Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu

Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobkyne: P. A., bytom B. L. Č.. XX,
XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 10, 813 63
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47935-2/2013- BA zo dňa
2.12.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 47935-2/2013-BA zo dňa 2.12.2013 z r
u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 9.1.2014 a doplnenou dňa 3.2.2014 sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47935-2/2013- BA zo dňa 2.12.2013,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava č. 700-0216351513-
GC04/13 zo dňa 19.8.2013 a odvolanie žalobkyne zamietol.

V podanej žalobe žalobkyňa opísala skutkový stav a uviedla, že dňa 5.9.201 jej bolo doručené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava, číslo 700-0216351513-GC04/13 zo dňa
19.8.2013, v ktorom Sociálna poisťovňa predpisuje za obdobie august 2012 až máj 2013 poistné v
celkovej výške 1773,98,- €. Nakoľko žalobkyňa s daným rozhodnutím nesúhlasila, v zákonnej lehote voči
nemu dňa 16.9.2013 podala odvolanie. Dňa 12.12.2013 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne - ústredie č. 47935-2/2013-BA z 2.12.2013, v ktorom Sociálna poisťovňa - ústredie zamietla

odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 700-0216351513-GC04/13 z 19.8.2013.

Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 210 ods. 2, § 215 ods. 2 a ustanovenia § 217 ods.2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a uviedla, že Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava odstúpila
v zákonnej lehote jej podané odvolanie na Sociálnu poisťovňu - ústredie, dňa 2.10.2013 (deň podania)
a Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodla o veci až dňa 6.12.2013 (deň podania), t.j. po zákonom
ustanovenej lehote, nakoľko bola prekročená lehota 60 dní.

Ďalej uviedla, že žalovaný pri svojej argumentácii vychádza z toho, že žalobkyňa mala pri výpočte
poistného vychádzať z jednotného vymeriavacieho základu, podobne, ako je to u zamestnancov a
samostatne zárobkovo činných osôb, čo je v súlade s §129 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sasuma poistného určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom
období, t.j. za rovnaké rozhodujúce obdobie platí jednotný vymeriavací základ pre výpočet poistného.
V prípade zamestnanca je však vymeriavací základ daný mzdou, ktorú mu prisúdi zamestnávateľ a nie

slobodnou voľbou zamestnanca, v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby je vymeriavací základ
daný dosiahnutým príjmom v rozhodujúcom období (kde po prekročení určitej hranice sa stáva povinne
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou) a nie jeho slobodným rozhodnutím. Je síce pravda, že
ustanovenie § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. uvádza, že vymeriavací základ poistenca je
nim určená suma a nie sú ním určené sumy ako píše žalovaný, ale ani v citovanom ustanovení zákona,

ani nikde inde v legislatíve nie je napísané, že vymeriavacím základom poistenca je ním určená suma
rovnaká pre všetky druhy poistenia.

Žalovaný na jednej strane sám tvrdí, že zákon výslovne neurčuje, že suma vymeriavacieho základu musí
byť rovnaká (len takú možnosť pripúšťa), ale na druhej strane to jednoznačne od poistencov požaduje
(uniká mu však zjavne súčinnosť §138 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. určujúcich

minimálny a maximálny vymeriavací základ), ale hlavne zabúda, že v základnom zákone štátu, ktorým
je zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je v čl. 2, ods. 3
uvedené: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,
čo zákon neukladá.", teda v zákone nemusí byť uvedená možnosť určiť si vymeriavací základ v rôznych
sumách, naopak, stačí, že zákon túto možnosť nezakazuje.

S ohľadom na platnú legislatívu a konkrétne ustanovenia § 138 ods. 4 písm. a), ods. 5, ods. 6 písm.
a) a b), ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. vyslovil žalobca nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, nakoľko
podľa jeho názoru z vyššie uvedeného vyplývajú do 31.12.2012 nasledujúce vymeriavacie základy:
minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 339,89,- € a maximálny vymeriavací základ mesačne na

plateniepoistnéhonanemocensképoistenievsume1.153,50,-€anaplateniepoistnéhonadôchodkové
poistenie, na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného
fondu solidarity v sume 3.076,00,- €. Následne od 1.1.2013 z vyššie uvedených ustanovení vyplývajú od
1.1.2013 nasledujúce vymeriavacie základy: minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 393,00,-
€ a maximálny vymeriavací základ mesačne v sume 3.930,00,- €.

