Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Bujňák
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234316
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113234316.4
Rozhodnutie
OkresnýsúdPrešov,samosudcaJUDr.MarekBujňák,vprávnejvecižalobcuQ.Š.,N..XX.X.XXXX,A.V.
R. XX, právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov,
proti odporcom X. P. K., N.. XX.X.XXXX, X. V.. B. Š.K., N.. X.X.XXXX, X. V.. M. Š., N.. X.XX.XXXX, M.
A. R., D. C. XXXX/XX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci
a rodiny Prešov, o zapretie otcovstva, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 26.11.2013 domáhal zapretia otcovstva voči maloletým B.
Š., N.. X.X.XXXX a M. Š., N.. X.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že otcovstvo k maloletým uznal dňa
26.3.2010. Na pojednávaní dňa 30.4.2013 pred Okresným súdom Prešov vo veci XXP XX/XXXX zistil,
že matka za otca označila Š. K.. Žalovaná v 1. rade zneužila jeho zdravotný stav k uznaniu otcovstva.
Klamala, keď uviedla, že spolu žilu v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to zápisnicou na č.l.5,
uznesenímnač.l.6,žiadosťouourčenieotcovstvasúhlasnýmvyhlásenímrodičovnač.l.7,rodnýmlistom
na č.l. 8, zápisnicou na č.l.9, oznámením matrike na č.l. 10, žiadosťou o určenie otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov na č.l. 11, rodným listom na č.l. 12, zápisnicou na č.l. 13, oznámením matrike o
určení otcovstva súhlasným vyhlásením na č.l.
14, zápisnicou o pojednávaní na č.l. 15-17, rodným listom na č.l. 18, 19, nálezom na č.l. 20-22,
vyjadrením na č.l. 56-57 a zistil tento skutkový stav:
Zo zápisníc napísaných na Okresnom súde Prešov dňa 26.3.2010 (č.l. 9 a 13) má súd za preukázané,
že otcovstvo k maloletým bolo určené na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, žalobcu a žalovanej
v 1. rade.
Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.5.2015 vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva k mal. B. Š.
a mal. M. Š..
Zistený skutkový stav súd právne posúdil:Podľa § 91 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.
Podľa § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak
je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od
narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú
primerane.
Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd
rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na
zapretie otcovstva.
Súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca súhlasným vyhlásením rodičov určil otcovstvo k
maloletým dňa 26.3.2010 pred Okresným súdom Prešov a návrh na zapretie otcovstva podal dňa
26.11.2013, to znamená po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Trojročná prekluzívna lehota sa počíta
odo dňa keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasím vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom,
t. j. súdom alebo matričným úradom. Keďže návrh bol podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty,
súd musel návrh zamietnuť ako podaný po lehote.
Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj návrh od rozhodnutia vo veci XXC/XXX/XXXX, ktorým súd rozhodol, že
návrh na zapretie otcovstva je v záujme maloletých detí a tento návrh sa pripúšťa tak k tomu súd uvádza,
že vyššie uvedené konanie je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom; posudzuje sa v ňom,
či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré nasleduje, len ak súd
vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd
rozhodujeonávrhunazapretieotcovstva.Vobochštádiáchjeaktívnevecnelegitimovanédieťa,pasívne
vecne legitimovanými sú obaja rodičia. (porovnaj rozhodnutie Najvyššie súd SR sp. zn. X E. XX/XXXX )
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili súd im ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci
(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.