z., ktoré do dňa podania ďalšej žiadosti žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa
29.11.2013neboloskončené.Obežiadostisúobsahovototožné,týkajúsatohoistéhožiadateľa,rovnaký
je ich predmet i skutkové okolnosti. Z príloh pripojených k žiadostiam nevyplýva, že by sa od podania

prvej žiadosti až do podania neskoršej žiadosti zo dňa 29.11.2013 zmenil žalobcov príjem, jeho osobné
a majetkové pomery, či iné okolnosti posudzované v konaní o hmotnej núdzi. Možno preto spoľahlivo
konštatovať, že v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 29.11.2013 už u žalovaného
prebiehalo konanie v tej istej veci.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v konaní začatom dňa 29.05.2013 žalovaný po vrátení spisovej
dokumentácie z Okresnej prokuratúry Bratislava I dňa 12.12.2013 riadne pokračoval a prvý krát o
žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. T. zo dňa 14.01.2014 tak, že žalobca sa nepovažuje za občana
v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. Pozrušení tohto rozhodnutia v odvolacom konaní a vydaní ďalších rozhodnutí v predmetnej veci žalovaný
dňa30.07.2014právoplatnerozhodolpodč.Totom,žežalobcajeobčanvhmotnejnúdzi,spĺňanárokna
pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa mu dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 01.05.2013.

Týmto rozhodnutím bol vyhodnotený stav hmotnej núdze u žalobcu od podania jeho prvej žiadosti o
pomoc v hmotnej núdzi, až do vydania rozhodnutia dňa 29.07.2014. Posúdená bola teda existencia
hmotnej núdze u žalobcu aj ku dňu podania jeho neskoršej žiadosti dňa 29.11.2013. Právoplatným
rozhodnutím č. T zo dňa 06.08.2014 bola s ohľadom na prijatie zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na

sumu 117,40 eur mesačne od 01.01.2014.

Z uvedeného plynie záver, že v konaní o posúdení hmotnej núdze žalobcu žalovaný po vrátení spisovej
dokumentáciezOkresnejprokuratúryBratislavaIriadnekonalaožiadostižalobcuprávoplatnerozhodol.
Nakoľko ku dňu rozhodnutia o návrhu proti nečinnosti žalovaného súd nezistil nečinnosť v konaní o
posúdení v hmotnej núdze, postupoval podľa § 250t ods. 4 posledná veta O.s.p. a návrh ako nedôvodný

zamietol.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s ohľadom na totožnosť žiadostí žalobcu podaných
žalovanému dňa 29.05.2013 a 29.11.2013 posudzoval žalobcom namietanú nečinnosť vo vzťahu k
predmetu konania, ktorým bolo posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Preto vecne a bez

zbytočných formalít skúmal, či bol žalobca v dôsledku pasivity žalovaného, prípadne v dôsledku vydania
rozhodnutia o prerušení konania, ukrátený na svojich právach na pomoc v hmotnej núdzi.

Keďže konanie s uvedeným predmetom sa u žalovaného začalo na základe žalobcovej žiadosti už dňa
29.05.2013 a neskoršia žiadosť zo dňa 29.11.2013 sa týkala totožného účastníka, rovnakého predmetu

konania a identických skutkových a právnych okolností, nebol dôvod, aby o tej istej veci prebiehali u
žalovaného dve konania. Správny poriadok výslovne neupravuje postup správneho orgánu v prípade,
že sa u neho začnú dve konania o tej istej veci. Iba v prípade konkurencie právomoci rôznych správnych
orgánov konajúcich v rovnakej veci Správny poriadok predpokladá, že konanie sa bude viesť u toho
správneho orgánu, kde sa začalo konať skôr a druhý z konkurujúcich si správnych orgánov konanie

zastaví, ak sa dotknuté správne orgány nedohodli inak (§ 30 ods. 1 písm. f/).

Prekážka začatého konania v určitej veci podľa Správneho poriadku nebráni neskoršiemu začatiu
konania v totožnej veci u rovnakého správneho orgánu, ktorý v tomto prípade nemôže neskôr začaté
konanie zastaviť; môže tak urobiť až vtedy, keď sa v jednom z takýchto konaní právoplatne rozhodne a

skutkový stav v druhej veci sa podstatne nezmení (§ 30 ods. 1 písm. i/). Správny poriadok neupravuje
prekážku začatého konania ani ako dôvod pre prerušenie konania o tej istej veci, o ktorej už správny
orgán koná. Umožňuje však správnemu orgánu prerušiť konanie, ak sa začalo konanie o predbežnej
otázke (§ 21 ods. 1 prvá veta).

V súvislosti s napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.12.2013 o prerušení konania vo veci žiadosti
žalobcu zo dňa 29.11.2013 možno konštatovať, že spomenutý právny dôvod pre prerušenie konania
(začatie konania o predbežnej otázke) žalovaný pravdepodobne mienil aplikovať, keďže v odôvodnení
rozhodnutia o prerušení konania citoval ustanovenie § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Záver o tom,
či skôr začaté konanie o žiadosti zo dňa 29.05.2013 považuje za konanie o predbežnej otázke vo

vzťahu ku konaniu o neskôr podanej žiadosti žalobcu zo dňa 29.11.2013, však žalovaný v odôvodnení
tohto rozhodnutia neuviedol a preto sa možno len domnievať, že neskôr začaté konanie prerušil práve
preto. Z tohto pohľadu sa napadnuté rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd je však presvedčený o tom, že pokiaľ sa u žalovaného viedlo konanie vo veci posúdenia nároku
žalobcu na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke na základe žiadosti zo dňa 29.05.2013, bolo

by úplne neúčelné a zbytočné viesť paralelné konanie o tej istej veci na základe žiadosti žalobcu
zo dňa 29.11.2013. Vychádzajúc z tohto sa zdá byť uznesenie o prerušení neskôr začatého konania
opodstatnené, hoci na takýto postup nedával zákon explicitné splnomocnenie. Jednoznačne však
možno uzavrieť, že nakoľko o posúdení hmotnej núdze žalobcu sa u žalovaného viedlo konanie na
základe skoršej žiadosti, nemohol byť žalobca za nijakých okolností ukrátený na svojich subjektívnych

právach napadnutým rozhodnutím o prerušení konania o neskoršej žiadosti podloženej rovnakými
skutočnosťami.Krajský súd sa so žalobcom zhoduje v názore, že napadnuté rozhodnutie o prerušení konania o
posúdení hmotnej núdze nemožno na základe § 248a O.s.p vylúčiť zo súdneho prieskumu, keďže
nejde o procesné rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania. Na viac sa toto konanie môže

dotýkať základných práv žalobcu. Súd je však tej mienky, že za daných okolností nie je splnený základný
predpoklad pre poskytnutie požadovanej súdnej ochrany, a tým je ukrátenie žalobcu na jeho právach
napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu.

Súd je presvedčený o tom, že účel zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol v konaní pred žalovaným

naplnený, existencia hmotnej núdze u žalobcu bola riadne posúdená a žalobcovi bola aj priznaná
finančná pomoc hmotnej núdzi. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na návrh proti nečinnosti
žalovaného, ako aj na žalobu o preskúmanie rozhodnutia o prerušení konania. Nie je totiž dôležité, na
základe ktorého podania žiadateľa orgán verejnej správy koná, ale či v konaní postupuje tak, ako zákon
predpokladá.

Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd podľa § 250j ods.
1 O.s.p. žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prerušení konania ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov, pretože žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na

náhradu trov konania zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je
prípustné odvolanie.

Ostatné výroky rozsudku možno napadnúť odvolaním do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.