Nikde v zákone nie je expressis verbis uvedené, že vymeriavacím základom poistenca na platenie
poistného je jedna suma alebo, že vymeriavací základ musí byť jednotný. V prípade, pokiaľ si poistenec
určil do 31.12.2012 vymeriavací základ na platenie poistného vyšší ako je 1.153,50,- € (čo mu zákon
jednoznačne umožňoval); t.j. prekročil maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na

nemocenské poistenie, prišlo by alebo k porušeniu zákona (ak by Sociálna poisťovňa trvala na svojom
výklade), alebo by to odporovalo požiadavke Sociálnej poisťovne na „jednu sumu", resp. „jednotný
vymeriavací základ" (ak sa má dodržať litera zákona).

Podľa znenia ustanovenia § 138 ods. 4 zákona č. 461 /2003 Z.z. účinného do 31. januára 2012

Sociálna poisťovňa akceptovala, ak si poistenec zvolil rôzny, ale aj rovnaký vymeriavací základ pre
každý druh poistenia, napriek tomu, že zákon výslovne neurčoval, že pre poistenca uvedeného v § 138
ods. 4 je ním určená suma vymeriavacieho základu rovnaká alebo rôzna, ani z uvedenej právnej úpravy
nevyplývala možnosť určiť vymeriavací základ v rovnakých alebo rôznych sumách a žiadna zmena
zákona účinná po 31.12.2012 túto oblasť legislatívne neupravila. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť,

že na registračnom liste FO v bode č. 11 je uvedené samostatné okienko pre určenie vymeriavaceho
základu ako aj na Spoločnú správu výborov Národnej rady SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona,
ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z.

Do dnešného dňa Sociálna poisťovňa žalobcovi neodcitovala príslušné ustanovenie zákona, v ktorom

je explicitne vyjadrená povinnosť poistenca zvoliť si rovnaký vymeriavací základ pre všetky druhy
dobrovoľného sociálneho poistenia, o čo som ju viackrát žiadala. Z toho dôvodu žalobca nesúhlasí s
predpísaným poistným, keďže k jeho určeniu prišlo použitím nesprávnych údajov.

Vzhľadom na, doterajšie skúsenosti žalobkyne svedčia o tom, že Sociálna poisťovňa nemá záujem riešiť

podstatu problému. Z postoja žalovaného a spôsobu písomnej komunikácie skôr žalobkyňa vidí snahu
o čo najväčšie naťahovanie času. Prístup žalovaného sťažuje žalobkyni jej spoločenské uplatnenie,
nakoľko je uvedená na webovej stránke v zozname dlžníkov. Tento stav je pre žalobkyňu dlhodobo
neudržateľný, nakoľko nemá právnu istotu v tejto zložitej situácii a nevie, ako a hlavne kedy sa to skončí.Z toho dôvodu ku dňu 31.5.2013 ukončila v Sociálnej poisťovni poistný vzťah ako dobrovoľne poistená
fyzická osoba.

Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala, aby Krajský súd v Bratislave zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 47935-2/2013- BA zo dňa 2.12.2013 spolu s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava č. 700-0216351513-GC04/13 zo dňa 19.8.2013 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.3.2014, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 521/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2012 upravil „nové" podmienky účasti fyzických osôb
na dobrovoľnom poistení. Fyzické osoby mohli využiť buď balík kompletného dobrovoľného poistenia

(nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti) alebo len dobrovoľné dôchodkové
poistenie alebo len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (týkalo sa len samostatne zárobkovo
činných osôb).

Žalovaný poukázal na ustanovenia § 14 ods. 2 a § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že v

zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sa žalobkyňa dňa 1.2.2012 prihlásila prostredníctvom
Registračného listu FO - prihláška (ďalej len „prihláška") na dobrovoľné nemocenské poistenie,
dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti s dátumom vzniku tohto
poistenia 1.2.2012. Žalobkyňa teda v zmysle novej právnej úpravy účinnej od 1.2. 2012 využila možnosť
byť dobrovoľne poistená na všetky tri druhy dobrovoľného poistenia. Pri prihlasovaní sa na dobrovoľné

poistenie je fyzická osoba zároveň povinná zvoliť si vymeriavací základ, z ktorého sa vypočíta poistné
do jednotlivých poistných fondov.

