Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238549
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113238549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS
a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát,
Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. F. R., narodená XX.XX.XXXX, W. S. XX/XX,
C. R., XXX XX T., a 2. I. R., narodená XX.XX.XXXX, W. S. XX/XX, C. R., XXX XX T., za účasti
vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom, v Bratislave Šafárikovo nám. č. 7, zastúpené JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 1.690,- eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2014 č. k.
7C/57/2014-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňa zamietolžalobužalobcu,ktorousadomáhalvočižalovaným
zaplatenia sumy 1.690,- eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.690,- eur od 11.07.2010
do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žalobného návrhu, v

ktorom žalobca uviedol, že dňa 29.12.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Žalované celkovo zaplatili sumu 507,- eura a vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a
včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka . Zo žalobného návrhu tiež vyplýva, že v predžalobnej upomienke žalobca
upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení
záväzkužalobcaoznámilžalovaným, žecelýdlhsastalsplatnýmdňa10.07.2010,pričompozosplatnení
záväzku žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu.

Súd prvého stupňa rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (účinnosťou ku dňu uzatvorenia zmluvy), § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho
zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobcu
nie je dôvodný, pretože je treba prihliadnuť na námietku premlčania uplatnenú žalovanými. Vychádzal
pritom z tvrdenia žalobcu v žalobe a z listín priložených k návrhu (č.l. 3 až 5), čím mal preukázané, že
splatnosť úveru nastala dňa 10.07.2010. Premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na súde, ktorá je
tri roky, začala plynúť dňa 11.07.2010 a uplynula dňa 11.07.2013. Preto nárok žalobcu voči žalovaným

uplatnený na súde dňa 15.11.2013 bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu, že žaloba
bola zamietnutá pre premlčanie uplatneného nároku súd prvého stupňa sa ďalej už nezaoberal tvrdením
žalovaných, podľa ktorého zmluvu nepodpísali. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) z dôvodu, že žalované mali v konaní plný
úspech, ale nepriznal im náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací
sú napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že je v tejto veci splnený odvolací dôvod v zmysle zákonného
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) OSP v spojení so zákonným ustanovením § 205a ods. 1 písm. c)
OSP, pretože súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť, že v danej veci prebiehalo

konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia lehota spočívala. Žalobca uviedol, že v tejto právnej
veci začala dňa 15.12.2011 premlčacia lehota spočívať, keďže si navrhovateľ uplatnil svoje právo
na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou a.s..
Žalobca je toho názoru, že splnil všetky podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákonníka, teda
sám inicioval predmetné konanie, riadne v tomto konaní pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný
právoplatný rozsudok. Rovnako mal navrhovateľ za to, že inicioval exekučné konanie, teda boli splnené

podmienky na spočívanie premlčacej lehoty, čiže z uvedeného vyplýva, že uplatnil svoje práva. Ďalej
žalobca uviedol, že keďže premlčacia lehote začala plynúť dňom 11.7.2010 a začala spočívať dňa
15.12.2011, tak spočívanie tejto konkrétnej premlčacej lehoty skončilo nadobudnutím právoplatnosti
uzneseniaozastaveníexekučnéhokonaniavedenéhoOkresnýmsúdomNitrapodsp.zn.7Er/720/2012,
pričom nasledujúcim dňom opäť začala plynúť premlčacia lehota, a to až do podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu. Z vyššie uvedených skutočností vyplynulo, že predmetná pohľadávka v žiadnom
prípade nemôže byť, a ani nie je premlčaná, a preto nie je možné na túto právnu vec aplikovať
ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní. Záverom uviedol, že v danej veci nie je možné
o jeho právnom nároku rozhodnúť ani ako o veci „res judicata“, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiu
Medzinárodného rozhodcovského súdu.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá požiadala súd o spravodlivé
rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s podmienkami žalobcu.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť
trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 179,44 eura. Vo svojom vyjadrení
vedľajší účastník ďalej uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretom medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.12.2009. Vedľajší
účastník poukázal vo svojom vyjadrení na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. K námietke žalobcu, že súd na daný prípad nesprávne aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, vedľajší účastník uviedol, že tento právny názor v súčasnej rozhodovacej
praxi súdov neobstojí. Hoci má úverová zmluva povahu absolútneho obchodu, na otázku premlčania je

potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vedľajší účastník je toho názoru, že súd prvého stupňa na daný
vzťah správne aplikovať ustanovenia OZ ohľadom plynutia premlčania. Z tohto teda vyplynulo, že
právnu otázku premlčania vyhodnotil súd prvého stupňa správne. Vedľajší účastník je toho názoru, že
nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca mohol počas

plynutia premlčacej doby podať samostatnú žalobu na príslušnom súde a tým uplatniť svoje právo v
premlčacej dobe. To sa však nestalo, čoho následkom je neuplatnenie nároku vo všeobecnej premlčacej
dobe. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že argumenty boli opodstatnené, úkony vedľajším účastníkom
boli účelne vynaložené, a preto žiadal vedľajší účastník uhradiť trovy právneho zastúpenia.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§10ods.1OSP)preskúmalnapadnutérozhodnutieakoajkonanie,
ktoré mu predchádzalo (212 ods. 1 OSP) a po prejdenaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 11.
2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTRBITEĽOV, so sídlom,
v Bratislave Šafárikovo nám. č. 7, že vstupuje do tohto konania ako vedľajší účastník konania. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd vyzval účastníkov konania, či súhlasia so vstupom tohto subjektuako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu k
vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril. Žalované sa písomne vyjadrili, že súhlasia so s jeho
vstupom do konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci samej správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, a preto
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto

rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že z výsledkov
vykonaného dokazovania nesporne vyplýva a to z listiny predloženej žalobcom , že splatnosť celého
dlhu žalovaných nastala dňa 10. 7. 2010 (č.l. 4 spisu). Žalované právne kvalifikovaným spôsobom

vzniesli na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 2. októbra 2014 (č.l. 32 spisu)
námietkupremlčania,naktorúbolsúdpovinnýprihliadnuť.Súdprvéhostupňasprávneposúdilajplynutie
premlčacej doby , ktorá je v tomto prípade trojročná a uplynula dňa 11. 7. 2013. Ak žalobca svoj nárok
uplatnil na súde až dňa 15. 11. 2013 je treba súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa , že tak urobil
po uplynuté trojročnej premlčacej doby.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom uvádzanými žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že
na tieto dôvody neprihliadol, pretože z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa účastníkov
konania riadne podľa § 120 ods. 4 OSP poučil o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy

a skutočnosti neskôr predložené a označené súd neprihliada. Súd prvého stupňa účastníkov konania
poučil v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP a to nielen písomne v predvolaní na pojednávanie ale aj ústne
na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 2. 10. 2014 , čo vyplýva z obsahu zápisnice
o pojednávaní.

Napriek tomu, že súd prvého stupňa si riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods.
4 OSP, žalobca do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie v tejto veci za skončené,
neuviedol žiadne ďalšie rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré by súd inak posúdil námietku premlčania
nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v tejto veci dva krát určil termín pojednávania t.j.
na deň 19. 8. 2014 a 2. 10. 2014 ani na jednom z týchto pojednávaní sa žalobca ani jeho právny zástupca

nezúčastnili. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca až v podanom odvolaní mohol žalobca bezpochyby
uviesť v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Keďže tak neurobil a nie je splnený ani jeden
dôvod predpokladaný v ust. § 205a OSP odvolací súd ich nepovažoval za dôvody, ktorými možno
odôvodniť podané odvolanie a na tieto neprihliadol a ani sa s nimi nezaoberal. Záverom odvolací súd
uvádza, že nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa aj bez návrhu zaoberať sa tým, či v súvislosti s

rozhodcovským alebo exekučným konaním nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. Tieto skutočnosti
mal v konaní namietať žalobca potom, čo žalované vzniesli námietku premlčania nároku a súd prvého
stupňa by bol povinný sa s týmito argumentmi žalobcu vyporiadať. Žalobca už pri podávaní žalobného
návrhu , ktorý podal viac ako 3 roky od kedy nastala splatnosť žalovanej istiny mohol predpokladať,
že žalované vznesú námietku premlčania uplatneného nároku. Preto už v samotnej žalobe ale aj v

priebehu konania pred súdom prvého stupňa mal možnosť skutočnosť, že medzi účastníkmi konania
prebiehalo rozhodcovské a exekučné konanie uviesť.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. a § 224 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní
úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili a

ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy konania v súvislosti s týmto odvolacím konaním
boli vznikli.

