Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313204599
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313204599.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 261 518, zast. GRABAN,
TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti odporkyni: J. M., T..
XX. XX. XXXX, H. Y. T. R., G. XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou J. R., F. B. G.
W., o zaplatenie 657,62 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 657,62 eura s 9,25% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 657,62 eura od 28. 05. 2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 118,32 eura a zo súdneho poplatku vo výške 39,50 eura, právnemu zástupcovi
navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 657,62 eura s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 04. 2011 bola vykonaná kontrola odberného
miestapoverenýmizamestnancaminavrhovateľa,priktorejbolozistené,ženanemeranývzdušnýprívod
vedúci k strešníku domu boli pripojené vodiče nemeraného káblu, ktorý je v povalových priestoroch
ukončený rozvodnou krabicou ACE.Dur, odkiaľ vedú 3 nemerané káble do izieb domu, kde napájajú

elektrospotrebiče mimo elektromer. Foto 1-15. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol
o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá
tvorí prílohu návrhu. S ohľadom na uvedené vznikla navrhovateľovi škoda spôsobená neoprávneným
odberomelektrinyvcelkovejvýške657,62eura,ktorábolavyfakturovanáodporkynifaktúrouč.3103238,
vystavenou dňa 12. 05. 2011 a splatnou dňa 27. 05. 2011. Odporkyňa dlžnú sumu neuhradila a to ani
napriek výzve na zaplatenie, a preto si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. 04. 2013 č.k. 10RO/147/2013-11, ktorý
sa však nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 14. 04. 2014 č.k.
10RO/147/2013-24 zrušený.

Na ochranu záujmov odporkyne bol odporkyni uznesením zo dňa 24. 09. 2015 č.k. 14C/140/2014-45
ustanovený opatrovník, ktorému bol následne doručený návrh s prílohami.

Následne súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s §
200ea OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 14. 03. 2016.Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to protokolom o zistení neoprávneného odberu
zo dňa 29. 04. 2011, výpočtom škody, vyúčtovaním náhrady škody, pokusom o zmier, priloženou
fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Na základe vykonanej kontroly odberného miesta č. 4403677801, odberateľa M. J., totožnosť zistená
z OP č. J. XXXXXX, adresa odberného miesta B. XXX H. T., dňa 29. 04. 2011, bolo zistené, že
v čase kontroly bola na nemeranom fázovom vodiči nameraná prúdová záťaž 9,46 A. V popise
neoprávneného odberu je následne uvedené, že na nemeraný vzdušný prívod vedúci k strešníku

domu sú pripojené vodiče nemeraného káblu, ktorý je v povalových priestoroch ukončený rozvodovou
krabicou ACEDur, odkiaľ vedú tri nemerané káble do izieb domu, kde sa napájajú elektrospotrebiče
mimo elektromer. Vykonané opatrenia spočívali vo fotodokumentácii, vypísaní protokolu a odpojení
nemeraných vodičov od vzdušnej siete. Prítomná pri tomto zistení bola priamo odberateľka, ktorá
zistený stav potvrdila svojím podpisom, ako aj uviedla dátum a čas zistenia neoprávneného odberu.
Následne bol urobený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č.

656/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v ktorom bolo uvedené, že celková spotreba elektriny počas
trvania neoprávneného odberu predstavovala 4.752,020 kWh a jej cena bola 523,77 eura. Okrem toho
vznikli náklady spojené so zistením neoprávneného odberu a tiež DPH z nákupnej ceny elektriny, preto
výsledná suma predstavovala sumu 657,52 eura. Dlžná suma bola odporkyni vyfakturovaná faktúrou č.
3103238, splatnou dňa 27. 05. 2011.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom v čase uskutočnenia neoprávneného odberu,
neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou

sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa
odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu

pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v
najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a
regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného

odberu elektriny.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný.
Odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu tým, že odoberala elektrickú energiu mimo elektromera
prostredníctvom nemeraných káblov napojených na rozvodovú krabicu, odkiaľ viedli 3 nemerané káble

do izieb domu, kde sa napájali elektrospotrebiče. Za odberné miesto bola objektívne zodpovedná
odporkyňa. Protokol o zistení neoprávneného odberu bol podpísaný splnomocneným zamestnancom
a tiež priamo odporkyňou, pričom totožnosť bola overená z občianskeho preukazu. Takýmto konaním
bolo odobratých 4752,020 kWh, čo predstavovalo sumu 523,77 eura za obdobie od 30. 10. 2010 do 29.04. 2011, počet dní 182 a počet hodín denne 12. Navrhovateľ dennú spotrebu vyčíslil podľa § 1 ods. 3,
4 vyhlášky, ako aj v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky pripočítal náklady spojené so zistením neoprávneného
odberu a DPH z nákupnej ceny elektriny. Dlžnú sumu navrhovateľ vyfakturoval odporkyni faktúrou

č. 3103238 so splatnosťou 27. 05. 2011. Odporkyňa napriek výzve dlžnú čiastku neuhradila, preto
súd návrhu vyhovel a rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi sumu 657,62 eura.

O príslušenstve pohľadávky, o úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Faktúra zaslaná odporkyni bola splatná dňa 27. 05. 2011, preto súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu
sumy 657,62 eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 657,62 eura od 28. 05. 2011 do
zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 39,50 eura a
trovách právneho zastúpenia v sume 118,32 eura. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako tarifná
odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za úkony
právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastupovanie, písomné podanie na súd, á 41,49 eura, spolu v
sume 82,98 eura. Okrem toho súd priznal aj režijný paušál vo výške 7,81 eura za každý úkon právnej
služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 15,62 eura a priznanú odmenu spolu s režijným paušálom podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky navýšil o 20% DPH v sume 19,72 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.