Z dikcie § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z. vyplýva,
že vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne

dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, zákonodarca v tomto ustanovení jednoznačne upravil
možnosť fyzickej osoby zvoliť si vymeriavací základ, ale túto možnosť obmedzil na určenie jednotného
vymeriavacieho základu pre všetky tri druhy dobrovoľného poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne

nezakotvuje, že fyzická osoba si môže zvoliť jeden vymeriavací základ, ale z predmetného ustanovenia
tento záver jednoznačne vyplýva. Z vyššie uvedených ustanovení nijakým spôsobom nevyplýva
možnosť žalobcu zvoliť si na každý druh dobrovoľného poistenia rôzny vymeriavací základ. Účelom
novely zákona č. 461/2003 Z. z. účinnej od 1.2.2012 bola snaha obmedziť zneužívanie inštitútu
dobrovoľného nemocenského poistenia fyzickými osobami, a za tým účelom sa ako podmienka

prihlásenia sa na toto dobrovoľné nemocenské poistenie zaviedla do zákona podmienka súčasného
prihlásenia sa aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje rôzne hranice pre určenie
maximálneho vymeriavacieho základu pokiaľ ide o nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a

poistenie v nezamestnanosti, v tejto súvislosti zastávame názor, že uvedená právna úprava nijakým
spôsobom nemá vplyv na skutočnosť, že vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej,
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti má byť jedna
suma. Určenie maximálnej sumy vymeriavacieho základu upravil zákonodarca osobitne v ustanovení
§ 138 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., a teda osobitným zákonným

ustanovením upravil výšku vymeriavacieho základu, ale len pokiaľ ide o jeho maximálnu hranicu. Toto
ustanovenie je jediným prípadom, kedy vymeriavací základ mohol byť odlišný. Uvedené nepovažujeme
v rozpore so skutočnosťou, že fyzická osoba si v ostatných prípadoch volí jeden spoločný vymeriavací
základ.

K námietke žalobkyne, že prihláška na dobrovoľné poistenie obsahuje osobitné polia na vyplnenie
vymeriavacieho základu do jednotlivých poistných fondov, uvádzame, že predmetná prihláška je
všeobecným tlačivom, ktoré neslúži len na prihlásenie sa na všetky tri druhy dobrovoľného poistenia
súčasne, preto sú tieto jednotlivé druhy od seba odlíšené a každý druh je potrebné vyplniť v osobitnomriadku. Podľa názoru Sociálnej poisťovne táto prihláška nijakým spôsobom nenasvedčuje tomu, že je
možné si vyplniť na každý druh dobrovoľného poistenia rôzny vymeriavací základ.

Po podaní prihlášky zo strany žalobkyne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, oznámila žalobkyni,
že z dôvodu neuvedenia jednotného vymeriavacieho základu (na rôznych vymeriavacích základoch
žalobkyňa pri prihlásení trvala) jej vzniká odvodová povinnosť z vymeriavacieho základu, ktorý si uviedla
ako vymeriavací základ na nemocenské poistenie, teda zo sumy 1.153,50,- €. Žalobkyňa aj naďalej
nesúhlasila s určením jedného vymeriavacieho základu, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,

v následnej korešpondencii vysvetlila dôvody, prečo je potrebné zvoliť si jeden vymeriavací základ.
Cieľom Sociálnej poisťovne nebolo získať neoprávnené plnenie tak, ako tvrdí žalobkyňa tým, že určil
vymeriavací základ v sume 1.153,50,- €, ale snaha nepoškodiť žalobkyňu v prípade opačnom, teda
v prípade, keby akceptoval ako vymeriavací základ len sumu 339,89,- €, čím by žalobkyňu poškodil
na nemocenskom poistení. Vzhľadom k tomu, že k plneniu odvodovej povinnosti určenej z jedného
vymeriavacieho základu zo strany žalobkyne nedošlo, Sociálna poisťovňa predpísala dlžné poistné