O trovách vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných odvolací § 142 ods. a § 224 ods. 1 OSP
a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom konania v sume 179,44 eura predstavujúce
trovy právneho zastúpenia odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené a potrebné na uplatňovanie
alebo bránenie práva.Z obsahu spisu vyplýva, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobu žalobcu v
dôsledku znesenej námietky premlčania zamietol a po podaní odvolania žalobcom, písomným podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 11. 2014 vstúpil od konania vedľajší účastník konania (č.l.

45 spisu). Vedľajší účastník konania súčasne požiadal o doručenie návrhu na začatie konania vo veci
samej spolu s prílohami a ďalšími podaniami. Zároveň oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania a pre prípad, že súd pojednávanie nariadi žiadal ospravedlniť jeho neúčasť. V
tomto podaní tiež uviedol, že ak už vstúpil do konania iný vedľajší účastník na strane odporcu netrvá na
vstupe do konania a v prípade, ak je konanie právoplatne skončené žiada iba o zaslanie vyrozumenia.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29. 05. 2015 sa vedľajší účastník konania
písomne vyjadril k podanému odvolaniu. V tomto podaní sa zaoberal právnymi východiskami a
povahou právneho vzťahu, právnym režimom premlčania a spočívania premlčacej doby ako aj k trovám
vedľajšieho účastníka.

Aj keď účastníkovi konania a teda aj vedľajšiemu účastníkovi konania nemožno uprieť právo nechať sa
zastupovať v súdnom konania, úspech tohto účastníka nemusí byť vždy spojený so vznikom práva na
náhradu trov konania. Súd je povinný skúmať, či v súdenej veci ide o účelne vynaložené trovy konania.

V tejto veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že vedľajšieho účastníka konania zastupuje advokát

vo veci, ktorá spĺňa charakteristiku tzv. hromadných podaní. Aj z plnomocenstva zo dňa 2. 9. 2014,
ktoré vedľajší účastník konania udelil advokátovi JUDr. Patrikovi Podhorskému vyplýva, že advokát je
oprávnený bez obmedzenia zastupovať vedľajšieho účastníka konania vo všetkých právnych veciach,
v ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

Vedľajší účastník do konania vstúpil všeobecným podaním v štádiu, keď už súd prvého stupňa žalobný
návrh vo vzťahu k obom žalovaným pre premlčanie nároku zamietol. Z prvého úkonu, ktorým vstúpil do
konaniavyplýva,ževedľajšíúčastníkkonanianemal žiadnuvedomosťoprebiehajúcomsúdnomkonaní,
vedel iba to , že medzi účastníkmi konania sa súdne konanie začalo. K zamietnutiu žalobného návrhu
došlo na základe námietky premlčaniu, ktorú vzniesli žalované ako účastníčky konania z čoho je zrejmé,

že žalované svoje práva riadne hájili aj v čase, keď vedľajší účastník konania nevstúpil do konania. V
druhom podaní - vyjadrení reagoval už na obsah podaného odvolania vo vzťahu k námietke premlčania
a spočívaniu premlčacej doby. Uvedené argumenty sú súdmi opakovane po právnej stránke riešené
v celej rade ďalších súdnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa, preto aj právny zástupca vedľajšieho
účastníkakonania,ktorý hozastupujevoveciach,aktoréspolunapĺňajúcharakteristikutzv.hromadných

vecí predkladá súdu v prípade rovnakých právnych situácií obsahovo totožné podania, v ktorým mení
iba identifikáciu účastníkov konania a jeho spisovú značku.

Z uvedeného je možné prijať záver, že v súdenej veci, ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná
prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc

zvoleného advokáta. Navyše odvolací súd sa s týmto argumentmi vedľajšieho účastníka konania ani
nezaoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia za nadbytočné a nečelne vynaložené, preto vedľajšiemu účastníkovi konania tieto trovy
nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.