žalobkyni rozhodnutím tak, ako to žalobkyňa vo svojom liste zo dňa 23.7.2012 žiadala. Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, pri predpísaní poistného zohľadnila všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili
jeho výšku, teda skutočnosť, že od 1.5.2012 bola žalobkyňa zároveň zamestnancom zamestnávateľa
Veľvyslanectvo štátu Palestína, ako aj skutočnosť, že počas obdobia, v ktorom žalobkyňa ošetrovala
člena rodiny, nebola povinná poistné na nemocenské poistenie platiť. Poistné, ktoré žalobkyňa každý

mesiac odvádzala bolo v zmysle ustanovenia § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozdelené pomerne
podľa jednotlivých sadzieb, teda na jednotlivé druhy poistenia. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, nezaevidovala zaplatené poistné v plnej sume najprv na nemocenské
poistenie, potom na starobné poistenie atď., ale na každý poistný fond zaevidovala len časť zaplatenej
sumy.

K námietke žalobkyne, že Sociálna poisťovňa nerozhodla o podanom odvolaní v lehote ustanovenej
zákonomuvádzame,žetátoskutočnosťničnemenínaskutkovýchzisteniachanemávplyvnazákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd v Bratislave žalobu
zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť

postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola dobrovoľne nemocensky
poistenou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou na poistení v
nezamestnanosti od 1.2.2012 do 31.5.2013 na základe podania Registračného listu fyzickej osoby -
prihláška, ktorý prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 1.2.2012, s určeným vymeriavacím
základom 1.153,50,- € na dobrovoľné nemocenské poistenie a vymeriavacím základom 339,89,- €

na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a Registračného
listu fyzickej osoby - odhláška, ktorý prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 31.5.2013.
Žalobkyňa zároveň dňa 1.2.2012 podpísala aj „Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby". Žalobkyňa je od1.10.2006 zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom
dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, predpísala žalobkyni, ako dobrovoľne nemocensky poistenej
osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti,
poistné a povinné príspevky napadnutým rozhodnutím. Žalobkyňa poistné a povinné príspevky za
obdobie august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013,
február 2013, marec 2013. apríl 2013, máj 2013, odviedla v nesprávnej sume. Sociálna poisťovňa,

pobočka Bratislava, upozorňovala žalobkyňu bezprostredne po podaní prihlášky, že si síce neuviedla
jednotný vymeriavací základ pre platenie poistného, ale s ohľadom na platnú legislatívu a údaje
vyplnené v prihláške vznikla jej povinnosť platiť poistné z (jednotného) vymeriavacieho základu
1.153,50,- €. Žalobkyňa z tohto vymeriavacieho základu poistné neodvádzala a ani do dňa podania
odhlášky nepožiadala o jeho zmenu. Vychádzajúc z uvedeného, k určeniu poistného neprišlo použitím
nesprávnych údajov. Žalobkyňa bola v období, za ktoré jej bolo rozhodnutím č. 700-0216351513-

GC04/13, zo dňa 19.8. 2013, predpísané dlžné poistné, súčasne evidovaná ako zamestnanec
zamestnávateľa, Veľvyslanectvo Štátu Palestína, Červeňova 15, Bratislava (od 1.5.2012).

Podľa žalovaného, uvedeným konaním žalobkyňa porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. d), § 128 ods.
2 písm. d), § 128 ods. 3 písm. d), 128 ods. 11 písm. c) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z a § 141 ods.

1 zákona, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 700-0216351513-GC04/13 zo dňa 19.8.2013, pobočka Bratislava,
podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon"), v znení zákona č.
572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v

znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala P.O. A., B. XX, XXX XX A., ako dobrovoľne poistenej fyzickej
osobe, za obdobie august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012,
január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, poistné na nemocenské poistenie v sume
165,49,- €, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume
941,54,- €, poistné na invalidné poistenie v sume 313,87,- €, poistné na poistenie v nezamestnanosti v

sume 104,63,- €, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 248,45,- €, spolu v sume 1.773,98,-€.
Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Žalobkyňa podala, v zákonom
ustanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, kde uviedla,
že poistné platila podľa § 128 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 10 písm. c) a
ods. 11 písm. c) zákona v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na § 129 až 132, § 136 až 137 a

predovšetkým na § 138 v správnej sume. Poistné, ako uviedla odvádzala v zmysle § 141 až 143 zákona,
pričom sporné záležitosti vysvetlila v rámci korešpondencie s vedúcim odboru poistného.

Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k
záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, je správne a v súlade so zákonom

v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, odvolanie zamietol a
rozhodnutie č. 700-0216351513-GC04/13 Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, z 19.8.2013 potvrdil.

IV.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia

§ 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a
§ 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo

veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda
či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy.Podľa ust. § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona, na konanie vo
veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v

rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
521/2011 Z. z., dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16
rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo

povolenie na trvalý pobyt, ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, nie
je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a je súčasne dobrovoľne
dôchodkovo poistená.

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2011 Z. z.,

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má
na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý
pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011 Z.

z., dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie
v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie") vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné
poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia,
najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené
podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. d), zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistné na
nemocenské poistenie platí dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona

č. 521/2011Z.z. vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený,
dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

V zmysle ustanovenia § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
521/2011 Z. z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne
dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne
najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny
rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

V zmysle ustanovenia § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
252/2012 Z. z. vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne
dôchodkovo poistenej osoby je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa
platí poistné (od 1. januára 2013 suma 393,00 EUR).

Podľaustanovenia§138ods.6zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenízákonač.521/2011
Z. z., vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské
poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou
a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, na platenie poistného na
dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na
poistenievnezamestnanosti zamestnancomadobrovoľne poistenou osobouvnezamestnanosti

v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý
platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na
dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na
starobné poistenie platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na
invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 10 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na

poistenie v nezamestnanosti platí dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 11 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 43/2004 Z. z., poistné do rezervného fondu solidarity platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma
poistného na invalidné poistenie, suma poistného do rezervného fondu solidarity a suma poistného
na poistenie v nezamestnanosti, sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu
dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné
príspevky") sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Podľa ustanovenia § 130 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sadzba poistného na
nemocenské poistenie je pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

V zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 252/2012 Z. z., sadzba poistného na starobné poistenie je pre dobrovoľne
dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu od 1.9.2012 do
31.12.2016 14 % z vymeriavacieho základu.

V zmysle ustanovenia § 22 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 252/2012 Z. z., sadzba povinných príspevkov je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu
podľa osobitného predpisu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení od 1.9.2012
do 31.12.2016, 4 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ustanovenia § 132 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sadzba poistného na
invalidné poistenie je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ustanovenia § 136 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sadzba poistného na

poistenie v nezamestnanosti je pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho
základu.

Podľa § 137 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z.,
sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75

% z vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. súčinnosťou od
1. apríla 2012, vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby podľa osobitného predpisu

zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení je vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osoby na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., vymeriavací
základ je mesačne najmenej vo výške vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 210 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej
poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm.
a) a b).Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1
najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť

najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

V.

V danom prípade spornou otázkou preskúmania, ktorej sa žalobkyňa domáhala, je posúdenie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bolo vydané po lehote určenej zákonom a
otázka prípustnosti určenia rôzneho vymeriavacieho základu poistencom pre súčasné dobrovoľné
nemocenské, dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Podľa názoru súdu, lehota na vydanie rozhodnutia, či už v prvostupňovom alebo v odvolacom konaní,
stanovená podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je lehotou procesnou. Nedodržanie

procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia príslušného orgánu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla
mať za následok nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Uvedená námietka žalobkyne je preto nedôvodná.

Súd sa oboznámil s prvostupňovým rozhodnutím, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je v príloha
zobrazujúca jednotlivé sumy dlžného poistného za skúmané obdobie. Z textu predmetného rozhodnutia

vyplýva, že žalobkyňa poistné a povinné príspevky neodviedla v správnej sume z čoho vyplýva, že
žalobkyňa čiastočne uhradila poistné a odvody. Správny orgán súdu nepredložil doklady preukazujúce
termín a výšku čiastočných úhrad žalobkyne.

Z prvostupňového rozhodnutia takisto nevyplýva, z akého vymeriavacieho základu boli jednotlivé

nedoplatky vypočítané. Až v druhostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že podľa údajov uvedených
žalobkyňou v prihláške dňa 31.1. 2012, jej vznikla povinnosť platiť poistné z jednotného vymeriavacieho
základu 1153, 50 €. Napriek vzájomnej korešpondencii a objasňovaní si vzájomných právnych názorov
ohľadom určenia vymeriavacieho základu pre výpočet poistného, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu
žalovaný pristúpil k určeniu, že vymeriavací základ pre poistné bude predstavovať sumu 1153,

50 €, neuviedol, z akého dôvodu považoval žalobkyňou určený vymeriavací základ pre určenie
nemocenského poistenia za relevantný a určil mu prednosť pred žalobkyňou ďalšími určenými sumami
predstavujúcimi vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti vo výške
339,89 €, čím postavil nemocenské poistenie prednostne pred ďalšie druhy poistení. Určenie výšky
vymeriavacieho základu pre predpísané poistné a odvody zo strany správnych orgánov, je z uvedeného

dôvodu nepreskúmateľné.

Súd súhlasí s právnym názorom správnych orgánov ohľadom výkladu ustanovenia § 138 ods. 4 písm.
a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého vymeriavací základ poistenca, ktorý
je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený

v nezamestnanosti, je len jedna suma určená poistencom. Tento výklad vyplýva ako z gramatického
(použité jednotné číslo „suma“) tak i logického výkladu predmetného ustanovenia. Predmetné
ustanovenie upravuje určenie jednotnej sumy pri súčasnom dobrovoľnom nemocenskom, dôchodkovom
poistení a dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti. Žalobkyňa sa od 1.2.2012 dobrovoľne prihlásila
na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ustanovenie § 138 ods. 4

cit. zákona pripúšťa aj možnosť súčasného dobrovoľného dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti (písm. b), t.j. bez nemocenského poistenia, kde takisto poistenec určí jednu sumu.
Podľa ďalšej možnosti dobrovoľného poistenia upravenej v § 138 ods. 4 písm. c) zákona, zákon dáva
možnosť byť dobrovoľne len dôchodkovo poistený, v tomto prípade uvedie jednu sumu vymeriavacieho
základu alebo dobrovoľne poistený len pre prípad nezamestnanosti, kde poistenec tak isto uvedie jednu

sumu. Iné alternatívy dobrovoľného poistenia zákon neupravuje. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Keďže osobitný zákon, ktorým je zákon o sociálnom poistení neupravuje možnosť
iných ako v ust. § 138 ods. 4, písm. a) až c) určených spôsobov a rozsahu dobrovoľného poistenia,
správne orgány správne právne posúdili danú vec.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že zákon pripúšťa rôzne kombinácie sociálneho poistenia,
prípadne len jedno osobitné poistenie, pričom pri každom zákonom určenom spôsobe poistenia (§ 138
ods. 4, písm. a) až c), pripúšťa uvedenie len jednej sumy vymeriavacieho základu.V prípade ak správne orgány nevedeli z podanej prihlášky - registračného listu fyzickej osoby zo dňa
31.1.2012 vybrať z rôznych žalobkyňou určených vymeriavacích základov pre odvody poistného, bolo

potrebné v súčinnosti s účastníčkou konania túto stanoviť, a následne jej oznámiť dôvod, pre ktorý
uprednostnili sumu určenú ako vymeriavací základ nemocenského poistenia pred sumami určenými pre
vymeriavacie základy dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Hoci správne orgány so
žalobkyňou komunikovali, v žiadnom podaní a ani rozhodnutí nevysvetlili dôvod, aká úvaha ich viedla
k určeniu vymeriavacieho základu práve vo výške 1153,50 € a nie 339,89 €. Bez tohto vysvetlenia je

určenie vymeriavacieho základu správnym orgánom nepreskúmateľné.

VI.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné
zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p tak, že úspešnej
žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože jej v súdnom konaní. Žiadne trovy konania nevznikli.

Konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.